Kto vie, ten robí. Kto nevie, ten učí? V mágii to neplatí

Staré porekadlo hovorí: „Kto vie, ten robí. Kto nevie, ten učí.“ Mnohí ho používajú ako kritiku učiteľov alebo ľudí, ktorí odovzdávajú svoje vedomosti druhým. V niektorých oblastiach môže toto tvrdenie vyvolať úsmev, v iných polemiku. Existuje však oblasť, v ktorej podľa môjho názoru jednoducho neplatí. Touto oblasťou je mágia.

Mnohí ľudia si myslia, že najväčším nepriateľom mága je nevedomosť. Po vyše štyroch desaťročiach mojej praxe a  výučby mágie som však dospel k inému záveru. Nevedomosť sama osebe nie je  problém. Každý človek sa rodí bez vedomostí. Každý raz začínal na prvom kroku svojej cesty. Nevedomosť sa dá odstrániť štúdiom, praxou, skúsenosťami a ochotou učiť sa.

Úvod

Túto úvahu nepíšem preto, aby som sa sťažoval, ani preto, aby som v niekom vyvolával ľútosť.

Píšem ju preto, že považujem za správne hovoriť otvorene aj o veciach, ktoré sa človeku nepriznávajú ľahko. Zároveň ju píšem aj preto, že aj táto etapa patrí k životu mága. Skôr či neskôr sa s ňou stretne každý, kto na svojej ceste vytrvá dostatočne dlho.

Otázkou nie je, či táto fáza príde, ale či si ju človek dokáže priznať a prijať. Či sa dokáže pozrieť pravde do očí a bez pretvárky si povedať, že aj on sa mení, rovnako ako sa mení svet okolo neho.

Toto robíš aj ty, len si to možno ešte nepriznávaš

„Pokoj.“

Toto slovo zaznelo v ušiach toho, kto čakal. Stál na chodbe. Navonok pokojný. Ticho. Bez pohybu.
Presne tak, ako si predstavoval, že má vyzerať niekto, kto má veci pod kontrolou.

Byť učiteľom iných neznamená len odovzdávať vedomosti, skúsenosti či techniky.
Skutočné učiteľstvo je stav zodpovednosti, ktorý zasahuje do myslenia, rozhodovania a vývoja druhého človeka. V duchovných a magických líniách, akými sú Spoločenstvo Anách a Spoločenstvo Selekcia, sa učiteľ nikdy nechápal ako autorita nadradená žiakovi, ale ako sprievodca, ktorý ide o krok vpredu – a zároveň nesie následky toho, čo učí.