Magická ochrana patrí medzi základné oblasti, ktoré by mal mág ovládať. Jej cieľom je vytvoriť bezpečný priestor, obmedziť neželaný vplyv alebo chrániť konkrétneho človeka, miesto či predmet.

Lenže aj pri ochrane platí jedno veľmi dôležité pravidlo:

Nie každá ochrana je dobrá len preto, že bola vytvorená s dobrým úmyslom.

Ak je zle nastavený zámer, príliš úzko definované pravidlá alebo ak mág nepochopí všetky dôsledky toho, čo vytvára, ochrana môže začať pôsobiť spôsobom, ktorý už nie je užitočný.

Ako sa stať reálnym mágom? Odpoveď nie je v jedinom rituáli ani v titule, ale v dlhodobom štúdiu, praxi a získavaní vlastných skúseností.

Táto otázka znie jednoducho, ale odpoveď jednoduchá nie je. Mágom sa človek nestane tým, že si prečíta niekoľko kníh, kúpi si rituálne predmety, začne nosiť symbol určitého smeru alebo sa prihlási k náboženstvu, ktoré vo svojich obradoch používa prvky mágie.

Mágom sa človek podľa mňa stáva dlhodobým štúdiom, praktickou prácou a skúsenosťami.

V mágii nie všetko dáva zmysel a ani nemusí. Človek je od prírody naučený hľadať vysvetlenia, príčiny a odpovede, no práve v mágii sa niekedy musí naučiť prijať aj to, čo sa bežnej logike vymyká.

Človek je od prírody naučený hľadať zmysel. Ak sa niečo stane, chceme vedieť prečo.
Ak niečo nefunguje, hľadáme príčinu. Ak sa niečo podarí, snažíme sa pochopiť, čo sme urobili správne. Celý náš každodenný život je postavený na príčine, následku, čase, priestore a na pravidlách, ktoré považujeme za samozrejmé.

Stopa mága v priestore je téma, s ktorou som sa počas desaťročí magickej praxe stretával opakovane. Môže miesto, na ktorom mág roky pracoval, uchovávať určitú stopu jeho pôsobenia aj potom, keď z neho odíde? Práve nad touto otázkou sa chcem v nasledujúcich riadkoch zamyslieť zo svojich vlastných skúseností.

Sú miesta, ktoré sú pre človeka iba miestom.

Izba. Dom. Les. Starý kaštieľ. Pivnica. Chrám. Lúka. Miestnosť, ktorou prejde a o niekoľko dní si na ňu už ani nespomenie.

A potom existujú miesta, na ktorých mág pracoval.

Prečo už po desaťročiach nehľadám dôkazy o mágii

Keď sa človek začne venovať mágii, prirodzene chce vidieť výsledky. Chce vedieť, či to, čo sa učí, skutočne funguje. Skúša, pozoruje, porovnáva a neraz pochybuje aj o vlastných skúsenostiach.

Poznám to veľmi dobre.

Mágii sa venujem viac ako štyri desaťročia a môj dnešný pohľad na ňu je úplne iný, než bol v časoch, keď som začínal. Nie preto, že by som stratil záujem. Skôr preto, že po takom dlhom čase už nemám potrebu neustále niečo dokazovať sebe alebo iným.

Mág sa počas rokov praxe učí všímať si veci, ktoré predtým prehliadal. Sleduje súvislosti, pracuje s intuíciou, učí sa rozpoznávať energetické zmeny a získava skúsenosti s javmi, ktoré zaraďuje do oblasti mágie.

To všetko je súčasťou jeho vývoja.

Existuje však aj druhá strana tejto skúsenosti, o ktorej sa podľa mňa hovorí podstatne menej.

Čím viac mág vie o mágii, tým ľahšie môže začať používať mágiu ako vysvetlenie všetkého, čomu práve nerozumie.

Niečo sa mu nedarí – niekto proti nemu pracuje.
Cíti sa zle – niečo naňho pôsobí.
Vstúpi do miestnosti a necíti sa tam príjemne – musí tam byť negatívna energia.
Sníva zvláštny sen – určite mu niečo oznamuje.
Stretne človeka, ktorý mu od prvej chvíle nie je sympatický – jeho intuícia ho pred ním určite varuje.