Keď sa magická technika stretne s realitou – magickú techniku sa môžeme naučiť. Môžeme poznať jej jednotlivé kroky, vedieť, čo si máme pripraviť, ako postupovať a čo má byť výsledkom práce. Môžeme si ju prečítať desaťkrát a byť presvedčení, že jej dokonale rozumieme.

Potom však príde skutočná prax.

A zrazu zistíme, že reálna situácia nie je stránka v knihe.

Za desaťročia praktickej práce som sa opakovane stretával so situáciami, keď bolo potrebné pracovať s technikou, ktorú som poznal, ale samotný priebeh práce priniesol okolnosti, ktoré nebolo možné vopred presne predvídať.

Práve tu sa podľa mňa začína ukazovať rozdiel medzi človekom, ktorý techniku pozná, a praktikom, ktorý jej skutočne rozumie.

Kniha vám dá postup, prax vám dá skúsenosť

Keď učíme žiaka novú techniku, musíme mu dať určitý postup.

Urob toto.
Priprav si toto.
Postupuj týmto spôsobom.
Dávaj pozor na toto.

Bez toho by sa technika ani nedala systematicky vyučovať.

Lenže žiadna kniha nemôže opísať všetky situácie, s ktorými sa mág počas svojho života stretne.

A ani Kniha mágie, napriek svojmu rozsahu, nemôže obsahovať odpoveď na každú okolnosť, ktorá raz pri praktickej práci nastane.

To ani nie je jej úlohou.

Jej úlohou je naučiť praktika techniku, jej princípy, pravidlá a hranice. Skúsenosť s jej používaním však musí získať on sám.

Kniha vás môže naučiť, ako techniku vykonať. Prax vás postupne naučí, ako jej rozumieť.

Prvá praktická práca nebude rovnaká ako stá

To je prirodzené.

Keď žiak vykonáva určitú techniku prvýkrát, sústreďuje sa predovšetkým na postup.

Premýšľa nad jednotlivými krokmi.
Kontroluje, či na niečo nezabudol.
Premýšľa, čo má nasledovať.

Skúsený praktik už nad mnohými základnými krokmi nemusí vedome uvažovať. Má ich natoľko osvojené, že svoju pozornosť môže venovať samotnej situácii a tomu, čo sa počas práce deje.

Podobné je to aj v mnohých bežných oblastiach života.

Človek, ktorý sa práve učí šoférovať, premýšľa nad každým pohybom. Skúsený vodič množstvo tých istých úkonov vykonáva automaticky a môže sa oveľa viac sústrediť na premávku okolo seba.

Technika zostala rovnaká. Zmenil sa človek, ktorý ju používa.

A zmenila ho skúsenosť.

Realita sa nepýta, čo je napísané na ďalšej strane

Pri praktickej mágii môže vzniknúť situácia, ktorú konkrétny opis techniky nepredpokladá.
Niečo sa začne vyvíjať inak.

Praktik niečo neočakávané vníma.
Zistí novú okolnosť.
Niektorá časť práce nereaguje tak, ako očakával.

Alebo jednoducho pochopí, že za daných okolností nemôže pokračovať presne tak, ako pôvodne plánoval.

Čo má urobiť?

Práve tu už nestačí techniku iba poznať naspamäť.

Musí jej rozumieť.

Musí vedieť, ktoré jej prvky sú podstatné, čo je možné prispôsobiť konkrétnej situácii a čo už zmeniť nesmie, pretože by tým zmenil samotnú podstatu techniky.

A niekedy musí vedieť urobiť ešte jednu vec: zastaviť sa.

Prispôsobiť neznamená svojvoľne meniť

Toto považujem za veľmi dôležité.

Skúsenosť nedáva mágovi právo robiť si počas techniky čokoľvek, čo mu práve napadne.

Veta „ja som to tak cítil“ nemôže byť univerzálnym ospravedlnením pre svojvoľné menenie postupov.

Každá technika má určitú logiku.

Má svoj cieľ.
Má svoje základné princípy.
A môže mať aj hranice, ktoré treba rešpektovať.

Praktik preto musí rozlišovať medzi prispôsobením techniky konkrétnym okolnostiam a vytvorením úplne inej techniky počas práce.

To sú dve rozdielne veci.

Ak zmením nepodstatný prvok preto, že to konkrétna situácia vyžaduje, nemusím meniť podstatu práce.

Ak však zmením jej zámer, princíp alebo pridám úplne nový samostatný zásah, už nemusím vykonávať techniku, s ktorou som pôvodne začal.

A toto rozlíšenie neprichádza iba čítaním.

Prichádza skúsenosťou.

Skúsený mág nemusí za každú cenu pokračovať

Keď som bol mladší, aj ja som si niekedy myslel, že keď som s niečím začal, musím to dokončiť.

Roky praxe ma naučili, že to tak nie je.

Niekedy je najlepším rozhodnutím praktika prácu prerušiť.

Nie preto, že zlyhal.

Ale preto, že správne vyhodnotil situáciu.

Môže zistiť, že nemá dostatok informácií.
Môže zistiť, že podmienky nie sú vhodné.
Môže naraziť na situáciu, na ktorú nie je dostatočne pripravený.
Alebo môže počas práce zistiť niečo, čo zásadne mení pôvodné okolnosti.

Skutočná skúsenosť sa podľa mňa neprejavuje tým, že mág dokáže za každú cenu všetko dokončiť.

Prejavuje sa aj tým, že vie, kedy pokračovať nemá.

Niekedy príprava trvá dlhšie než samotná práca

Vo svojej praxi som zažil aj situáciu, keď mi príprava na jediný magický úkon trvala šesť mesiacov.

Nebolo to šesť mesiacov nepretržitého vykonávania mágie.

Bol to čas potrebný na to, aby som sa podrobne oboznámil so všetkými okolnosťami prípadu, zvážil možné postupy a pripravil samotnú techniku presne na mieru konkrétnemu klientovi.

Až keď som bol presvedčený, že mám dostatok informácií a technika je pripravená tak, ako má byť, pristúpil som k jej vykonaniu.

Táto skúsenosť sa neskôr pretavila aj do systému našej výučby. Technika, ktorá pri tejto práci vznikla, sa stala súčasťou Knihy mágie I. a vzhľadom na svoju náročnosť je určená až praktikom od úrovne HS6.

Je to zároveň pekný príklad toho, ako môže vzniknúť nová magická technika. Nie iba teoretickou úvahou pri písacom stole.

Ale ako odpoveď na konkrétnu situáciu, ktorú bolo potrebné reálne riešiť.

Praktik vidí aj to, čo za technikou nie je viditeľné

Človek, ktorý pozná mágiu iba teoreticky, môže vidieť techniku.

Praktik však pozná aj všetko, čo muselo jej vzniku a použitiu predchádzať.

Koľko času zabrala príprava.
Aké otázky bolo potrebné vyriešiť.
Čo bolo potrebné preveriť.

Aké možnosti bolo potrebné odmietnuť.
Kde boli hranice.
A prečo bol nakoniec zvolený práve určitý postup.

Praktizujúci mág pozná aj cestu, ktorá sa za technikou skrýva.

A niekedy je práve táto cesta podstatne dlhšia než samotný magický úkon.

Technika nie je recept na koláč

Občas môže vzniknúť predstava, že ak človek dodrží presne všetky body postupu, musí automaticky dostať rovnaký výsledok ako niekto pred ním.

Takto praktická mágia podľa mojich skúseností nefunguje.

Technika nie je recept, pri ktorom odvážime rovnaké množstvo surovín, nastavíme rovnakú teplotu a očakávame rovnaký koláč.

Do praktickej práce vstupuje množstvo okolností.

Pripravenosť praktika.
Jeho schopnosť sústrediť sa.
Skúsenosť.
Konkrétna situácia.
Prostredie.

A množstvo ďalších faktorov.

Preto ani dvaja praktici nemusia tú istú techniku prežívať úplne rovnako.

To však neznamená, že pravidlá neexistujú.

Práve naopak.

Čím väčšiu voľnosť nám skúsenosť umožňuje, tým lepšie musíme poznať hranice tejto voľnosti.

Improvizácia prichádza až po zvládnutí základov

Niekedy prirovnávam praktickú mágiu k hudbe.

Skúsený hudobník dokáže improvizovať. Ale dokáže to práve preto, že predtým roky cvičil stupnice, rytmus, techniku a pravidlá hudby. Človek, ktorý nikdy neštudoval hudbu a náhodne stláča klávesy, neimprovizuje. Iba stláča klávesy.

Podobne je to podľa mňa aj v mágii.

Skutočná improvizácia je výsledkom zvládnutých pravidiel, nie ich neznalosti.

Najskôr sa naučte techniku tak, ako vás ju učia.

Pochopte jej princípy. Praktizujte ju. Získavajte skúsenosti.

A až časom začnete rozumieť tomu, kde existuje priestor na prispôsobenie.

Učiteľ nemôže pripraviť žiaka na každú situáciu

Môžem žiakovi odovzdať svoje skúsenosti.
Môžem mu povedať, čo sa stalo mne.
Môžem ho upozorniť na chyby, ktoré som urobil.
Môžem mu vysvetliť desiatky možných situácií.

Ale raz príde situácia, ktorú som nezažil ani ja.

A práve vtedy sa ukáže, či som ho naučil iba opakovať moje postupy, alebo či som ho naučil premýšľať ako samostatný praktik.

To druhé považujem za oveľa dôležitejšie.

Nechcem, aby sa žiak po rokoch výučby pri každej nečakanej okolnosti zastavil a povedal:

„Ašarat mi nepovedal, čo mám teraz urobiť.“

Chcem, aby dokázal premýšľať.
Vyhodnotiť situáciu.
Vrátiť sa k princípom, ktoré sa naučil.
Rozpoznať svoje hranice.

A ak treba, povedať:

„Toto ešte neviem. Potrebujem pomoc.“

Aj to je súčasť samostatnosti.

Prax postupne mení aj pohľad na knihy

Je zaujímavé, že rovnaký text môže človek po rokoch čítať úplne inak. Žiak si prečíta určitú kapitolu a niečo v nej pochopí.

Po niekoľkých rokoch praktickej práce sa k nej vráti a zrazu si všimne vetu, ktorú predtým takmer prehliadol.

Text sa nezmenil.

Zmenil sa čitateľ.

Má za sebou skúsenosť, vďaka ktorej už rozumie tomu, čo preňho kedysi bola iba veta na papieri.

A presne s týmto som sa počas výučby stretol už mnohokrát. Neraz som po určitom čase povedal žiakovi:

„Vráť sa ku Knihe mágie a prečítaj si túto kapitolu ešte raz.“

A prišla reakcia:

„Veď toto som už čítal. Ale teraz tam vidím úplne nové veci. Toto tam predtým nebolo! Ako je možné, že to tam teraz je? Ty si to tam doplnil?“

Samozrejme, že som nič nedoplnil. Ani by som nemohol meniť text v knihe, ktorú už má konkrétny mág alebo žiak dávno vo svojich rukách.

Nezmenila sa kniha. Zmenila sa jeho skúsenosť.

Medzi prvým a druhým čítaním totiž žiak prakticky pracoval. Niečo zažil, niečo pochopil, niečo sa mu podarilo a možno pri niečom aj urobil chybu. A keď sa potom vrátil k rovnakému textu, zrazu dokázal pochopiť súvislosti, ktoré pri prvom čítaní ešte nemal čím pochopiť.

To poznanie tam pritom bolo od začiatku.

Nebolo dopísané.

Bolo tam akoby skryté – nie preto, že by ho kniha skrývala, ale preto, že žiak ešte nemal skúsenosť, ktorá by mu umožnila ho v texte uvidieť a pochopiť.

A práve toto považujem za jeden z veľkých významov praktickej práce.

Niektoré veci vám totiž učiteľ môže vysvetliť. Môžete si ich prečítať. Môžete sa ich dokonca naučiť naspamäť. Ale ich skutočný význam pochopíte až vtedy, keď získate skúsenosť, ku ktorej sa tieto slová viažu.

Preto sa k niektorým kapitolám oplatí po rokoch vracať.

Nie preto, že sme ich prvýkrát zle prečítali. Ale preto, že dnes ich už máme čím pochopiť.

A toto za žiaka nedokáže urobiť žiadna kniha ani učiteľ.

Túto schopnosť odkrývať v poznaní stále nové vrstvy môže mág získať iba vlastnou praxou.Začiatok formulára

Spodná časť formulára

Záver

Kniha je nesmierne dôležitá.
Učiteľ je nesmierne dôležitý.

Dobre vytvorený systém výučby môže žiakovi ušetriť roky blúdenia a množstvo zbytočných chýb.

Ale ani najlepšia kniha a ani najlepší učiteľ nedokážu vytvoriť skúseného praktika bez jeho vlastnej práce.

Teória vám ukáže, čo máte robiť. Prax vás naučí rozumieť tomu, čo robíte.

A skúsenosť vás postupne naučí ešte niečo dôležitejšie: kedy postup dodržať presne, kedy ho možno prispôsobiť a kedy je najrozumnejšie neurobiť vôbec nič.

Práve v tomto okamihu sa podľa mňa magická technika prestáva byť iba naučeným postupom a stáva sa skutočným nástrojom v rukách praktika.

PS:
V ďalšom príspevku sa opäť vrátim k vašim otázkam. Tentoraz sa ich nazbieralo presne devätnásť a týkajú sa mágie, dlhoročnej praxe, skúseností aj Selekcie.

Nasledujúci príspevok bude mať názov:

„Pýtate sa, odpovedám – ďalších 19 otázok o mágii, praxi a Selekcii“

PS2:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk.

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
https://www.prirodna-medicina.selekcia.sk.