V predchádzajúcom príspevku som sa venoval filozofii duše a tomu, ako sa človek počas tisícročí pokúšal pochopiť, čo vlastne duša je. Videli sme, že odpovede sa menili podľa doby, kultúry, filozofie i náboženstva. Jedna otázka však zostala otvorená a podľa môjho názoru patrí medzi najzaujímavejšie otázky vôbec:

Je vedomie to isté ako duša?

Keď sa hovorí o mágii, ľudia si často predstavia rituály, magické techniky, symboly, zasvätenia alebo prácu s rôznymi druhmi energií. Oveľa menej sa však hovorí o človeku, ktorý tieto techniky používa.

A pritom práve človek je podľa môjho názoru jedným z najdôležitejších článkov každej magickej práce.

Úvod

Tento príspevok je mojou osobnou úvahou nad jednou hodnotou, ktorú považujem za jednu z najdôležitejších v živote človeka.

Tou hodnotou je sloboda.

Nie sloboda robiť čokoľvek.

Ale sloboda hľadať vlastnú cestu, vytvárať si vlastný pohľad na svet a slobodne sa rozhodovať o tom, čomu človek verí alebo neverí.

Môže byť mág obyčajným človekom?

Keď sa povie slovo mág, väčšina ľudí si predstaví človeka zahaleného do dlhého plášťa, s tajomným pohľadom, palicou v ruke a miestnosťou plnou sviečok, lebiek či starých kníh. Takýto obraz vytvorili najmä filmy, romány a rôzne fantasy príbehy.

Pravdou však je, že hoci sa pri niektorých obradoch alebo rituáloch môžu používať rituálne odevy či pomôcky, neznamená to, že tak mág vyzerá aj vo svojom každodennom živote.

Čo mi dala mágia po viac ako štyridsiatich rokoch cesty

Počas predchádzajúcich štyroch častí tejto série som sa snažil priblížiť svoj pohľad na mágiu.
Písal som o tom, čo pre mňa znamená, prečo sa jej človek učí celý život a prečo si myslím, že nie je cestou pre každého.

Ak ste dočítali až sem, možno ste si všimli jednu dôležitú vec.

Prečo nie je mágia pre každého?

V predchádzajúcich častiach tejto série sme sa pozreli na to, čo je mágia, aký je jej vzťah k náboženstvu a poverám a prečo sa skutočný mág učí celý život.

Dnes sa dostávame k otázke, ktorú som počas rokov počul nespočetne veľakrát.