Smrť, vzkriesenie a život po smrti – pohľad kresťanstva, histórie a starovekých kultúr

Všetkým čitateľom sa ospravedlňujem za to, že táto kapitola je trošku dlhšia. Niektoré témy sa však nedajú vysvetliť niekoľkými vetami a práve téma smrti patrí medzi tie, ktoré sprevádzajú ľudstvo od jeho samotných počiatkov.

Čo je smrť a čo znamená umieranie?

… mors tua vita mea …

Lekárska definícia hovorí:

Smrť človeka je zánikom organizmu ako celku. Smrť je konečné vývinové štádium jedinca.

Rozlišujú sa dve jej fázy:

• Klinická smrť – je definovaná ako zástava životne dôležitých funkcií organizmu, teda dýchania alebo činnosti srdca, no v tomto štádiu ešte nedochádza k nezvratnému poškodeniu mozgového tkaniva.
• Biologická smrť – trvalé a so životom nezlučiteľné poškodenie mozgového tkaniva následkom nedostatku kyslíka alebo mechanického poškodenia. Konečný, nevratný stav.

Týmto však opúšťam lekársku terminológiu a vydávam sa na cestu zamyslenia nad tým, čo smrť znamená z pohľadu človeka, Duše, náboženstva a filozofie.

Prečo sa človek bojí smrti?

Mnohí z nás sa počas života zamyslia nad vlastnou budúcnosťou a nad tým, čo bude po smrti.

Je to zvláštne. Narodenie si nevyberáme, ale všetci vieme, že raz zomrieme.

Smrť je jediná istota, ktorú máme spoločnú bez ohľadu na národnosť, vieru, majetok alebo postavenie.

A zároveň je tu odveký ľudský sen – prežiť smrť.

Dá sa však smrť prežiť?

Ak by som parafrázoval kresťanstvo a čiastočne aj východné náboženstvá, odpoveď by znela áno.

Len každé učenie si pod tým predstavuje niečo iné.

Vzkriesenie ako základ kresťanstva

V kresťanstve je ústredným bodom prísľub vzkriesenia.

Bez vzkriesenia by kresťanstvo prakticky nemalo dôvod existovať.

Mnohí veriaci dúfajú, že po smrti získajú večný život.

Nie každý to povie nahlas, ale práve nádej na pokračovanie života po smrti je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa človek obracia k viere.

Podľa Biblie dal Boh moc kriesiť mŕtvych Ježišovi.

Ježiš má vrátiť život tým, ktorí budú vzkriesení.

Budú mať svoju osobnosť, svoje spomienky a svoju identitu.

Tí, ktorí budú vzkriesení do neba, dostanú duchovné telo.

Tí, ktorí budú vzkriesení na Zem, dostanú telo hmotné, ale zdravé a bez chýb.

Tak znie kresťanský prísľub večného života.

Smrť v najstarších kultúrach

Smrť však fascinovala ľudí dávno pred vznikom kresťanstva.

Neandertálci pochovávali svojich mŕtvych už pred približne 60 000 rokmi.

Dôkazom je známy nález v Kurdistanskom Šánidare, kde bola kostra uložená na lôžku z kvetov.

Aj oni teda vnímali smrť ako významnú udalosť.

Približne pred 35 000 rokmi bol v Egypte pochovaný muž, ktorému k hlave položili kamennú sekeru.

Prečo?

Pretože sa verilo, že ju bude potrebovať aj po smrti.

Tento jednoduchý fakt naznačuje, že viera v pokračovanie života po smrti je staršia než väčšina dnešných náboženstiev.

Smrť nebola chápaná ako koniec.

Bola chápaná ako prechod.

Starí Židia, kresťanstvo a pôvod predstáv o záhrobí

Keď sa pozrieme na vývoj náboženských predstáv o smrti, zistíme zaujímavú vec.

Mnohé predstavy o záhrobí nevznikli naraz.

Postupne sa vyvíjali.

Starí Židia a neskôr kresťania prevzali časť predstáv z okolitých kultúr a prispôsobili ich svojmu chápaniu sveta.

Podľa najstarších predstáv sa svet skladal z troch úrovní:

• sveta ľudí,
• podsvetia nazývaného Šeol alebo Hádes,
• sveta božstiev.

Šeol nebol pôvodne peklom v dnešnom zmysle slova.

Nebolo to miesto večného mučenia.

Bol to jednoducho svet mŕtvych.

Miesto, kam odchádzali všetci bez rozdielu.

Odkiaľ sa vzalo dnešné peklo?

Mnohých možno prekvapí, že moderná predstava pekla nie je úplne biblická.

Veľký vplyv na ňu malo dielo Dante Alighieri Božská komédia.

Práve Dante podrobne opísal peklo, očistec a raj.

Jeho opisy sa natoľko rozšírili, že začali ovplyvňovať aj kresťanské kázne.

Paradoxom je, že samotná Biblia očistec nikde priamo nespomína.

Napriek tomu sa stal pevnou súčasťou viery mnohých kresťanov.

To ukazuje, ako sa náboženské predstavy postupne vyvíjajú a menia pod vplyvom dejín, kultúry a tradícií.

Jób a život po smrti

Zaujímavý je aj pohľad starozákonného Jóba.

Jób nevníma smrť ako večné utrpenie.

Naopak.

Vidí ju ako miesto odpočinku po útrapách života.

Píše:

„Veď teraz by som nerušene ležal, spal a odpočíval…“

Jeho slová naznačujú predstavu smrti ako pokoja.

Nie ako večného trestu.

Nie ako miesta nekonečného utrpenia.

Ale ako ukončenia životných trápení.

Prečo existuje toľko náboženstiev?

Pri zamyslení nad smrťou sa človek často dostane aj k otázke viery.

Ak existuje jedna pravda, prečo existuje toľko náboženstiev?

Prečo existuje toľko kresťanských cirkví?

Prečo každá vysvetľuje smrť, Dušu a posmrtný život trochu inak?

Odpovede na tieto otázky si musí nájsť každý sám.

Jedno je však isté.

Ľudia sa snažili pochopiť smrť od počiatku civilizácie.

A každá kultúra sa pokúšala nájsť vlastné vysvetlenie toho, čo sa deje po poslednom výdychu.

Smrť a moderný človek

Dnešný človek často žije tak, akoby smrť neexistovala.

Keď sme mladí a zdraví, zdá sa nám veľmi vzdialená.

Je abstraktná.

Nepatrí do našich plánov.

Až časom si uvedomíme, že smrteľnosť sa týka aj nás.

A práve vtedy sa začíname pýtať otázky.

Existuje Duša?

Existuje život po smrti?

Existuje reinkarnácia?

Existuje vzkriesenie?

Alebo sa všetko končí posledným úderom srdca?

Záver

Smrť je témou, ktorá sprevádza ľudstvo od jeho počiatkov.

Neandertálci, starí Egypťania, Židia, kresťania, budhisti aj moderní vedci sa ju snažili pochopiť.

Niekto verí vo vzkriesenie.

Niekto v reinkarnáciu.

Niekto v pokračovanie života Duše v paralelných svetoch.

A niekto verí, že smrťou všetko končí.

Každý si skôr či neskôr vytvorí vlastný pohľad na to, čo ho čaká za hranicou života.

A možno práve preto je smrť jedným z najväčších tajomstiev, ktoré človeka fascinujú už tisíce rokov.

PS: Ďalšie články o smrti, Duši, živote po smrti, reinkarnácii a mágii nájdete na stránke
https://blogy.selekcia.sk

Témy prírodného liečiteľstva, bylín a tradičnej prírodnej medicíny nájdete na stránke
www.prirodna-medicina.selekcia.sk

Tags: čo sa deje po smrti, Duša, Peklo, šeol, zivot po smrti