Smrť, pohrebné zvyky a staré tradície našich predkov

Smrť sprevádza ľudstvo od nepamäti a s ňou vzniklo množstvo zvykov, tradícií a obradov, ktoré mali pomôcť zosnulému na jeho poslednej ceste. Mnohé z nich sa zachovali dodnes, hoci ich pôvodný význam sa často vytratil alebo zmenil pod vplyvom kresťanstva. Keď sa však pozrieme hlbšie do minulosti, zistíme, že mnohé pohrebné zvyky sú omnoho staršie než samotné kresťanstvo a ich korene siahajú do dávnych pohanských a predkresťanských kultúr.

Sviečky ako svetlo na ceste duše

Mnohé zvyky, ako napríklad pálenie sviečok v blízkosti zosnulého, zakrývanie zrkadiel či zastavovanie hodín v miestnosti, kde spočíva telo, pochádza zo starých náboženských rituálov ešte z čias pred kresťanstvom, ale pod vplyvom kresťanstva sa tieto tradície rôzne modifikovali.

Účelom sviečok bolo odjakživa svietiť na cestu mŕtvym, aby sa vedeli dostať tam, kam sa dostať majú. Na druhej strane sa tým malo zabrániť tomu, aby sa duša po smrti nevrátila do tela zosnulého.

Duša po smrti nemá rada oheň, cíti, ako by na ňu pôsobil deštruktívne. Je to jedna z mála vecí, na ktoré duša reaguje takto.

V mnohých kultúrach sa preto pri zosnulom udržiaval plameň niekoľko dní. Niekde dokonca horel nepretržite až do samotného pohrebu. Svetlo malo byť symbolom cesty, ochrany a súčasne hranicou medzi svetom živých a svetom mŕtvych.

Zatváranie očí a podväzovanie brady

Naši predkovia verili, a často sa to aj dodnes dodržiava, že mŕtvemu je potrebné v prvom rade zatlačiť oči a podviazať bradu a to za tým účelom, aby v dohľadnej dobe nikto ďalší z rodiny nezomrel.

Podväzovanie brady sa robí aj dnes, ale skôr z praktických dôvodov, aby neklesla sánka a aby človek nevyzeral po smrti nedôstojne a taktiež aby neunikali z tela tekutiny.

Zatlačenie očí symbolizovalo jednak koniec cesty a jednak sa tým malo zabezpečiť, aby sa duša zosnulého nepozrela na nikoho, kto prežil a nechcela ho zobrať so sebou.

V niektorých krajoch sa dokonca verilo, že ak zosnulý zostane s otvorenými očami, akoby si vyhliadal ďalšieho člena rodiny, ktorý ho bude nasledovať.

Znamenia smrti a obavy našich predkov

Ak zomierajúci odchádzal na druhý svet „s úsmevom na tvári“, tak sa očakávalo, že ako ďalší v poradí zomrie niekto mladý.

Takéto povery boli veľmi rozšírené najmä na vidieku. Ľudia sa snažili v každom detaile nájsť znamenie alebo odkaz, ktorý by naznačil budúci vývoj udalostí.

Smrť totiž nebola chápaná ako náhoda, ale ako súčasť väčšieho poriadku sveta, v ktorom všetko malo svoj význam.

Zastavené hodiny a zakryté zrkadlá

Príbuzní často v celom dome zastavovali nástenné hodiny a zakrývali zrkadlá – aby mŕtvy už nemohol nahliadnuť do domu a aby sa v dome v budúcnosti nezjavovali žiadne prízraky.

Zastavené hodiny symbolizovali okamih smrti. Čas zosnulého sa skončil a hodiny mali túto udalosť symbolicky zaznamenať.

Zakryté zrkadlá mali ešte hlbší význam. V mnohých tradíciách sa verilo, že zrkadlo predstavuje bránu medzi svetmi. Duša by sa v ňom mohla zachytiť, zostať uväznená alebo by sa cez neho mohla vracať späť medzi živých.

V mágii tiež poznáme pojem magických zrkadiel.

Nie je preto prekvapením, že práve zrkadlá boli považované za jeden z najcitlivejších predmetov v dome počas obdobia po úmrtí.

Oblečenie zosnulého na poslednú cestu

Po týchto úkonoch sa najbližší príbuzní umyli a obliekli mŕtve telo do najnovších šiat, prípadne do šiat, ktoré boli vopred pripravené na tento účel.

V minulosti si mnohí ľudia pripravovali svoje pohrebné šaty ešte počas života. Bolo to chápané ako prirodzená súčasť prípravy na smrť.

V niektorých regiónoch sa zosnulému do rakvy vkladali aj osobné predmety, ruženec, modlitebná knižka alebo predmety, ktoré mal rád počas života.

Nie preto, že by ich po smrti potreboval, ale ako symbol úcty a spomienky.

Topánky pre cestu na druhý svet

V niektorých lokalitách mŕtvym neobúvali topánky a v iných zase áno, aby po druhom svete zosnulý nechodil bosý.

Neobutie topánok malo ten zmysel, aby sa zosnulý nemohol vrátiť domov.

Tento zvyk krásne ukazuje, ako sa praktické myslenie prelínalo s duchovným chápaním smrti.

Jedni sa snažili zosnulému uľahčiť cestu, druhí chceli zabezpečiť, aby sa už medzi živých nevrátil.

Otváranie okien a dverí po pohrebe

Hneď po odchode smútočného sprievodu sa na dome pootvárali všetky okná a dvere, aby duša, ak je ešte náhodou prítomná, mohla z domu odísť preč.

Tento zvyk sa zachoval na mnohých miestach dodnes.

Ľudia verili, že duša sa môže určitý čas zdržiavať v blízkosti svojho bývalého domova a treba jej umožniť odísť bez prekážok.

Otvorené okná a dvere symbolicky vytvárali voľnú cestu.

Prečo musel niekto zostať doma

Tiež sa tradovalo, že niekto musí počas pohrebu ostať doma, aby sa tam duša nevrátila.

Malo to viacero významov.

Na jednej strane išlo o ochranu domu, na druhej strane o symbolické potvrdenie, že život v dome pokračuje ďalej.

Dom nesmel zostať úplne prázdny.

Predkovia totiž verili, že úplne opustený dom by mohol byť náchylnejší na návrat duše alebo na pôsobenie iných síl.

Smrť ako prechod, nie koniec

Pri pohľade na tieto staré zvyky si uvedomíme jednu spoločnú myšlienku.

Naši predkovia smrť nevnímali ako definitívny koniec.

Vnímali ju ako prechod.

Či už verili na dušu, posmrtný život, predkov alebo iné formy existencie po smrti, väčšina týchto zvykov vznikla zo snahy pomôcť zosnulému bezpečne prekročiť hranicu medzi dvoma svetmi.

Práve preto sa v nich tak často objavujú svetlá, otvorené dvere, ochranné úkony, modlitby a symbolické gestá.

Záver

Dnes sa mnohé z týchto tradícií dodržiavajú už len zo zvyku a len málokto pozná ich pôvodný význam. Napriek tomu nám pripomínajú, že naši predkovia sa nad smrťou zamýšľali veľmi hlboko a snažili sa pochopiť tajomstvo, ktoré ani dnes nepoznáme úplne.

Možno sa niektoré z týchto zvykov zakladali len na poverách. Možno vznikli zo strachu pred neznámym. A možno v sebe nesú aj dávne poznanie, ktoré sa počas stáročí postupne vytratilo.

Isté však je, že smrť bola pre našich predkov udalosťou, ktorá si zaslúžila úctu, rešpekt a dôstojnosť. A práve to je odkaz, ktorý nám tieto staré tradície zanechali dodnes.

PS:

Ďalšie články o smrti, duši, živote po smrti, mágii a duchovných tradíciách nájdete na stránke https://blogy.selekcia.sk

Témy prírodného liečiteľstva, bylín a tradičnej prírodnej medicíny nájdete na stránke:
www.prirodna-medicina.selekcia.sk.