O vnútornom tichu som už písal, ale túto tému považujem za tak dôležitú, že nech mi je odpustené, že na ňu opäť poukazujem. V mágii totiž existujú veci, ku ktorým sa musí človek vracať opakovane. Nie preto, že by ich nepochopil, ale preto, že ich musí prehĺbiť.

Mnohí ľudia, ktorí sa začínajú zaujímať o mágiu, si kladú otázku, čo je vlastne najdôležitejšie.
Je to technika? Je to správne vyslovené slovo? Alebo je to vôľa mága?

Po viac ako štyroch desaťročiach práce s mágiou môžem povedať, že odpoveď nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať. Všetky tri prvky majú svoje miesto a svoju dôležitosť.
Napriek tomu medzi nimi existuje určitá hierarchia.

Vo svete, kde sa často romantizuje pojem temnej mágie, vzniká mnoho nedorozumení. Mnohí ľudia, ktorí v sebe cítia hnev, vnútorný tlak, bolesť, frustráciu, túžbu po odplate alebo silnú energiu, si môžu myslieť, že v sebe objavili „temnú mágiu“. No je dôležité povedať jednu zásadnú vec: to ešte nie je mágia.

Temnota v duši môže byť krátkodobým aj dlhodobým stavom. Niekedy vzniká ako reakcia na konkrétnu bolesť, sklamanie, zradu, stratu či životnú skúšku. Inokedy môže byť hlbšie zakorenená a formovaná samotnou povahou človeka, jeho vnútorným nastavením, citlivosťou, temperamentom, ale aj prostredím, v akom vyrastal, vzťahmi, ktoré zažil, či skúsenosťami, ktoré ho formovali už od detstva.

Podelím sa s vami o niekoľko myšlienok, prečo mnohí u nás cestu mága nezvládli a rozhodli sa ísť ľahšou, komerčne ladenou cestou, ktorá vám za určitú odplatu ponúkne aspoň aký-taký certifikát o tom, že ste mág.

Ako to viem? Pretože mi to mnohí povedali. Vzhľadom na to, že máme medzi sebou normálnu a otvorenú komunikáciu, mi jednoducho priznali, že u nás to ide pomaly a inde im to ponúkajú rýchlo a jednoducho.

Nuž, čo k tomu dodať. Sme v slobodnej krajine – zatiaľ – a každý človek sa môže rozhodnúť odísť alebo prestúpiť kam chce. To je jeho právo.

Ezoterika vs. skutočná mágia – vnútorné bloky, ego a nepripravenosť na pravdu

Mágia nie je zatvorená.

Nikto ju nezamkol. Neexistuje brána, ktorú by niekto strážil a rozhodoval, koho pustí a koho nie.

A predsa sú ľudia, ktorí stoja roky „pred ňou“ – čítajú, hľadajú, skúšajú, rozprávajú o energiách, o duchovne, o raste… a nič sa nedeje.

Nie preto, že by nemali schopnosti.

Ale preto, že niečo v nich samotných ostáva zatvorené.

Keď sa realita pretrhne: čo sa deje, keď svet prestane byť pevný

Sú momenty, ktoré sa nedajú vysvetliť bežnou logikou. Okamihy, keď má človek pocit, že sa niečo v realite pohlo, posunulo alebo dokonca pretrhlo. Nie je to len pocit únavy, stresu či psychického preťaženia. Je to hlbší zážitok – stav, keď sa hranica medzi tým, čo nazývame realitou, a tým, čo je za ňou, začne stenčovať.

Ako mág som sa s týmto javom stretol mnohokrát. A práve preto viem, že keď sa realita pretrhne, nejde o náhodu.