Jednou z najčastejších otázok, ktoré si ľudia kladú od nepamäti, je: Čo sa s človekom stane po smrti?

Odpoveď na túto otázku hľadajú náboženstvá, filozofi aj duchovné smery po celom svete.
Zaujímavé pritom je, že hoci sa hinduizmus a budhizmus často spomínajú spolu ako náboženstvá reinkarnácie, ich pohľad na človeka, dušu a pokračovanie života je v skutočnosti veľmi odlišný.

Ahojte kolegovia a priatelia,

dnešná téma ide priamo k podstate rozdielu medzi dvoma cestami, ktoré si ľudia často zamieňajú – medzi modlitbou a mágiou. Prečo sa mág postupne prestáva modliť a začína konať? Je to strata pokory, alebo naopak jej najvyššia forma?

Toto nie je útok na náboženstvo. Je to snaha pochopiť rozdiel v prístupe k realite, k sile a k zodpovednosti.

Predslov

Osobné zamyslenie bez potreby súhlasu

Tento príspevok nepíšem preto, aby som sa zapáčil cirkvi, ani preto, aby som si získal veriacich tým, že budem tvrdiť, že medzi nami vlastne nie je rozdiel. Viem, že mnohé odnože a jednotlivci z oblasti mágie sa o takýto prístup snažia. Nie je to však moja cesta.

Nepotrebujem zjednodušovať rozdiely len preto, aby som bol prijateľnejší. Nepotrebujem hľadať súhlas za každú cenu.

Mágia, živé učenie a dogma – kde je hranica medzi stabilitou a stagnáciou

Nie tak dávno mi jeden mladý majster Spoločenstva Selekcia oznámil, že si pozastavuje členstvo. Samo o sebe by to nebolo nič výnimočné. V Spoločenstve Selekcia je úplne prirodzené, že si kolegovia z rôznych príčin pozastavia členstvo alebo spoluprácu úplne ukončia. Nie sme sekta. Platí zásada: kto slobodne prišiel, môže kedykoľvek slobodne odísť.