Cesta Duše medzi paralelným svetom a fyzickou realitou

Ako som už spomínal, Duša má na Zemi svoje poslanie.

Na obrázku č. 1 je znázornené, ako a akým smerom sa môže Duša v ľudskom tele uberať počas svojej cesty fyzickým životom. Ide o schému, ktorá sa snaží zachytiť základné princípy príchodu Duše na Zem, jej vývoja a možností, ktoré sa pred ňou počas života otvárajú.

V hornej časti obrázka je znázornený Pôvodný paralelný svet. Práve odtiaľ podľa tejto teórie prichádzajú takzvané pôvodné Duše. Sú to Duše, ktoré majú svoj domovský paralelný svet a odtiaľ vstupujú do kolobehu fyzického života.

Tento príchod sa uskutočňuje prostredníctvom narodenia do fyzického tela. Duša sa inkarnuje a začína novú etapu svojej existencie vo fyzickom svete. V schéme je tento priestor znázornený v ľavej časti dvomi kružnicami označenými ako FS/ZEM a doplnenými poznámkou „Všetko znázornené sa odohráva tu“.

Práve v tomto priestore sa odohráva celý ľudský život. Tu človek získava skúsenosti, vytvára vzťahy, prechádza skúškami, robí rozhodnutia a formuje svoj ďalší vývoj.

Z pôvodného paralelného sveta teda prichádzajú Duše klasickou cestou narodenia. Neobjavujú sa náhle ani nevstupujú do reality iným spôsobom. Ich vstup do fyzického sveta prebieha prostredníctvom inkarnácie do ľudského tela, čím začína ich pozemská cesta.

Časť A na obrázku č. 1 znázorňuje samotný vývoj Duše počas pobytu na Zemi. Ukazuje možné smerovanie jej cesty, kolobeh života a smrti a tiež rôzne možnosti, ktorými sa môže jej vývoj uberať.

Ide o znázornenie procesu, počas ktorého Duša získava skúsenosti vo fyzickom svete a postupne sa vyvíja. Súčasne poukazuje na prepojenie medzi duchovnou a fyzickou stránkou existencie človeka.

Kolobeh života a smrti v tomto ponímaní nepredstavuje náhodný proces, ale súčasť širšej cesty Duše. Narodenie znamená vstup do fyzickej reality a smrť následne predstavuje jej opustenie. Medzi týmito dvoma bodmi sa odohráva všetko, čo nazývame ľudským životom.

Práve preto je časť A základným prvkom celej schémy. Predstavuje priestor, v ktorom sa Duša učí, rastie, získava poznanie a smeruje k ďalším etapám svojho vývoja. Ukazuje, že fyzický život nie je izolovanou udalosťou, ale súčasťou širšieho procesu, v ktorom sa prelínajú cesty duchovného a fyzického sveta.

[Obrázok č. 1]

[Obrázok č. 2]

Štyri základné etapy fyzického života a ich význam pre Dušu

Obrázok č. 2, ktorý predstavuje časť A z obrázka č. 1, nám ukazuje štyri základné etapy fyzického života človeka. Ide o prirodzený cyklus, ktorým prechádza väčšina ľudí počas svojej pozemskej existencie.

Prvou etapou je ranné detstvo. Druhou etapou je aktívne detstvo a dospievanie. Tretiu etapu predstavujú aktívne dospelé roky života a štvrtou etapou je staroba, obdobie poklesu fyzických síl a dožitie života.

Tieto štyri etapy sprevádzajú ľudstvo počas celej jeho histórie. Nejde pritom iba o biologický vývoj fyzického tela. Z pohľadu Duše predstavujú jednotlivé obdobia života príležitosť na získavanie skúseností, poznatkov a energií, ktoré sú následne odovzdávané jej vyššiemu Ja nachádzajúcemu sa na špirále.

Každá etapa prináša iný druh skúseností. V rannom detstve Duša získava prvé kontakty s fyzickou realitou a učí sa fungovať prostredníctvom nového tela. V období dospievania sa stretáva s formovaním osobnosti, emóciami, vzťahmi a prvými veľkými rozhodnutiami. Dospelosť predstavuje obdobie najväčšej aktivity, tvorby, práce, rodiny a zodpovednosti. Staroba potom prináša priestor na bilancovanie, odovzdávanie skúseností a uzatváranie životného cyklu.

Z pohľadu tejto teórie má každá z týchto etáp svoj význam. Duša prostredníctvom nich zbiera informácie a skúsenosti, ktoré využíva vo svojom ďalšom vývoji.

Samozrejme, nie každý človek sa dožije všetkých štyroch etáp života. Ľudia zomierajú aj v detstve, mladosti alebo v období svojej najväčšej fyzickej aktivity. Žiaľ, takáto skutočnosť sprevádza ľudstvo od nepamäti.

V mnohých dávnych kultúrach navyše dochádzalo aj k ľudským obetiam. Mladí a fyzicky zdraví jedinci boli obetovaní bohom, ktorých daná spoločnosť uctievala. Ľudia verili, že tým získajú priazeň božstiev, ochranu alebo pomoc pri riešení svojich problémov.

Z pohľadu fyzického sveta išlo o odovzdanie životnej energie formou obety. Z pohľadu Duše však mohla mať takáto predčasná smrť aj iný význam.

Ak človek zomrel skôr, než prešiel všetkými štyrmi etapami života, jeho Duša nemusela získať všetky skúsenosti, ktoré boli pre danú inkarnáciu pôvodne určené. Mohol tak vzniknúť určitý deficit skúseností alebo energií, ktoré by za normálnych okolností získala v ďalších obdobiach života.

Je potrebné si uvedomiť, že Duša sa neriadi tým, či sa človek nachádza na vrchole svojich fyzických síl. To, čo je dôležité pre fyzické telo, nemusí byť rozhodujúce pre Dušu. Tá sleduje predovšetkým množstvo získaných skúseností, poznatkov a splnenie cieľov, s ktorými do danej inkarnácie vstúpila.

Pri rituálnych popravách a ľudských obetiach však nešlo primárne o Dušu samotnú. Cieľom bolo odovzdanie životnej energie božstvám alebo silám, v ktoré daná spoločnosť verila. Duša sa následne musela prispôsobiť situácii, v ktorej bol jej fyzický život ukončený násilne a predčasne, bez jej vlastného rozhodnutia.

Z pohľadu špirály a vývoja vyššieho Ja sa však takáto situácia môže hodnotiť odlišne. Predpokladám, že v prípadoch násilného ukončenia života mimo prirodzeného priebehu inkarnácie sa tento život na úrovni špirály započítava tak, akoby jedinec dosiahol vek, ktorý bol pre jeho život pôvodne plánovaný.

Tým sa zachováva kontinuita vývoja Duše a predčasná smrť nespôsobuje automaticky stratu celej hodnoty danej inkarnácie. Získané skúsenosti zostávajú zachované a stávajú sa súčasťou ďalšej cesty Duše v kolobehu jej vývoja.

[Obrázok č. 3]

[Obrázok č.3 + širšie súvislosti]

Duchovná a fyzická cesta človeka počas života

Na obrázku č. 3, ktorý predstavuje časť B z obrázka č. 1, znázorňujem niekoľko možných smerov vývoja človeka počas jeho života. Ide o model, ktorý sa snaží zachytiť rozdiely medzi fyzickým a duchovným smerovaním jednotlivcov a zároveň poukázať na rôzne úrovne duchovného rozvoja.

Bod č. 1 predstavuje počiatočný stav človeka po vstupe do fyzického života. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v tomto bode ešte nie je rozhodnuté, či sa jedinec bude uberať viac fyzickou alebo duchovnou cestou. Osobne sa však prikláňam k názoru, že Duša už v tomto okamihu vie, aké poslanie si prináša a akým smerom sa bude jej život primárne vyvíjať.

Duša totiž neprichádza na Zem bez cieľa. Každá inkarnácia má určitý zámer a každá Duša vstupuje do života s určitým typom úlohy, ktorú sa snaží naplniť.

Cesta orientovaná na fyzický svet

Pokiaľ sa človek od bodu č. 1 uberie smerom, ktorý je na obrázku znázornený vľavo, respektíve smerom nahor, jeho život bude primárne orientovaný na fyzickú rovinu existencie.

To neznamená, že by úplne odmietal duchovné otázky. Naopak, môže navštevovať kostol, zúčastniť sa rôznych duchovných prednášok, absolvovať ezoterický kurz alebo sa zaujímať o duchovnú literatúru. Tieto aktivity však budú predstavovať skôr doplnok jeho života než jeho hlavné životné smerovanie.

Takýto človek sa väčšinou realizuje v oblastiach, ktoré súvisia s fungovaním spoločnosti a fyzického sveta. Môže sa stať technikom, poľnohospodárom, programátorom, lekárom, právnikom, vedcom alebo odborníkom v mnohých ďalších profesiách.

Duchovno v jeho živote síce existuje, ale zostáva skôr na úrovni kultúrnej tradície, spoločenskej povinnosti alebo príležitostného záujmu.

Duchovná cesta vo fyzickej rovine

Druhou možnosťou je smerovanie opačným smerom, teda podľa schémy doprava alebo nadol.

V tomto prípade sa človek počas svojho života výraznejšie orientuje na duchovnú stránku existencie. Duchovné otázky sa stávajú jeho hlavným záujmom a postupne začínajú formovať celý jeho život.

Môže sa stať kňazom, mníchom, duchovným učiteľom alebo zasvätiť svoj život náboženskej či duchovnej službe. Popri tom môže prechádzať jednotlivými stupňami duchovnej hierarchie a postupne získavať významnejšie postavenie vo svojom duchovnom spoločenstve.

Ak je jeho duchovné smerovanie dostatočne silné a jeho schopnosti mu to umožnia, môže dosiahnuť aj najvyššie pozície v rámci danej duchovnej tradície. V kresťanskom prostredí by sme mohli hovoriť o úrovniach biskupa, kardinála alebo dokonca pápeža.

Napriek tomu sa stále pohybuje v rámci duchovnej roviny, ktorá je súčasťou fyzického sveta a jeho náboženských alebo duchovných systémov.

Cesta za hranice bežného duchovného poznania

Tretiu možnosť predstavuje stredová línia znázornená na obrázku č. 4.

Táto cesta sa od predchádzajúcich dvoch zásadne odlišuje.

Človek, ktorý sa vydá týmto smerom, síce rovnako žije duchovný život, ale postupne prekračuje hranice bežného duchovného poznania. Už nejde iba o štúdium duchovných textov, plnenie náboženských povinností alebo postup v duchovnej hierarchii.

Dochádza k niečomu viac.

Takýto človek sa snaží pochopiť samotnú podstatu duchovnej reality. Usiluje sa preniknúť za hranice toho, čo bolo odovzdané tradíciou alebo zapísané v posvätných knihách.

Postupne začína spoznávať oblasti, ktoré sa nachádzajú za hranicou bežného vnímania človeka.

Spojenie s paralelnými svetmi

Jedným z dôsledkov tejto cesty môže byť aj postupné spoznávanie paralelných svetov a ďalších foriem existencie.

Nejde pritom len o teoretické štúdium alebo filozofické úvahy. Ide o osobné poznanie a skúsenosť.

Človek začína chápať, že fyzická realita nemusí byť jedinou formou existencie. Postupne si vytvára širší pohľad na fungovanie života, Duše a vesmíru ako celku.

Súčasne sa dostáva k poznaniu, ktoré presahuje hranice bežného náboženského alebo duchovného učenia.

Pochopenie sa už neopiera iba o vieru alebo prijaté dogmy. Začína vychádzať zo skúsenosti, poznania a priameho kontaktu s javmi, ktoré sa nachádzajú za hranicami bežného fyzického sveta.

Spojenie s pôvodnými paralelnými svetmi

Ak sa zameriame na obrázok č. 4, môžeme vidieť, že stredová línia vytvára niekoľko úrovní spojenia s rovinou pôvodných paralelných svetov.

Tieto spojenia nie je možné chápať izolovane ani zjednodušene. Predstavujú komplexný proces, počas ktorého dochádza k postupnému rozširovaniu vedomia a poznania človeka.

Nie je to jednorazová udalosť ani okamžitý skok do vyššej úrovne poznania.

Ide o dlhodobú cestu, na ktorej sa človek učí chápať nielen fyzický svet a duchovné systémy vytvorené ľuďmi, ale aj širšie súvislosti existencie, ktoré presahujú hranice bežného ľudského vnímania.

Práve preto je potrebné na tieto schémy pozerať komplexne. Jednotlivé línie a prepojenia na obrázkoch predstavujú iba základné znázornenie procesov, ktoré budú v ďalšom texte rozpracované podrobnejšie.

[Obrázok č. 4]

[Obrázok č. 4 + širšie súvislosti]

Prekročenie duchovného štandardu a spojenie s pôvodným paralelným svetom

Tretia úroveň, znázornená na obrázku č. 4 v časti C, predstavuje duchovnú líniu človeka, ktorý prekročil takzvaný duchovný štandard. Pod pojmom duchovný štandard mám na mysli stav, keď jedinec už nepoznáva iba bežnú duchovnú rovinu života, ale dostáva sa za hranice klasického duchovného poznania a začína vnímať paralelné svety našej dimenzie aj svety nachádzajúce sa mimo nej.

Z môjho pohľadu ide o vyššiu úroveň duchovného rozvoja, než akú predstavuje najvyššia možná duchovná úroveň vo fyzickej rovine. Nehovoríme tu už o postavení v cirkvi, duchovnom spoločenstve alebo magickej škole. Hovoríme o stave vedomia, ktorý človeku umožňuje spoznávať oblasti existencie presahujúce bežné hranice ľudského poznania.

Na úrovni 5 dokáže človek vnímať paralelné svety nachádzajúce sa v našej dimenzii. Na úrovni 6 sa jeho vnímanie rozširuje aj na paralelné svety mimo našej dimenzie. Úroveň 7 predstavuje schopnosť komunikácie a v určitých prípadoch aj spolupráce s týmito svetmi.

Nasledujúce úrovne predstavujú ešte hlbšie spojenie.

Na úrovni 8 dokáže jedinec vnímať a naladiť sa na svoj pôvodný paralelný svet. Na úrovni 9 je schopný tomuto svetu odovzdávať energiu, silu alebo určitú formu podpory. Úroveň označená ako X predstavuje obojsmerné spojenie. Človek už nie je iba prijímateľom alebo vysielačom, ale stáva sa súčasťou vzájomnej komunikácie. Dokáže prijímať informácie, podnety a posolstvá z pôvodného paralelného sveta a súčasne s ním vedome spolupracovať.

Duša a obmedzenia ľudského mozgu

Pri tejto problematike je však potrebné uvedomiť si jednu veľmi dôležitú vec.

Aj keď Duša dokáže navnímať určitú skutočnosť, ľudský mozog ju nedokáže vždy presne interpretovať.

Mozog pracuje iba s tým, čo počas života poznal, videl alebo si dokáže predstaviť. Ak sa teda človek stretne s javmi, bytosťami alebo prostredím, ktoré nemajú obdobu vo fyzickom svete, mozog sa ich pokúsi preložiť do obrazov, ktoré pozná.

Ak Duša navníma nejakú bytosť nachádzajúcu sa v paralelnom svete, mozog ju môže automaticky pretvoriť do približnej ľudskej podoby. Nie preto, že by taká skutočne bola, ale preto, že mozog nemá inú možnosť, ako ju spracovať.

Rovnako je to s prostredím, priestorom alebo udalosťami. To, čo Duša vníma ako určitú realitu, mozog následne prekladá do symbolov, obrazov a predstáv, ktoré sú pre človeka pochopiteľné.

Práve preto musíme pri opise pôvodného paralelného sveta alebo iných paralelných svetov rozlišovať medzi tým, čo navnímala Duša, a tým, ako tieto vnemy následne spracovala ľudská myseľ.

To, čo navníma Duša, je často pre mozog úplne abstraktné. Mozog dokáže spracovať iba to, čo si počas života uložil do svojej pamäte, čo videl, zažil alebo si vie predstaviť na základe vlastných skúseností. Preto pri prenose týchto vnemov dochádza k určitej forme prekladu do obrazov a predstáv, ktoré sú pre človeka zrozumiteľné.

Hranica medzi fantáziou a realitou

Práve tu sa dostávame k jednej z najdôležitejších tém celej mágie.

Často hovorievam, že mágia sa nachádza na hranici medzi ničím a niečím.

Táto hranica je mimoriadne tenká.

Na jednej strane stojí fantázia, predstavy a projekcie vlastnej mysle. Na druhej strane sa nachádza skutočné poznanie a reálne vnemy, ktoré človek získava prostredníctvom svojej Duše.

Najťažšou úlohou mága nie je niečo navnímať.

Najťažšou úlohou je správne rozpoznať, čo je ešte realita a čo už vytvára vlastná fantázia.

Práve preto musí byť človek pri práci s mágiou mimoriadne opatrný. Ak sa nechá uniesť fantáziou, veľmi rýchlo môže stratiť schopnosť rozlišovať medzi tým, čo skutočne vníma, a tým, čo si iba vytvára vo vlastnej mysli.

Nebezpečenstvo predčasného vstupu

Práve v tejto oblasti vznikajú najväčšie problémy mladých a neskúsených mágov.

Mnohí sa nechajú uniesť vlastnou fantáziou alebo pocitom vlastnej výnimočnosti. Nadobudnú presvedčenie, že sú silní, pripravení a skúsení. Namiesto pokory vstupujú do týchto oblastí s pocitom moci.

A práve v tom spočíva nebezpečenstvo.

Miesto toho, aby vstupovali do neznámeho priestoru s pokorou, vstupujú tam ako sila. Neuvedomujú si, že práve tá sila, ktorú považujú za svoju výhodu, sa môže stať ich najväčšou slabinou.

Ak človek vstupuje do týchto oblastí ako „niečo“, vytvára súčasne vstupnú bránu do vlastného Ja. Otvára priestor, cez ktorý môže byť ovplyvnený viac, než si uvedomuje.

Spočiatku sa môže zdať, že všetko funguje správne.

Prichádza pocit výnimočnosti.

Pocit sily.

Pocit, že človek napreduje rýchlejšie ako ostatní.

Často býva dokonca utvrdzovaný v tom, aký je schopný, silný a výnimočný.

No potom môže prísť zlom.

Postupne sa objavujú psychické problémy, strata vnútornej stability, depresívne stavy, strata vlastnej vôle a celková zmena osobnosti. Človek si často ani neuvedomuje, kedy sa tento proces začal.

Výsledkom býva, že musí s celou magickou činnosťou prestať a venovať sa predovšetkým vlastnému uzdraveniu.

Duchovné osobnosti úrovní 8, 9 a X

Ak však človek tieto úrovne skutočne dosiahne a zvládne ich, nemusí sa z neho automaticky stať praktický mág, ktorý neustále pracuje s ľuďmi alebo vykonáva magické zásahy.

Často sa z neho stáva predovšetkým duchovná osobnosť.

Takýto človek spravidla chápe zákonitosti života, smrti, záhrobia a reinkarnácie v oveľa širších súvislostiach. Dokáže komunikovať s paralelnými svetmi a chápe princípy, ktoré zostávajú väčšine ľudí skryté.

Je potrebné ho odlíšiť od klasických duchovných predstaviteľov náboženstiev, ako aj od bežných praktických mágov či bosorákov. Tí bývajú často zameraní na konkrétnu oblasť svojej činnosti.

Jedinci na týchto úrovniach predstavujú niečo iné.

Stávajú sa strážcami určitých hraníc, strážcami dimenzných brán a v určitom zmysle aj bojovníkmi, ktorí pôsobia v oblastiach existencie, ktoré ľudská myseľ len veľmi ťažko dokáže pochopiť.

Ich úloha nespočíva v získavaní moci alebo v ovládaní druhých ľudí. Ich úlohou je poznanie, ochrana rovnováhy a pochopenie súvislostí, ktoré presahujú hranice bežného ľudského života.

Záver

Úrovne 8, 9 a X predstavujú podľa tejto schémy vrchol duchovného vývoja človeka počas jeho inkarnácie. Nejde však o vrchol v zmysle moci alebo nadradenosti nad ostatnými. Ide o vrchol poznania, pochopenia a schopnosti prepájať fyzickú realitu s hlbšími úrovňami existencie.

Súčasne však ide aj o oblasť, kde je nevyhnutná maximálna opatrnosť, pokora a schopnosť rozlišovať medzi realitou a fantáziou. Práve tu totiž vznikajú najväčšie omyly a zároveň aj najväčšie poznania.

PS:

Ak vás zaujímajú témy Duše, reinkarnácie, smrti, paralelných svetov, dimenzných brán a magického poznania, ďalšie články nájdete na stránke
https://blogy.selekcia.sk.

Témy z oblasti zdravia, liečiteľstva, bylín a prírodnej medicíny nájdete na stránke
www.prirodna-medicina.selekcia.sk.