Prečo ľudia zomierajú hlavne v noci?
Smrť, ako tajomný a hlboký fenomén, už od nepamäti priťahuje našu pozornosť a otázky o jej načasovaní nás nútia zamýšľať sa nad tým, či naozaj existuje špeciálna hodina, kedy je prechod medzi životom a smrťou „ľahší“. Je známe, že veľa ľudí zomiera práve v noci, čo vedie k špekuláciám nielen vo vedeckých kruhoch, ale aj medzi duchovne založenými komunitami. Prečo to tak je? Existuje niekoľko teórií, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť tento fenomén. Zobraziť celý príspevok »
Vedecký pohľad na Spánkovú paralýzu
Vedecké vysvetlenie spánkovej paralýzy je založené na porozumení fungovania spánkového cyklu, najmä fázy REM (rýchle pohyby očí), počas ktorej sa odohrávajú naše najživšie sny. Počas REM fázy je telo prirodzene paralyzované, aby zabránilo vykonávaniu snových pohybov. Spánková paralýza nastáva vtedy, keď sa človek prebudí alebo vstúpi do REM fázy, no mozog si stále udržiava túto svalovú paralýzu. Výsledkom je, že človek je pri vedomí, no neschopný pohybu. Zobraziť celý príspevok »
Obrázok č. 14
Prisľúbil som, že pár vetami naznačím aj pôsobenie paralelných svetov. Sily z paralelných svetov pôsobia, ako už bolo uvedené, cez dimenzné brány, cez svojich vyslancov, alebo keď chcete, cez rôzne oltáre, kostoly, posvätné miesta, atď. Môže toho byť nespočetné množstvo. Svojím spôsobom ľudia svojím konaním môžu denno-denne dávať priestor na to, aby sme sa mohli spájať s týmito paralelnými svetmi. Ak sa napájate na paralelný svet, ktorý vytvárate za účelom posmrtného života, je to vcelku v poriadku, lebo vaše karmické telo ako aj duša po smrti fyzického tela, putuje do svojho sveta paralely, ktorý si vytvárate v súčinnosti s tým, ako žijete, a rovnako aj svojou vierou. Ďalší paralelný svet, o ktorom sa zmieňujem, je svet, ktorý mnohokrát ovplyvňuje naše konanie. Musíme si uvedomiť, že v prírode funguje kolobeh života na báze „si lovený, alebo si lovec“. Všetko je zdrojom potravy pre niekoho iného. Takto pôsobia aj energie zo svetov paralely. Ak to chcete počuť takto, ste potravou pre bytosti z paralelných svetov. Sem-tam sa stáva, že nejaký duševne chorý človek vykrikuje, ako ho napadli mimozemšťania, ako sa mu zjavujú nejaké bytosti, čo cíti a čo vidí. Ak by sme si odmysleli jeho duševnú chorobu, alebo ak by sme ju vedeli odstrániť a ponechali by sme iba realitu, tak by sa nám to v pomere 70:30 vyrovnalo asi takto: 70 percent ľudí by uviedlo, že boli pod vplyvom svojej vlastnej halucinácie, ktorá spôsobila ich duševnú chorobu. Zvyšných 30 percent by však aj naďalej tvrdilo, že stále niečo cítia a vnímajú, avšak už sa nenechajú ovplyvniť do tej miery, aby sa stali duševne chorými.
Zobraziť celý príspevok »
Každý paralelný svet má určitú prechodovú bránu, ktorá sa otvára buď umelo, čo je dosť náročné na techniku a silu človeka, alebo sa otvára sama od seba z druhej strany, aby došlo k prieniku z paralelného sveta do sveta nášho. Je mi jasné, že o tomto bolo napísaných už veľmi veľa kníh a natočených veľmi veľa filmov. Ale nie je to celkom tak, ako sa to v nich uvádza. Nedá sa povedať, že by vznikla nejaká hmatateľná vírová dimenzia, do ktorej stačí skočiť a ocitnete sa na druhej strane. Čo sa týka toho skočenia, bral som to skôr s úsmevom ako určitý efekt, lebo keď sa takáto brána otvorí, tak do nej netreba skákať, stačí do nej vstúpiť. V skutočnosti je to pomyselná hranica medzi dvoma svetmi. Skúsme si predstaviť, že stojíme na lúke a niekde tam si predstavme nejaký pevný bod – napríklad dva stromy oproti seba. Medzi nimi je priestor od jedného k druhému X metrov, pre orientáciu sa uspokojme s číslom 5-6 metrov. Predstavme si, že toto je dimenzná brána. Keď sa k tomu miestu priblížite a otvorí sa dimenzná brána, aby ste sa dostali do iného sveta. Tak načo by ste tam skákali, keď je to otvorené a stačí vojsť dnu? Možno je to mojou pohodlnosťou a úctyhodnou váhovou kategóriou, a možno je to len z pohľadu toho, že zbytočný efekt nechápem, ale proste stačí urobiť krok a ste tam.
Zobraziť celý príspevok »
Tento svet som nazval „umelý paralelný svet“ aj preto, že si ho vlastne vytvárame sami pre seba na fyzickom podklade. Znamená to, že si rozdelím miestnosť na dve časti: časť fyzickú, ako samostatný svet a svet paralelný, v ktorom budem pracovať. Tí, ktorí ste absolvovali v minulosti u mňa nejaké sedenia, si to môžete zadefinovať aj ako magický kruh. Rozdiel je v tom, že v tomto svete sa nejedná len o malú časť nášho kruhu, ale o ďaleko väčší priestor, ktorý je niekoľkonásobne väčší ako magický kruh. Pretože kým do magického kruhu počítame maximálne s dvoma ľuďmi, veľkosť tohto sveta závisí od toho, ako ho vytvoríme. To znamená, že môžem v ňom pracovať s piatimi, šiestimi, keď treba aj s desiatimi ľuďmi naraz.
Zobraziť celý príspevok »
Vážení kolegovia, milí priatelia, Zobraziť celý príspevok »