Trevor vošiel spolu s Briou do siene a rovno si to zamieril ku Grobdemu. Úprimne sa mu ospravedlnil, aj keď to znelo trošku kostrbato. Hanbil sa a plne si uvedomoval, že sa správal neúctivo. Tiež priznal, že bol netrpezlivý a neuvedomil si, že ho Grobde požiadal, aby chvíľu počkal. Grobde sa na Trevora chvíľu díval a potom to celé len tak odmávol rukou, že všetko je v poriadku. Následne sa ho opýtal to najpodstatnejšie: Zobraziť celý príspevok »

Keď Jeremy zmizol Trevorovi z očí, zjavil sa v Laurenceho pracovni. Sedela tam aj Tamia a Anton. Anton fajčil svoju fajku a Tamia si práve upíjala z  pariaceho sa čaju. Jeremy sa bez ďalšieho zdržovania posadil medzi nich do kresla a tiež si vybral fajku. Pokojne si ju naplnil tabakom, zapálil si a slastne do seba potiahol dym. Následne sa pozrel na ostatných, usmial sa a začal: Zobraziť celý príspevok »

Trevor sa uložil spať nie len tam a vtedy, ale už aj teraz v tomto hájiku, kde sa po dlhej ceste zastavil a rozhodol sa oddýchnuť si, zrovnať si myšlienky a na toto všetko si pospomínať. Akoby sa týmito spomienkami chcel uistiť, že sa rozhodol správne, keď odišiel preč z Hradu. Ale niečo ho stále škrelo, niečo z toho, čo mu Majster Jeremy hovoril – že nie všetko musí chápať a vidieť v daný moment správne, a že ak sa niekto niekam dostane, začnú mu učitelia brnkať na nervy a pri tom mnohí padnú, hoci sú krok od cieľa. Avšak tak, ako Trevor nevidel v tme pri portréte Veľmajstra Izguna znížený prechod do druhej chodby a narazil doňho hlavou, teraz uvažoval, či sa obrazne povedané nestalo to isté. Mal dojem, že veci sú v skutočnosti iné, ako ich on v návale emócií vyhodnotil. Čo už však s tým, keď odišiel, nemá si to ako overiť. Aj Bria povedala, že nevidí realitu, že vidí len očami a ostatné mu uniká. Trevorovi z toho išla prasknúť hlava a tak sa snažil radšej čím skôr zaspať. Zobraziť celý príspevok »

Trevor nemal naponáhlo, chcel si v prvom rade sám v sebe utriediť svoje myšlienky a spomienky. Potreboval sa rozhodnúť, čo ďalej so životom, kam má ísť. Domov? Ale kam domov? Veď už vlastne žiadny domov nemal. Keď odchádzal do Hradu, jeho rodičia už nežili, zomreli skôr, ako sa Trevor stal dospelým. Starší brat sa v ich rodnom dome usadil s manželkou a deťmi a Trevora z dedičstva vyplatil. Nebolo to veľa peňazí, ale Trevor z nich prežil vo svete celý rok, kedy sa bezcieľne túlal a hľadal miesto, kde sa usadiť. Od mala ho hnala túžba niekam ísť. Bolo to akési neznáme volanie, ktoré nevedel identifikovať. Vedel však, že doma ostať nechce, že potrebuje ísť do sveta. Počas toho roka si privyrábal náhodnými prácami a vďaka tomu získal prehľad a zručnosti v mnohých oblastiach. Zobraziť celý príspevok »

Wili kráčal so svojimi kozičkami lesom. Neponáhľal sa a predsa napredoval. Kozičky majú totiž zvyk sa pásť prakticky skoro stále v pohybe. Stále hľadajú niečo nové, nové bylinky, ktoré by im chutili. Majú rady konáriky a listy stromčekov. A tiež to, čo iné zvieratka nespasú a to sú rôzne, no, nazvime to buriny. No a ak občas objavia krík s černicami či malinami, tak sa veľmi radi v pohybe pristavia. Wili sa preto nehneval, práve naopak, doprial im túto pochúťku. No aj keď sa Wili a jeho kozičky veľmi neponáhľali, došli náhodou alebo riadením osudu k jednému z domčekov, ktoré mal Wili kade-tade v lese postavené. Už z diaľky cítil energetickú zmenu a vedel že má vo svojom domčeku návštevu. Zobraziť celý príspevok »

Aj keď v tomto príbehu sme už Fantusa stretli, nezaškodí si ho trošku bližšie predstaviť. V lone prírody stál domček. Bol viac než starý, ale zub času ho celkom ušetril. Alebo sa oň niekto tak vzorne staral?
Predstavte si pred sebou strmý svah zelenej lúky. Za domom lúka pokračovala a končila tmavým hustým lesom. Lúka bola dostupná až vtedy, keď ste prešli lesmi. Bola doslova osadená medzi lesy. Keď ste vyšli z lesa a ocitli ste sa na úpätí svahu, k domčeku to mohlo byť ešte dobrých šesťsto metrov. Stúpanie hore k nemu dalo zabrať aj človeku zvyknutému na náročný terén. Predstava toho, ako tam ten domček postavili, bola zaujímavá. Pred domčekom bola lavička, na ktorej sa počas pekných dní zvykol vyhrievať starec. Obýval ten domček od nepamäti. Celé dni sa kochal prírodou a často až na večer zašiel do vnútra svojho obydlia. Zobraziť celý príspevok »