Má mág právo odniesť si svoje tajomstvá do hrobu?

Magické tajomstvá sprevádzajú mágov po celé generácie. Niektoré sa odovzdávajú z učiteľa na žiaka, iné zostávajú ukryté pred verejnosťou a niektoré zaniknú spolu so smrťou svojho nositeľa.
Je však správne, aby poznanie, ktoré sa rozvíjalo celé desaťročia alebo dokonca stáročia, zmizlo iba preto, že sa ho jeho posledný nositeľ rozhodol nikomu neodovzdať?

Je magické poznanie výlučným vlastníctvom mága, alebo má zodpovednosť odovzdať ho ďalším generáciám?

Počas svojho života som sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorí sa venovali mágii. Niektorí svoje poznatky ochotne odovzdávali ďalej, iní si ich starostlivo chránili a považovali ich za svoje osobné tajomstvo.

Neraz som sa zamýšľal nad otázkou, či má mág právo odniesť si všetko, čo počas života spoznal a naučil sa, do hrobu.

Na prvý pohľad sa odpoveď zdá jednoduchá. Každý človek má právo rozhodovať o svojom poznaní, skúsenostiach a o tom, komu ich sprístupní. Lenže pri hlbšom zamyslení sa dostávame k otázke, či je takéto rozhodnutie vždy aj správne.

Pretože ak s človekom zanikne poznanie, ktoré mohlo byť zachované a ďalej rozvíjané, nemusí ísť iba o jeho osobnú stratu. Môže to byť strata aj pre ďalšie generácie mágov.

Komu vlastne patrí magické poznanie?

Každý mág počas svojej praxe získava skúsenosti. Niektoré preberá od svojich učiteľov, ďalšie získava štúdiom a iné prostredníctvom vlastnej praktickej činnosti.

Práve tu vzniká zaujímavá otázka.

Ak som sa niečo naučil od svojho učiteľa, môžem toto poznanie považovať výlučne za svoje vlastníctvo?

A ak som určitý postup sám vytvoril, znamená to automaticky, že nemám žiadnu zodpovednosť za jeho ďalší osud?

Osobne rozlišujem medzi právom človeka rozhodovať o svojich poznatkoch a jeho morálnou zodpovednosťou voči tým, ktorí prídu po ňom.

Nikto nemôže byť automaticky povinný odovzdať všetko, čo vie. Na druhej strane si myslím, že človek, ktorý celý život prijímal poznanie od iných, by sa mal aspoň zamyslieť nad tým, čo zanechá svojim nasledovníkom.

Veď ani naši učitelia nezačínali vždy od nuly. Aj oni čerpali z poznatkov svojich predchodcov.

Ak by sa každá generácia rozhodla ponechať si všetko pre seba, postupne by sa prerušili mnohé línie učenia a ďalší mágovia by museli opakovane objavovať to, čo už bolo pred nimi poznané.

Čo sa stane, keď mág zomrie a svoje poznanie nikomu neodovzdá?

Smrťou človeka sa nekončí iba jeho fyzická existencia. Môže sa ňou skončiť aj prístup k skúsenostiam, ktoré zhromažďoval celé desaťročia.

Môžu zaniknúť postupy, ktoré nikde nezaznamenal, vysvetlenia, ktoré poskytoval iba ústne, alebo poznatky, ktoré nikdy nestihol odovzdať svojim žiakom.

A práve toto považujem za jednu z najväčších strát.

Samozrejme, nie každý poznatok musí byť nenahraditeľný. Niekto iný môže časom dospieť k podobným záverom alebo vytvoriť vlastné postupy.

Lenže prečo by mali ďalšie generácie začínať od začiatku, ak by mohli nadviazať na to, čo už ich predchodcovia dosiahli?

Poznanie, ktoré zostane iba v pamäti jedného človeka, je zároveň poznaním, ktorému hrozí zánik.

A ak ide o poznanie odovzdávané počas viacerých generácií, jeho strata môže znamenať aj prerušenie celej magickej línie.

Je správne odovzdať každé magické tajomstvo?

Nie som zástancom názoru, že každý mág musí každému sprístupniť všetko, čo vie.

Existujú poznatky a postupy, pri ktorých je podľa môjho názoru dôležitá pripravenosť človeka, jeho skúsenosti, schopnosť porozumieť súvislostiam a tiež zodpovednosť, s akou bude získané poznanie používať.

Nie je to iba otázka utajovania.

Je to aj otázka správneho času a spôsobu odovzdania.

Počas výučby mágie som sa opakovane presvedčil, že samotné prečítanie určitého postupu ešte neznamená jeho pochopenie.

Žiak môže poznať všetky slová, jednotlivé kroky a napriek tomu nemusí rozumieť tomu, prečo sa postup vykonáva práve takým spôsobom.

Preto považujem osobnú výučbu za mimoriadne dôležitú.

Učiteľ má možnosť vysvetľovať, opravovať chyby, odpovedať na otázky a postupne viesť žiaka k samostatnosti.

Odovzdávanie poznania preto neznamená, že všetko musí byť okamžite dostupné každému.

Aj nebezpečné poznanie by malo mať svojho pokračovateľa

Zastávam názor, že ani poznanie, ktoré môže byť do určitej miery nebezpečné, by nemalo automaticky zaniknúť spolu so smrťou mága, ktorý ho vlastní.

Samozrejme, tým nechcem povedať, že takéto poznanie máme bez rozdielu odovzdávať každému, kto oň prejaví záujem.

Práve naopak.

Som presvedčený, že čím náročnejšie a zodpovednejšie je určité učenie, tým starostlivejšie by mal mág zvažovať, komu ho zverí.

Aj preto máme v Spoločenstve Selekcia vytvorený systém hierarchických stupňov, prostredníctvom ktorého sa žiak postupne dostáva k ďalším poznatkom a náročnejším oblastiam výučby.

Tento systém však podľa môjho názoru nemusí predstavovať absolútnu hranicu všetkého, čo môže učiteľ svojmu žiakovi odovzdať.

Každý skúsený mág môže počas života získať aj osobitné poznatky, ktoré nie sú súčasťou bežnej výučby. Môže ísť o vlastné skúsenosti, postupy alebo poznanie, ktoré mu kedysi zveril jeho učiteľ.

A práve tu prichádza na rad osobné rozhodnutie.

Mág môže zvážiť, či takéto poznanie odovzdá niekomu, koho považuje za dostatočne pripraveného, zodpovedného a schopného pokračovať v jeho rozvíjaní.

Nemusí ísť o všetkých žiakov. Nemusí ísť ani o celé spoločenstvo.

Niekedy môže stačiť jediný človek.

Človek, ktorému učiteľ dôveruje a v ktorom vidí schopnosť niesť ďalej poznanie, ktoré by inak mohlo navždy zaniknúť.

Nie každému musí byť zverené všetko. Ale všetko, čo má zostať zachované, by malo mať svojho pokračovateľa.

Pre mňa je v tomto smere dôležitá kontinuita magickej línie.

Ak sa určité poznanie odovzdávalo z učiteľa na žiaka počas mnohých generácií, považoval by som za veľkú škodu, keby sa táto línia prerušila iba preto, že jej posledný nositeľ sa rozhodol všetko si ponechať pre seba.

Samozrejme, výber nasledovníka nemôže byť iba formálnou záležitosťou.

Nestačí, že niekto dosiahol vysoký hierarchický stupeň alebo má záujem o ďalšie poznatky.
Dôležitá je aj jeho osobnosť, schopnosť správne posúdiť situáciu, zodpovednosť a pripravenosť niesť dôsledky svojich rozhodnutí.

Pretože odovzdaním poznania sa podľa môjho presvedčenia neodovzdávajú iba informácie.

Odovzdáva sa aj zodpovednosť za ich ďalší osud.

A možno práve v tom spočíva jedna z najdôležitejších úloh skúseného mága. Nielen získavať a rozvíjať poznanie, ale včas rozpoznať človeka, ktorý bude jedného dňa pripravený prevziať pochodeň tajného poznania a niesť ju ďalej.

Moje rozhodnutie zachovať poznanie demonológie a nekromancie

Aj ja som sa počas svojho života dostal do situácie, keď som musel zvážiť, či určité magické poznatky odovzdám ďalším generáciám, alebo si ich ponechám pre seba.

Konkrétne išlo o oblasti demonológie a nekromancie.

Dlhší čas som zvažoval, či tieto témy vôbec zahrnúť do písomného učenia Spoločenstva Selekcia. Nešlo o rozhodnutie, ktoré by som urobil bez premýšľania. Uvedomoval som si, že ide o náročné oblasti mágie, ku ktorým by podľa môjho presvedčenia nemal pristupovať človek bez potrebnej prípravy, skúseností a zodpovednosti.

Na druhej strane som si však začal uvedomovať aj niečo iné.

Čo sa stane s týmto poznaním, ak ho nikomu neodovzdám?

Čo ak jedného dňa jednoducho nebudem mať možnosť svoje rozhodnutie zmeniť?

Človek má totiž zvláštnu vlastnosť. Často si myslí, že má ešte dostatok času. Že niektoré rozhodnutia môže odložiť na budúci rok, o päť rokov alebo na obdobie, keď nastanú vhodnejšie okolnosti.

Lenže nikto z nás nevie, koľko času mu skutočne zostáva.

A čím dlhšie sa človek spolieha na to, že všetko dôležité ešte stihne, tým väčšie je riziko, že niektoré veci už nestihne nikdy.

Aj preto som sa napokon rozhodol zahrnúť demonológiu a nekromanciu do Knihy mágie II.

Neznamená to, že som tým tieto poznatky sprístupnil každému bez rozdielu. Kniha má svoje miesto v systéme výučby a je určená pre príslušné hierarchické stupne.

Znamená to však, že som sa rozhodol nenechať tieto oblasti odkázané iba na svoju pamäť a osobnú prítomnosť.

Chcel som, aby zostali zachované aj pre obdobie, keď tu už nebudem alebo keď sa nebudem môcť osobne venovať ich odovzdávaniu.

Samozrejme, ani písomné zachovanie poznania nezaručuje, že mu každý budúci čitateľ správne porozumie. Vytvára však možnosť, aby sa k nemu pripravení nasledovníci mohli vrátiť, študovať ho a nadviazať naň.

Toto rozhodnutie ma zároveň priviedlo k širšiemu zamysleniu.

Čas je relatívny v tom, ako ho prežívame a vnímame. Ale čas, ktorý máme k dispozícii na uskutočnenie svojich rozhodnutí, nie je neobmedzený.

Keď je človek mladý, desať rokov sa mu môže zdať ako nesmierne dlhé obdobie. S pribúdajúcim vekom však začne vnímať, ako rýchlo roky ubiehajú.

A pritom nejde iba o vek.

Nikto nemá zaručené, že bude mať zajtra rovnaké možnosti ako dnes.

Preto som dospel k presvedčeniu, že ak považujem určité poznanie za dôležité a chcem, aby zostalo zachované, nemal by som jeho odovzdanie donekonečna odkladať.

Nie všetko musí byť odovzdané okamžite. Nie všetko musí byť sprístupnené každému.

Ale ak už viem, že niečo chcem zanechať svojim nasledovníkom, potom by som mal urobiť aj konkrétne kroky, aby sa tak skutočne stalo.

Pretože najväčším rizikom nemusí byť iba to, že svoje poznanie odovzdáme nesprávnemu človeku. Rizikom môže byť aj to, že ho neodovzdáme nikomu, pretože sme príliš dlho čakali na vhodnejší čas.

Rozdiel medzi ochranou poznania a jeho zatajovaním

Podľa môjho názoru existuje podstatný rozdiel medzi tým, keď mág určité poznanie chráni, a tým, keď ho odmieta odovzdať iba preto, aby zostal jediným človekom, ktorý ho ovláda.

V prvom prípade môže ísť o zodpovednosť.

V druhom prípade sa však môžeme stretnúť aj s osobnou ješitnosťou, túžbou po výnimočnosti alebo obavou zo straty autority.

Samozrejme, nemôžeme automaticky predpokladať, že každý mág, ktorý si niečo ponecháva pre seba, koná z takýchto dôvodov.

Môže mať aj celkom oprávnené príčiny.

Ale ak niekto vedome bráni pokračovaniu poznania len preto, aby nikto iný nedosiahol jeho úroveň, potom by som sa zamyslel, či takýto prístup prospieva mágii a jej ďalšiemu rozvoju.

Veď skutočný učiteľ by sa podľa môjho presvedčenia nemal obávať toho, že ho jeho žiak jedného dňa prekoná.

Práve naopak.

Ak žiak dokáže nadviazať na poznanie svojho učiteľa a posunúť ho ďalej, môže to byť aj výsledkom dobre vykonanej výučby.

Prečo považujem písomné zaznamenávanie skúseností za dôležité

Počas desaťročí svojej činnosti som venoval veľa času nielen praktickej mágii a výučbe, ale aj písaniu a zaznamenávaniu poznatkov.

Nie preto, že by som považoval všetko, čo som napísal, za nemenné alebo definitívne.

Práve naopak.

Mnohé postupy som počas rokov upravoval, dopĺňal a zdokonaľoval na základe ďalších skúseností.

A považujem za prirodzené, že podobne budú postupovať aj ďalší mágovia.

Písomné dokumenty majú jednu veľkú výhodu. Môžu zostať zachované aj po smrti svojho autora.

Majú však aj svoje obmedzenia.

Ani najpodrobnejší text nemusí obsahovať všetky vysvetlenia, okolnosti a skúsenosti, ktoré jeho autor získal pri praktickej činnosti.

Preto sa snažím spájať písomné poznanie s osobnou výučbou.

Mojím cieľom nie je vychovávať ľudí, ktorí budú iba mechanicky opakovať moje postupy.

Chcem, aby dokázali pochopiť ich podstatu, samostatne premýšľať a postupne vytvárať aj vlastné postupy.

Môže učiteľ odísť bez toho, aby pripravil svojich nasledovníkov?

Táto otázka je pre mňa osobitne dôležitá.

Ak človek pôsobí ako samostatný mág, jeho rozhodnutie ponechať si poznanie môže mať dosah predovšetkým na jeho vlastné dielo.

Ak však prijal zodpovednosť za výučbu žiakov alebo vedenie spoločenstva, situácia je podľa môjho názoru odlišná.

V takom prípade už nejde iba o jeho osobné poznanie.

Ide aj o ľudí, ktorí sa naňho spoliehajú, o pokračovanie výučby a o zachovanie určitej tradície.

Považujem preto za správne, aby učiteľ postupne pripravoval svojich žiakov na samostatnú činnosť.

A aby človek, ktorý vedie spoločenstvo, myslel aj na obdobie, keď už nebude môcť svoje povinnosti vykonávať.

Nemusí ísť iba o smrť. Môže prísť choroba, vysoký vek alebo iná životná situácia.

Ak všetko poznanie, rozhodovanie a zodpovednosť zostanú sústredené v rukách jediného človeka, jeho odchod môže spôsobiť vážne problémy.

Preto považujem odovzdávanie skúseností a prípravu nasledovníkov za súčasť zodpovedného vedenia.

Má mág právo povedať: Toto si ponechám pre seba?

Áno, myslím si, že takéto právo má.

Nevidím dôvod tvrdiť, že človek musí počas života odhaliť každú svoju skúsenosť, každé poznanie alebo každú osobnú záležitosť.

Aj mág má právo na súkromie.

Môže existovať poznanie, ktoré považuje za príliš osobné, ktoré nedokáže dostatočne vysvetliť alebo ktoré jednoducho nechce odovzdať.

To však ešte neznamená, že každé takéto rozhodnutie musí byť z hľadiska zachovania tradície prospešné.

Právo niečo urobiť a správnosť takéhoto rozhodnutia nie sú vždy totožné veci.

Ak sa však rozhodne určité poznanie odovzdať, nemusí to znamenať jeho sprístupnenie všetkým.

Môže si vybrať jediného nasledovníka, ktorému dôveruje.

A práve tento človek môže jedného dňa rozhodnúť, komu poznanie zverí ďalej.

Takýmto spôsobom môže určitá magická línia pokračovať aj vtedy, keď jej poznatky nie sú všeobecne dostupné.

Čo by malo zostať po mágovi?

Keď sa zamýšľam nad tým, čo by malo po mágovi zostať, nemyslím iba na knihy, zápisy alebo vytvorené postupy.

Dôležití sú aj ľudia, ktorých učil.

Ich schopnosť samostatne premýšľať, pokračovať vo výučbe a rozvíjať poznanie, ktoré získali.

Pretože aj dokonale zachovaný archív môže jedného dňa stratiť svoj význam, ak už nebude nikto, kto dokáže jeho obsahu porozumieť.

Na druhej strane ani ústne odovzdávanie poznania nemusí byť dostatočné, ak sa postupne strácajú podrobnosti a menia pôvodné vysvetlenia.

Preto považujem za najvhodnejšie zachovávať oboje.

Písomné dokumenty aj živú výučbu.

A predovšetkým pripraviť ľudí, ktorí budú schopní pokračovať aj bez svojho učiteľa.

Záver: Tajomstvo alebo zodpovednosť?

Na otázku, či má mág právo odniesť si svoje tajomstvá do hrobu, odpovedám áno.

Ale zároveň som presvedčený, že by sa mal zamyslieť nad tým, čo týmto rozhodnutím spôsobí.

Ak ide o jeho výlučne osobné poznanie, je to predovšetkým jeho rozhodnutie.

Ak však ide o poznanie, ktoré mu bolo zverené, ktoré získal od svojich predchodcov alebo ktoré je dôležité pre pokračovanie výučby, vstupuje do hry aj určitá morálna zodpovednosť.

Nie všetko musí byť odovzdané každému.

Nie všetko musí byť zverejnené.

A ani každý žiak nemusí získať všetky poznatky svojho učiteľa.

Som však presvedčený, že ak má určité poznanie hodnotu pre ďalšie generácie, mág by sa mal usilovať, aby spolu s ním nezaniklo.

Môže si vybrať človeka, ktorému dôveruje, ktorý je pripravený prevziať zodpovednosť a ktorý bude schopný toto poznanie uchovať a v správnom čase odovzdať ďalej.

Mág má právo rozhodnúť, komu svoje tajomstvá zverí. Ale podľa môjho presvedčenia by nemal zabúdať, že spolu s poznaním, ktoré získal, nesie aj zodpovednosť za jeho zachovanie.

Pretože nie každý musí poznať všetko, ale každé poznanie, ktoré si zaslúži zachovanie, by malo mať svojho dôstojného pokračovateľa.

A možno práve toto je jedno z najdôležitejších posolstiev, ktoré môže skúsený mág odovzdať svojim žiakom.

Nie je najdôležitejšie, koľko tajomstiev si počas života uchoval. Dôležité je aj to, koľko poznania dokázal zachovať pre tých, ktorí prídu po ňom.

„Sám som pochopil, že nestačí mať úmysel svoje poznanie raz odovzdať. Treba ho aj uskutočniť, kým na to máme čas. Pretože zajtrajšok nám nikto nezaručil.“

PS:
Na záver to trochu odľahčím, priatelia, a jedným krátkym vtipom pripomeniem, prečo by sme sa nemali príliš spoliehať na to, že máme ešte dosť času.

„Viete, ako rozosmejete Boha? Povedzte mu o svojich plánoch.“

PS2:
V nasledujúcom príspevku sa budem venovať vlastnej magickej technike „Zapečatenie priestoru“. Priblížim vám, prečo som ju vytvoril, ako sa postupne vyvíjala, aké problémy sa objavili pri prvých skúškach a ako sme s kolegami overovali jej účinnosť pred zavedením do magickej praxe.

PS3:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk