Keď sa magická skúsenosť nedá odovzdať slovami

Rozdiel medzi naučenou technikou, pochopením a osobnou skúsenosťou pri výučbe mágie

Za desaťročia, počas ktorých sa venujem mágii a jej výučbe, som sa opakovane stretával so situáciami, keď som svojim žiakom určitú vec vysvetľoval veľmi podrobne, niekedy aj niekoľko hodín.
Používal som príklady, opisoval vlastné skúsenosti, upozorňoval na možné chyby a snažil sa, aby pochopili nielen samotný postup, ale aj jeho význam.

Napriek tomu sa stávalo, že žiak skutočne pochopil, o čom som hovoril, až po tom, keď sám získal určitú skúsenosť.

Nie preto, že by ma predtým nepočúval alebo sa nesnažil porozumieť. Jednoducho existujú veci, pri ktorých slovné vysvetlenie nestačí.

Tento rozdiel považujem za jednu z najdôležitejších súčastí magického vzdelávania.

Naučiť sa techniku ešte neznamená pochopiť mágiu

Každá systematická výučba musí mať svoje základy. Žiak sa najskôr oboznamuje s pojmami, pravidlami, jednotlivými postupmi a ich vzájomnými súvislosťami.

Učí sa, čo má robiť, prečo to má robiť a akým spôsobom má postupovať.

V tejto fáze dokáže často veľmi presne zopakovať to, čo sa naučil. Vie opísať jednotlivé kroky magickej techniky a niekedy ich dokáže aj správne vykonať.

To je však iba prvý stupeň jeho poznania.

Podobne ako človek, ktorý si prečíta podrobný návod na plávanie, ešte nemusí vedieť plávať, ani žiak mágie sa nestáva skúseným mágom iba preto, že si osvojil teoretické vedomosti.

Teória je nevyhnutná, ale sama osebe nestačí.

Keď žiak začne rozumieť súvislostiam

Ďalším krokom je pochopenie.

Žiak už nevníma jednotlivé magické postupy iba ako súbor pokynov, ktoré má vykonať v určitom poradí. Začína rozumieť ich vzájomným súvislostiam a dôvodom, pre ktoré sa používajú.

Dokáže premýšľať nad tým, prečo je určitý postup vhodný v jednej situácii, ale v inej môže byť potrebné zvoliť odlišný prístup.

Začína si klásť otázky, ktoré ho pri prvom oboznámení s technikou ani nenapadli.

Práve tu sa postupne ukazuje rozdiel medzi mechanickým opakovaním naučeného a skutočným vzdelávaním.

Ako učiteľ nechcem, aby moji žiaci iba opakovali moje slová a postupy. Chcem, aby im rozumeli a postupne sa naučili samostatne premýšľať.

To však ešte stále nie je všetko.

Osobná skúsenosť prináša ďalší rozmer poznania

Existujú situácie, pri ktorých môže učiteľ žiaka pripraviť, vysvetliť mu možné okolnosti a opísať vlastné zážitky, ale samotnú skúsenosť mu odovzdať nedokáže.

Môžem napríklad vysvetľovať, ako v rámci svojej magickej praxe vnímam určitý priestor, ako pristupujem k jeho skúmaniu alebo aké rozdiely som počas rokov pozoroval.

Môžem hovoriť o svojich pocitoch, postrehoch a skúsenostiach.

Žiak však môže tú istú situáciu vnímať odlišne. Až keď ju sám zažije, môže začať lepšie rozumieť tomu, čo som sa mu snažil vysvetliť.

Niekedy potom príde a povie mi: „Teraz už rozumiem, čo si mi vtedy hovoril.“

Takéto chvíle sú pre učiteľa významné.

Neznamenajú však automaticky, že žiak prežil presne to isté ako jeho učiteľ. Znamenajú predovšetkým to, že získal vlastnú skúsenosť, ktorá mu pomohla lepšie pochopiť predchádzajúce vysvetlenie.

A práve tento rozdiel je dôležité si uvedomovať.

Štyri príklady z mojej učiteľskej praxe

HS3 – Záhrobie a smrť: Keď sa cintorín stáva miestom poznania

Na treťom hierarchickom stupni sa žiaci stretávajú s témou záhrobia, smrti a magickej práce s energiami, ktoré s touto oblasťou spájame.

Môžem im celé hodiny vysvetľovať jednotlivé súvislosti, hovoriť o svojich skúsenostiach a približovať im, čo majú pri práci vnímať. Môžeme o tejto téme diskutovať, rozoberať jednotlivé situácie a hľadať odpovede na ich otázky.

V učebni však získajú predovšetkým teoretické poznatky.

Skutočný posun v ich chápaní často prichádza až vtedy, keď sa dostaneme do terénu a navštívime cintoríny.

Tam sa začínajú učiť vnímať miesto posledného odpočinku iným spôsobom, než na aký boli dovtedy zvyknutí. V rámci našej magickej praxe sa učia pracovať s energiami, rozpoznávať ich odlišnosti a venovať pozornosť vlastnému vnímaniu.

Miesto, ktoré predtým poznali iba ako cintorín, začínajú vnímať aj z pohľadu magického učenia.

Súčasťou tejto výučby je však aj rešpekt k zosnulým, úcta k miestu posledného odpočinku a pochopenie etických hraníc práce.

Až pri osobnej skúsenosti mnohí žiaci začínajú rozumieť tomu, čo som im dovtedy vysvetľoval iba slovami.

HS4 – Kliatby a magické písmo: Keď slovo prestáva byť iba slovom

Na štvrtom hierarchickom stupni sa žiaci venujú kliatbam a magickému písmu.

Táto oblasť výučby je mimoriadne zaujímavá práve tým, že odhaľuje rozdiel medzi obyčajným porozumením textu a jeho hlbším pochopením.

Žiak sa môže naučiť jednotlivé slová, ich význam, pravidlá tvorby magických textov a postupy ich používania. Dokáže pracovať s už vytvorenou kliatbou a môže sa naučiť aj jej správne použitie.

To však ešte neznamená, že pochopil jej podstatu.

Vo svojej Knihe mágie venujem tejto problematike samostatnú kapitolu s názvom „Pochopenie slova a textu – písanie kliatby“.

Vysvetľujem v nej, že slová nemusia mať iba svoj doslovný význam. Môžu obsahovať metafory, osobné súvislosti a významy, ktoré pozná iba ich autor. Dôležitú úlohu pritom zohráva aj zámer a schopnosť vedome pracovať s vlastnými emóciami.

Práve preto nestačí, aby žiak dokázal prečítať alebo zopakovať už existujúcu kliatbu.

Zásadný posun nastáva až vtedy, keď začne samostatne vytvárať vlastný magický text.

Vtedy už musí premýšľať nad každým slovom, nad vzájomnými súvislosťami jednotlivých viet, nad svojím zámerom a nad tým, čo chce textom vyjadriť.

V našej magickej terminológii hovoríme o okamihu, keď text ožije.

Až vlastná tvorba umožňuje žiakovi pochopiť rozdiel medzi používaním hotovej kliatby a jej samostatným vytvorením.

Preto svojich žiakov vediem k tomu, aby najskôr zvládli existujúce postupy a až potom pristupovali k vlastným úpravám a tvorbe.

HS5 – Vytvorenie Tieňa: Rozdiel medzi predstavou a vlastnou skúsenosťou

Na piatom hierarchickom stupni sa žiaci stretávajú s ďalšou náročnou oblasťou nášho učenia, ktorou je práca s Tieňmi a vytvorenie vlastného Tieňa.

V Knihe mágie sa tejto problematike venujem v rozsiahlej časti „Larva Tieňa – Tieň“, kde vysvetľujem jednotlivé druhy Tieňov, ich rozdelenie, vlastnosti a možnosti magickej práce s nimi.

Pri teoretickej výučbe sa žiak oboznamuje s tým, čo v našom učení Tieň predstavuje, aké funkcie mu pripisujeme a akým spôsobom sa s ním pracuje.

Môže si vytvoriť určitú predstavu o jeho podstate a fungovaní.

Stále však ide iba o predstavu vychádzajúcu z vysvetlenia učiteľa a z naštudovaného textu.

Skutočný rozdiel nastáva až vtedy, keď sa žiak dostane k vlastnej praktickej práci a podľa nášho učenia dokáže vytvoriť živý a funkčný Tieň.

Až vtedy získava skúsenosť, ktorá mu umožňuje pochopiť súvislosti, o ktorých dovtedy iba čítal alebo počúval.

Začína rozumieť tomu, prečo je dôležité poznať vlastnosti vytvoreného Tieňa, jeho určenie, možnosti a hranice práce s ním.

Niečo iné je totiž predstaviť si určitý magický postup a niečo celkom iné je podľa vlastnej skúsenosti pochopiť jeho fungovanie.

A práve toto je jeden z dôvodov, prečo v našej výučbe prikladám praktickým skúsenostiam taký veľký význam.

HS6 – IFO: Keď pochopenie osudových liniek vyžaduje skutočné majstrovstvo

Na šiestom hierarchickom stupni sa žiaci stretávajú s jednou z najnáročnejších oblastí nášho učenia.

Ide o IFO – Iné formy ovplyvňovania skutočností.

Táto téma si vyžaduje nielen rozsiahle predchádzajúce vedomosti, ale aj schopnosť pracovať s vlastným vedomím, podvedomím a nad vedomím.

Súčasťou tejto oblasti je aj práca s tým, čo v našom magickom učení označujeme ako osudové linky človeka.

Môžem žiakovi vysvetľovať, čo tieto linky predstavujú, ako ich v rámci svojej praxe vnímam, aké vzájomné súvislosti im pripisujem a akým spôsobom s nimi pracujem.

Môžem mu opisovať svoje skúsenosti a upozorňovať ho na možné chyby.

Ale ani veľmi podrobné vysvetlenie nedokáže nahradiť jeho vlastnú skúsenosť.

Až keď mág s touto oblasťou určitý čas pracuje, učí sa jednotlivé linky vnímať a postupne získava vlastné skúsenosti, začína chápať ich rozsah a dosah.

Nie každý dokáže túto oblasť zvládnuť. A ani ten, kto sa s ňou naučí pracovať, nemôže predpokladať, že už pozná všetky jej možnosti.

Osobitný význam má podľa môjho chápania táto práca v situáciách, keď sa na nás obracia človek v ťažkom životnom období. Niekedy sa mu doslova rúca život, stráca istoty a hľadá pomoc.

Práve v takýchto prípadoch musí mág veľmi dobre rozumieť tomu, čo robí, prečo to robí a aké dôsledky môže mať jeho konanie.

V Knihe mágie preto pri tejto téme zdôrazňujem aj diskrétnosť, mlčanlivosť a rešpektovanie súkromia klienta.

Mág sa má zaoberať iba tým, o čo ho klient požiadal. Nemá právo zasahovať do iných oblastí jeho života len preto, že sa domnieva, že by mu tým mohol pomôcť.

Skutočné majstrovstvo totiž nespočíva iba v schopnosti určitú techniku zvládnuť, ale aj vo vedomí vlastnej zodpovednosti a schopnosti rešpektovať hranice, ktoré nesmieme prekračovať.

Uvedené štyri príklady predstavujú iba malú časť výučby na jednotlivých hierarchických stupňoch HS3 až HS6. Vybral som ich preto, aby som názorne ukázal rozdiel medzi teoretickými vedomosťami a osobnou magickou skúsenosťou. Rozsah tém, ktorým sa žiaci na jednotlivých stupňoch venujú, je samozrejme podstatne širší.

Čo majú tieto štyri príklady spoločné?

Hoci ide o štyri rozdielne oblasti magického učenia a štyri rôzne hierarchické stupne, všetky ukazujú tú istú skutočnosť.

Žiak môže získať rozsiahle vedomosti, naučiť sa postupy a porozumieť vysvetleniam svojho učiteľa.

Ale až vlastná skúsenosť mu umožní pochopiť niektoré súvislosti, ktoré dovtedy poznal iba teoreticky.

Zároveň však platí, že samotná skúsenosť ešte neznamená úplné pochopenie. Aj tú treba vedieť správne vyhodnotiť, zaradiť do širších súvislostí a podľa potreby o nej diskutovať s učiteľom.

Práve preto v Selekcii prepájame teoretickú výučbu s praktickou činnosťou a postupným rozvojom samostatnosti žiaka.Začiatok formulára

Spodná časť formulára

Prečo sa niektoré skúsenosti ťažko opisujú

Ľudská reč je veľmi užitočný nástroj, ale má svoje hranice.

Aj v bežnom živote poznáme situácie, keď dokážeme určitý zážitok opísať iba približne.

Môžeme niekomu vysvetľovať, aké je to stáť na vrchole vysokej hory, pozorovať nočnú oblohu ďaleko od miest alebo prežívať určitú silnú emóciu.

Človek si na základe našich slov vytvorí predstavu, ale jeho predstava nemusí zodpovedať tomu, čo sme skutočne prežili.

Podobné obmedzenia nachádzam aj pri výučbe mágie.

Niektoré skúsenosti sa pokúšam opísať pomocou prirovnaní. Inokedy používam príklady z bežného života alebo sa vraciam k tomu istému vysvetleniu z viacerých strán.

Napriek tomu viem, že žiak si môže pod mojimi slovami predstavovať niečo iné.

Preto považujem za dôležité, aby sa teoretická výučba postupne prepájala s praktickou činnosťou.

Úlohou učiteľa nie je prežiť skúsenosť za žiaka

Učiteľ má podľa môjho názoru niekoľko základných úloh.

Musí žiakovi odovzdať potrebné vedomosti, naučiť ho pracovať systematicky, upozorniť ho na chyby a pripraviť ho na situácie, s ktorými sa môže stretnúť.

Zároveň by mal vytvárať priestor na otázky, diskusiu a rozvíjanie samostatného uvažovania.

Nemôže však od žiaka očakávať, že bude všetko prežívať rovnako ako on.

Každý človek má svoje schopnosti, skúsenosti, spôsob uvažovania a individuálne vnímanie.

Preto ani dvaja žiaci nemusia dospieť k rovnakému pochopeniu v rovnakom čase.

Jeden môže určitú vec pochopiť pomerne rýchlo, zatiaľ čo druhý potrebuje viac vysvetľovania a praktických skúseností.

To ešte neznamená, že jeden z nich je nevyhnutne lepším mágom.

Dôležité je, ako dokážu získané poznatky postupne spracovať a využívať.

Ani osobná skúsenosť nie je neomylná

Tu považujem za potrebné upozorniť ešte na jednu vec.

To, že človek niečo osobne prežil, automaticky neznamená, že správne pochopil príčinu alebo význam svojho zážitku.

Aj skúsený mág sa môže pri vyhodnocovaní vlastného vnímania pomýliť.

Preto svojich žiakov vediem k tomu, aby o svojich skúsenostiach premýšľali, porovnávali ich s tým, čo sa naučili, a nebáli sa o nich diskutovať.

Považujem za nesprávne, ak niekto každú svoju predstavu alebo pocit okamžite vyhlási za nespochybniteľnú pravdu.

Osobná skúsenosť je cenná, ale rovnako dôležité je naučiť sa ju vyhodnocovať.

Práve tu sa podľa mňa stretáva teória, prax a schopnosť kritického uvažovania.

Skutočné vzdelávanie pokračuje aj po skončení výučby

Počas svojej praxe som postupne menil, dopĺňal a zdokonaľoval viaceré postupy, ktoré som používal a vyučoval.

Aj ja som sa dostával do situácií, keď som až na základe ďalších skúseností lepšie pochopil niečo, čomu som sa venoval už celé roky.

Preto nepovažujem magické vzdelávanie za proces, ktorý sa skončí absolvovaním určitého stupňa výučby.

Získaný hierarchický stupeň môže vyjadrovať dosiahnutú úroveň vzdelania v rámci nášho systému, ale nemôže nahradiť ďalšie skúsenosti, premýšľanie a osobný rozvoj.

A rovnako ani dlhoročná prax nezaručuje, že človek už všetko pochopil a nemôže sa mýliť.

S touto témou úzko súvisí aj trpezlivosť, ktorú považujem za jednu zo základných vlastností každého mága. Nie všetko možno pochopiť okamžite a niektoré skúsenosti prichádzajú až po dlhšom období učenia a praktickej práce. Tejto problematike som sa podrobnejšie venoval aj v samostatnom článku „Ako byť trpezlivý? – Trpezlivosť“, ktorý som zverejnil 27. januára 2021.

Záver

Ak by som mal túto tému zhrnúť do jednej myšlienky, povedal by som, že učiteľ môže žiakovi ukázať cestu, vysvetliť mu jej pravidlá a upozorniť ho na prekážky, ale samotnú cestu musí žiak prejsť sám.

Naučená technika mu dáva základ.

Pochopenie mu umožňuje pracovať s týmto základom samostatne.

A osobná skúsenosť mu prináša poznanie, ktoré nemožno úplne nahradiť slovami.

Tieto tri súčasti by sa podľa môjho názoru nemali oddeľovať ani stavať proti sebe. Práve ich vzájomné prepojenie vytvára predpoklady na skutočný rozvoj žiaka.

Preto svojim žiakom opakovane vysvetľujem, že nestačí iba vedieť, čo majú robiť. Potrebujú tiež rozumieť tomu, prečo to robia, a postupne získavať vlastné skúsenosti.

A niekedy sa stane, že to, čo som im vysvetľoval celé hodiny, pochopia až počas jedinej osobnej skúsenosti.

To je prirodzená súčasť výučby.

PS:
V nasledujúcom príspevku sa budem venovať téme „Má mág právo odniesť si svoje tajomstvá do hrobu?“ Zamyslíme sa nad tým, či je magické poznanie výlučným vlastníctvom mága, alebo má aj zodpovednosť zachovať ho a odovzdať ďalším generáciám.

PS2:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk