Keď sa vysloví slovo nekromancia, väčšina ľudí si pravdepodobne predstaví vyvolávanie mŕtvych, temné rituály, cintoríny a mága snažiaceho sa ovládnuť duchov zosnulých.

Takýto obraz vytvárali stáročia povier, príbehov a literatúry a neskôr ho ešte výraznejšie podporili filmy či fantasy.

Lenže nekromancia, ako ju chápem ja a ako k nej pristupujeme v našom systéme, je podstatne širšia.

Nie je iba o komunikácii so zosnulými. Je predovšetkým o poznávaní smrti, duše, prechodu medzi životom a smrťou a hraníc, ktoré oddeľujú svet živých od sveta tých, ktorí už fyzický život opustili.

A práve tu sa začína skutočná práca nekromanta.

Slovo démonológia v človeku obyčajne vyvolá pomerne jasnú predstavu. Démon, zlo, posadnutie, možno exorcizmus a obrazy, ktoré poznáme z filmov, kníh či náboženského prostredia.

Lenže démonológia, ako ju chápem v našom magickom systéme, je podstatne zložitejšia.

A možno niekoho prekvapí, že jej venujem pomerne rozsiahly priestor aj vo svojej Knihe mágie II.

Nie však v časti určenej začiatočníkom. Démonológia patrí k pokročilému učeniu a objavuje sa aj vo výučbe HS8 – Kňazov.

Viem toho o mágii veľa alebo málo? Kedy je poznania dosť?

Občas dostanem otázku, na ktorú by sa na prvý pohľad malo odpovedať veľmi jednoducho.

Koľko toho vlastne viem o mágii?

Po všetkých tých rokoch by sa možno očakávalo, že poviem: veľa.

A áno, bolo by neúprimné tvrdiť opak.

Ako chápeme vieru a vieru v našu mágiu – je to rovnaká viera ako viera v Boha?

Slovo viera používame veľmi často. Veríme človeku. Veríme, že niečo dobre dopadne. Veríme vlastným schopnostiam. Veriaci človek verí v Boha. A mág môže povedať, že verí v mágiu, vo svoj systém, vo svoje schopnosti alebo v existenciu síl a bytostí, s ktorými pracuje.

Na prvý pohľad používame stále to isté slovo. Ale označujeme ním skutočne tú istú vec?

Rituály v noci – prečo sú iné a čo mení nočná magická práca

Noc mala v mágii od nepamäti osobitné postavenie.

Keď sa povie magický rituál, mnohí ľudia si automaticky predstavia tmu, svetlo sviečok, ticho a človeka vykonávajúceho obrad niekedy po polnoci. Tento obraz výrazne podporili knihy, filmy a rôzne mystické predstavy.

Lenže rituály v noci nemusia byť iba romantickou kulisou vytvorenou pre tajomnejšiu atmosféru.

Z pohľadu magickej praxe môže byť nočná práca skutočne odlišná.

Náboženstvo, ezoterika a mágia sa ľuďom často javia ako oblasti, ktoré k sebe prirodzene patria. Všetky hovoria o duchovnom svete, neviditeľných silách, rituáloch či veciach presahujúcich bežné ľudské poznanie. Táto vonkajšia podobnosť však ešte neznamená, že ich možno ľubovoľne spájať.

Podľa môjho pohľadu a dlhoročnej magickej praxe je nekontrolované miešanie náboženstva, ezoteriky a mágie nesprávnou cestou. Každý z týchto systémov pracuje s inými pravidlami, symbolmi, väzbami a energetickými frekvenciami.