Smrť nevnímam ako koniec. Nevnímam ju ako bodku za životom. Vnímam ju ako proces – ako prechod vedomia z jednej úrovne existencie do druhej. A práve v tomto procese som sa počas svojej cesty mága stretol s javom, ktorý mnohých ľudí znepokojuje, ale zároveň fascinuje.

Táto veta môže znieť provokatívne. Môže pôsobiť temne alebo dokonca nebezpečne.
Preto ju treba pochopiť presne.

Keď hovorím, že my vieme málo a mŕtvi vedia všetko, nemyslím tým romantizovanie smrti.
Nemyslím tým ani to, že zosnulý sa automaticky stáva vševediacou bytosťou, ktorá pozná všetky tajomstvá vesmíru.

Tento príspevok uverejňujem netradične v sobotu. Ide skôr o zaujímavosť z oblasti duchovných a historických tradícií než o klasický magický text, na aké ste na tejto stránke zvyknutí.
Považujem však za dôležité občas sa zastaviť aj pri témach, ktoré rozširujú obzor a ukazujú, ako rôzne civilizácie chápali smrť, smútok a prechod medzi svetmi.

Prechod vedomia, inkarnácia, reinkarnácia duše, karma, duchovný vývoj, mágia, vedomie po smrti – to sú pojmy, ktoré sprevádzajú ľudstvo od najstarších civilizácií. Otázka, či vedomie pretrváva po smrti a či sa vracia do novej inkarnácie, patrí k najhlbším témam duchovného poznania.

Nie je to len filozofická otázka. Je to otázka identity, zodpovednosti a smerovania ľudskej existencie.

V tomto texte sa pozrieme na to, ako možno chápať prechod vedomia naprieč inkarnáciami z pohľadu mágie – a zároveň doplním aj osobnú skúsenosť, ktorá túto tému presahuje rámec teórie.

Smrť. Slovo, ktoré v mnohých ľuďoch vyvoláva chlad, ticho, smútok alebo nevyslovený strach.
A predsa je smrť najprirodzenejšou súčasťou existencie. Nie je to zlyhanie života, ani jeho porážka.
Je to brána, ktorou prechádza každá duša, keď ukončí svoj pobyt v tele. Zobraziť celý príspevok »

Téma svetelných a tieňových bytostí patrí medzi tie, ktoré sa nedajú vysvetliť v krátkosti.
Kto sa s nimi skutočne stretol, vie, že ich pochopenie si vyžaduje hĺbku, presnosť a schopnosť vidieť jemnohmotný svet v celej jeho šírke. Preto už vopred upozorňujem čitateľa, že text je rozsiahly a približne zodpovedá obsahu 5,5 strany formátu A4. Nejde o zbytočné rozpisovanie, ale o nevyhnutnosť. Keby som túto tému rozdelil na dve časti, stratila by svoju silu, súvislosť a vnútornú logiku. Všetky bytosti, ich prejavy, vibrácie aj ich zmysel tvoria jeden celok, ktorý sa nedá pochopiť po častiach. Mágia nie je povrchná – a rovnako povrchné by bolo zjednodušiť niečo, čo si vyžaduje sústredenie, ticho a trpezlivosť.

Tento úvod preto neospravedlňuje dĺžku, ale vysvetľuje ju. Aby mal každý, kto sa do textu ponorí, dostatok priestoru pochopiť to, čo nejde vysloviť jednou vetou. Ak sa rozhodneš čítať ďalej, vstupuješ do témy, ktorá odhaľuje jemné vrstvy reality a ukazuje mágom aj nemágom, čo sa pohybuje medzi svetlom a tieňom. Zobraziť celý príspevok »