Domček, v ktorom strašilo

Úvod: Tento príspevok vkladám mimoriadne, mimo pôvodne avizovaného poradia pripravovaných príspevkov. Prečo som sa rozhodol práve teraz siahnuť do svojho starého archívu a znovu zverejniť príbeh spred viac ako štyridsiatich rokov, sa dozviete priamo v texte.

Tento príbeh som pôvodne napísal približne v roku 2007 a publikoval na Blogoch Selekcie.

Opisuje však udalosť, ktorá sa odohrala ešte oveľa skôr – v roku 1983, keď som mal pätnásť rokov.

Žiaľ, po jednej z havárií servera sa celý starý archív, ktorý siahal až do roku 1996, nepodarilo obnoviť a spolu s ním sa stratila aj časť vtedajších príspevkov. Tento text však zostal zachovaný v mojom osobnom archíve.

Dnes ho preto zverejňujem znova, v mierne upravenej podobe. Niektoré nepodstatné detaily som vynechal už v pôvodnom texte a ani dnes nemám dôvod ich dopĺňať. Podstatné je to, čo sa vtedy odohralo a čo táto skúsenosť znamenala na mojej vlastnej ceste mágie.

Písal sa rok 1983

Odohrávalo sa to v jednej stredne veľkej dedine na strednom Slovensku kde ja žijem.

V jednom z tamojších domov sa začali diať veci, ktoré jeho obyvatelia nedokázali rozumne vysvetliť.

Záclony sa dvíhali, akoby miestnosťou prechádzal silný prievan, hoci okná boli zatvorené. Z kuchyne sa ozýval buchot a trieskanie hrncov, inokedy zvuky pripomínajúce posúvanie nábytku.

A potom sa v spálni začali ozývať kroky.

Obyvatelia domu počuli, akoby sa po miestnosti niekto prechádzal, hoci tam nikto nebol.

Prirodzene ich to vystrašilo. Zároveň však mali obavu o tom hovoriť. Báli sa, že ak sa niekomu zdôveria, ľudia sa im jednoducho vysmejú.

Napokon sa so svojím problémom obrátili na mňa. Napriek tomu, že som bol veľmi mladý, verili mi.

A ja som sa im nesmial.

Odkiaľ to prichádza?

Keď mi opísali, čo sa v dome deje, chvíľu som premýšľal a mlčal.

Potom som povedal:

„Prichádza to z jednej malej dediny, ktorú neviem určiť. Viem však opísať, ako to tam vyzerá.“

Nasledoval opis bytu, jeho zariadenia a jednotlivých miestností.

Majiteľka domčeka na mňa prekvapene pozrela:

„Preboha, veď to, čo opisuješ, je byt mojej švagrinej… Ale veď ty si tam nikdy nebol. Tak ako to vieš?“

Odpovedal som:

„Záleží na tom? Otázka znie: mám ju zastaviť?“

Jej odpoveď už bola opatrnejšia:

„Keď sa dozvie, že si niečo robil, nebude to ešte horšie? Vieš, Ašarat, už sme toho prežili dosť.“

Dohodli sme sa teda, že prídem večer.

Povedal som iba:

„Dobre. Prídem večer. A prosím, nech sa tu v tom čase nikto nepohybuje.“

Spýtala sa:

„Dobre, čo ešte mám urobiť?“

„Kým nepoviem, neupratuj vonku pred dverami.“

Prišiel večer

Prišiel večer a ja som urobil to, čo som vtedy považoval za potrebné.

Čo presne som urobil?

To som podrobne neopísal ani v pôvodnom texte a neurobím to ani dnes. Nie každá praktická technika mágie patrí do verejného článku.

Keď bolo všetko hotové, povedal som:

„Tak a teraz môžete ísť domov. Prosím však, dodržte to, na čom sme sa dohodli. Pripúšťam, že ešte dnes sa čo-to môže udiať, ale potom už bude pokoj.“

A skutočne.

Počas tej noci sa v dome ešte objavili drobné prejavy toho, čo jeho obyvatelia zažívali predtým.

Boli však podstatne slabšie.

Potom ustali.

Nasledujúcu noc bol pokoj.

A ďalšiu tiež.

Po viac ako štyridsiatich rokoch

Od udalostí opísaných v tomto príbehu uplynulo už viac ako štyridsať rokov.

Ľudské osudy sa odvtedy zmenili. Život zavial jednotlivých aktérov príbehu rôznymi smermi a mnohé veci, ktoré boli vtedy každodennou súčasťou života, sú dnes už iba spomienkou.

A domček?

Udalosti podobného charakteru sa tam podľa mojich vedomostí už nikdy neopakovali.

Keď sa na tento príbeh pozerám dnes, má pre mňa ešte jeden osobný rozmer.

Mal som vtedy iba pätnásť rokov.

Dnes, po desaťročiach praxe, sa na toho pätnásťročného chlapca pozerám trochu inými očami.
Mal pred sebou ešte obrovské množstvo učenia, skúseností, úspechov aj chýb. Nemohol vedieť, kam ho cesta, na ktorú vstúpil, napokon zavedie.

Napriek tomu práve túto udalosť považujem za jeden z prvých magických úkonov na vysokej úrovni, ktoré som samostatne vykonal.

A je trochu zvláštne, že aj po viac ako štyridsiatich rokoch sa nájdu pamätníci, ktorí sa ma občas spýtajú:

„Ašarat, pamätáš si ešte na ten náš domček?“

Áno.

Pamätám.

A pamätám si aj to, čo som vtedy urobil.

Domček už nestojí, príbeh však pokračuje

Dnes už ten pôvodný domček nestojí. Čas je neúprosný a napokon mu podľahol aj on. Na jeho mieste dnes stojí nový dom.

A osud zariadil ešte jednu zaujímavú vec.

V novom dome dnes býva aj moja vnučka, ktorá sa už sama pomaly priúča umeniu mágie.

Vzhľadom na jej vek, samozrejme, iba postupne. Nikam ju netlačím a ani nemám dôvod niečo urýchľovať. Má pred sebou dostatok času. Ak ju tento svet bude naďalej zaujímať, jej skutočný čas ešte len príde.

Keď sa nad tým zamyslím, je v tom zvláštna symbolika.

Na mieste, kde som ako pätnásťročný chlapec vykonal jeden zo svojich prvých náročnejších magických úkonov, dnes vyrastá ďalšia generácia našej rodiny a pomaly začína spoznávať svet, ktorý som ja v jej veku tiež iba postupne objavoval.

Kruh sa akoby po viac ako štyridsiatich rokoch nenápadne uzatváral – a zároveň sa začína ďalší.

Prečo túto spomienku zverejňujem práve teraz?

Má to svoj dôvod.

O niekoľko dní bude zverejnený ďalší rozhovor so mnou, ktorý vzniká na základe otázok, ktoré som od vás dostal. Jedna z otázok sa týka mojich začiatkov a toho, ako som sa k mágii vlastne dostal.

Pri spracovaní odpovede som si spomenul práve na tento starý príbeh.

Je totiž súčasťou odpovede na otázku, ako vyzerala moja cesta v časoch, keď som ešte netušil, že mágia zostane súčasťou môjho života aj o viac ako štyridsať rokov neskôr.

A preto som sa rozhodol vytiahnuť tento text zo svojho starého archívu, oprášiť ho a znovu ho pre vás zverejniť.

PS:
Táto udalosť sa napokon stala aj mojou majstrovskou skúškou. Na základe tejto práce ma môj učiteľ v spoločenstve Anách povýšil na HS Majster.

Dodnes si však uvedomujem, že ešte viac než na samotné povýšenie som hrdý na pochvalu, ktorej sa mi vtedy od môjho učiteľa dostalo. Pre pätnásťročného chlapca, ktorý sa mágii ešte len učil, znamenali jeho slová možno viac než samotný titul Majstra.

A úprimne – som na ne hrdý dodnes.

PS2:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk.

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
https://www.prirodna-medicina.selekcia.sk.