Ako mág som sa často zamýšľal nad tým, aké by mali byť posledné slová niekoho, kto zasvätil svoj život hľadaniu pravdy, duchovnému rastu a magickej práci s energiami sveta.
Mágia nie je len o pôsobení na vonkajší svet, ale aj o hlbokom pochopení vnútorných zákonitostí bytia. Posledné slová mága by preto mali byť viac než len odkazom – mali by byť symbolom jeho životného poznania, odrazom harmónie medzi svetlom a tieňom, medzi tým, čo je viditeľné, a tým, čo zostáva ukryté.

„Cesta mága nekončí, len mení smer. Pamätajte, že svetlo i tieň sú neoddeliteľnou súčasťou jednoty, a hľadajte pravdu, ktorá vás povedie za hranice viditeľného. Stretneme sa opäť tam, kde sa kruh uzatvára a mágia pokračuje vo svojej nekonečnej podstate.“

Tieto slová vystihujú podstatu mágie a života mága. Sú posolstvom pre tých, ktorí kráčajú po podobnej ceste, aby si uvedomili, že mágia nie je len nástrojom, ale spôsobom existencie.
V týchto posledných slovách sa spája všetko, čím mág bol – jeho múdrosť, odhodlanie a viera, že život a smrť sú len súčasťou väčšieho cyklu, ktorý nás vedie k pravému pochopeniu reality. Mág sa v týchto slovách lúči, no zároveň uisťuje, že jeho cesta nekončí, ale pokračuje v inej podobe, v inej dimenzii bytia.