Keď sa hovorí o mágii, ľudia si často predstavia rituály, magické techniky, symboly, zasvätenia alebo prácu s rôznymi druhmi energií. Oveľa menej sa však hovorí o človeku, ktorý tieto techniky používa.

A pritom práve človek je podľa môjho názoru jedným z najdôležitejších článkov každej magickej práce.

Môžeme poznať stovky techník. Môžeme prečítať množstvo kníh. Môžeme absolvovať zasvätenia a roky štúdia. Ak však nepoznáme sami seba, svoje emócie, slabosti, strach, ego a spôsob vlastného uvažovania, môžeme sa veľmi ľahko stať obeťou vlastnej mysle.

Preto sa chcem v tomto príspevku pozrieť na tému, ktorú nazývam psychológia mága.

Nie som psychológ a nechcem sa hrať na odborníka v oblasti psychológie. Píšem ako človek, ktorý sa mágii venuje prakticky celý život a počas desaťročí mal možnosť sledovať nielen vlastný vývoj, ale aj vývoj mnohých ďalších ľudí, ktorí sa mágii venovali.

A práve tieto skúsenosti ma naučili, že mág musí pracovať nielen na svojom poznaní, ale predovšetkým sám na sebe.

Psychológia mága – Mág musí najskôr poznať sám seba

Jednou z najťažších úloh človeka je vytvoriť si pravdivý obraz o sebe samom.

Máme prirodzenú tendenciu vidieť svoje dobré vlastnosti a ospravedlňovať svoje slabosti.
Niekedy si dokonca vytvárame obraz človeka, ktorým by sme chceli byť, a postupne začneme veriť, že takí skutočne sme.

V mágii to môže byť nebezpečné.

Mág by podľa mňa mal vedieť povedať:

Toto viem.

Ale rovnako pokojne by mal dokázať povedať:

Toto neviem.

Mal by poznať oblasti, v ktorých je dobrý, ale zároveň si uvedomovať oblasti, v ktorých potrebuje pomoc alebo názor niekoho skúsenejšieho.

Priznať si vlastnú hranicu nie je slabosť.

Naopak, často je to prejav skúsenosti.

Ego môže byť jedným z najväčších protivníkov mága

Človek, ktorý sa dlhé roky venuje mágii, môže postupne získavať množstvo vedomostí, skúseností a určité postavenie medzi ostatnými.

Práve tu môže vzniknúť veľmi nenápadná pasca.

Ego.

Človek môže postupne nadobudnúť pocit, že vie viac než ostatní, že jeho názor je správnejší alebo dokonca že sa už nemôže mýliť.

A podľa môjho názoru práve vtedy začína mág strácať jednu zo svojich najdôležitejších schopností – schopnosť učiť sa.

Po viac ako štyridsiatich rokoch vlastnej praxe si stále nemyslím, že poznám odpovede na všetko.

A dúfam, že si to nikdy myslieť nebudem.

Pretože v okamihu, keď človek nadobudne presvedčenie, že už všetko vie, prestáva hľadať.
A keď prestane hľadať, prestáva sa rozvíjať.

Emócie sú prirodzené, ale nesmú rozhodovať za nás

Mág nie je človek bez emócií.

Aj mág pozná strach.
Aj mág sa môže nahnevať.
Aj mág môže cítiť krivdu, smútok, sklamanie alebo bezmocnosť.

Rozdiel by však podľa mňa mal byť v tom, čo s týmito emóciami urobí.

Ak začnem konať pod vplyvom hnevu, moje rozhodovanie už nemusí byť objektívne.
Ak konám zo strachu, môžem vidieť nebezpečenstvo aj tam, kde v skutočnosti nie je.
Ak konám z túžby po pomste, veľmi ľahko si dokážem ospravedlniť konanie, ktoré by som za normálnych okolností odmietol.

Preto som svojich žiakov vždy viedol k tomu, aby sa pred magickou prácou dokázali od svojich momentálnych emócií určitým spôsobom oddeliť.

Nie potlačiť ich.
Ale uvedomiť si ich.

Povedať si: Som nahnevaný. A práve preto teraz nemusím situáciu posudzovať správne.

To je podľa mňa oveľa väčšia sila než predstierať, že žiadne emócie nemáme.

Pochybnosť nie je nepriateľom mága

Niekedy sa stretávam s predstavou, že skúsený mág musí byť absolútne presvedčený o všetkom, čo robí a čo vníma.

Ja to vidím inak.

Aj po desaťročiach praxe dokážem o svojom závere pochybovať.

A považujem to za správne.

Pochybnosť nás núti kontrolovať vlastné závery.

Núti nás položiť si otázku:

Nemohol som sa pomýliť?

Neexistuje aj iné vysvetlenie?

Nevnímam situáciu takto iba preto, že ju takto vnímať chcem?

Takéto otázky podľa mňa mágiu neoslabujú.

Naopak.

Chránia mága pred tým, aby začal považovať každú vlastnú myšlienku za absolútnu pravdu.

Nie všetko musí mať magické vysvetlenie

Toto považujem za veľmi dôležitú súčasť psychológie mága.

Ak sa človek dlhodobo pohybuje vo svete mágie, môže postupne začať všetko interpretovať prostredníctvom mágie.

Niečo sa pokazí – niekto na mňa útočí.
Mám zlý deň – pôsobí na mňa negatívna energia.
S niekým sa pohádam – určite je za tým niečo magické.

Takéto uvažovanie môže byť veľmi nebezpečné.

Preto sa vždy snažím najskôr hľadať obyčajné vysvetlenie.

Ak existuje prirodzená a logická príčina udalosti, nie je potrebné za každú cenu hľadať magickú.

Až keď bežné vysvetlenia nestačia, môžeme sa pozrieť ďalej.

Mágia by podľa mňa nemala človeka oddeľovať od reality. Mala by ho naučiť pozerať sa na realitu z viacerých uhlov.

Mág musí vedieť prijať aj neúspech

Nie každá magická práca dopadne tak, ako očakávame.

Aj ja som počas svojho života vytvoril techniky, ktoré nefungovali.
Urobil som rozhodnutia, ktoré sa neskôr ukázali ako nesprávne.
Mýlil som sa.

A práve neúspechy ma často naučili viac než úspechy.

Problém nastáva vtedy, keď mág nedokáže pripustiť možnosť vlastného zlyhania.

Potom začne hľadať vysvetlenia všade inde.

Technika bola správna, ale niekto ju narušil.
Rozhodnutie bolo správne, ale ostatní ho nepochopili.
Výsledok sa nedostavil, ale určite existuje nejaká skrytá príčina.

Niekedy však môže byť odpoveď oveľa jednoduchšia.

Pomýlil som sa.

Tieto dve slová môžu byť pre človeka veľmi ťažké.

Ale podľa môjho názoru patria medzi najdôležitejšie slová každého učiteľa aj mága.

Moc bez zodpovednosti je nebezpečná

Čím viac človek verí vo svoje schopnosti, tým väčšiu zodpovednosť by mal cítiť za svoje rozhodnutia.

Ak verím, že dokážem svojím konaním zasiahnuť do života iného človeka, potom by som mal veľmi dôkladne premýšľať nad tým, či mám právo tak urobiť.

Schopnosť niečo urobiť ešte neznamená, že to urobiť máme.

A práve tu podľa mňa začína skutočná zodpovednosť mága.

Najväčším dôkazom sily nemusí byť schopnosť zasiahnuť.

Niekedy je ním schopnosť nezasiahnuť.

Učiteľ mágie nesmie vytvárať svoje kópie

Psychológia mága získava ďalší rozmer vo chvíli, keď človek začne učiť iných.

Učiteľ získava prirodzenú autoritu.
Žiak mu dôveruje.
Počúva jeho názory.

A práve preto musí byť učiteľ veľmi opatrný.

Podľa môjho názoru nie je úlohou učiteľa vytvoriť človeka, ktorý bude rozmýšľať presne ako on.

Ak by všetci moji žiaci mali rovnaké názory ako ja, nepovažoval by som to za úspech.

Skôr by som premýšľal, kde som ako učiteľ urobil chybu.

Úlohou učiteľa je odovzdať poznanie, skúsenosti a nástroje.

Ale žiak musí postupne vytvoriť vlastný názor, vlastné myslenie a vlastnú cestu.

Pretože jedného dňa už učiteľ nebude stáť vedľa neho.

A vtedy musí byť schopný rozhodovať sám.

Aj skúsený mág potrebuje názor druhých

Človek môže mať desaťročia skúseností a napriek tomu niečo prehliadnuť.

Aj preto považujem za dôležité rozprávať sa s kolegami a vypočuť si ich pohľad.

Nie preto, že by za mňa mali rozhodovať.

Ale preto, že iný človek môže vidieť niečo, čo ja v danej chvíli nevidím.

Skutočná autorita podľa mňa nemusí dokazovať svoju hodnotu tým, že má vždy posledné slovo.

Môže povedať:

„Čo si o tom myslíš ty?“

A potom skutočne počúvať odpoveď.

Najťažším protivníkom môže byť vlastná myseľ

Počas života môže mág stretnúť množstvo ľudí, s ktorými nebude súhlasiť. Môže čeliť konfliktom, neúspechom a podľa svojho presvedčenia aj javom, ktoré chápe ako súčasť magického sveta.

Ale jeden protivník ho bude sprevádzať celý život.

On sám.

Jeho ego.
Jeho strach.
Jeho predsudky.
Jeho túžba mať pravdu.
Jeho neschopnosť priznať chybu.
Jeho potreba cítiť sa dôležitý.

A možno práve preto patrí poznanie vlastnej mysle medzi najťažšie disciplíny mága.

Záver

Psychológia mága podľa mňa nie je o tom, ako sa stať človekom bez emócií, pochybností alebo slabostí.

Taký človek pravdepodobne ani neexistuje. Ide skôr o schopnosť svoje emócie, pochybnosti a slabosti poznať.

Vedieť, kedy nás ovplyvňujú.
Vedieť sa zastaviť.
Vedieť si vypočuť iného človeka.
Vedieť pripustiť inú možnosť.

A predovšetkým vedieť povedať:

Možno sa mýlim.

Pretože podľa môjho názoru najväčším nebezpečenstvom pre mága nie je to, že niečo nevie.
Najväčším nebezpečenstvom nastáva vtedy, keď je presvedčený, že už sa nemôže mýliť.

Mágia nás môže naučiť množstvo techník.
Skúsenosť nám môže priniesť poznanie.

Ale múdrosť možno začína až vo chvíli, keď dokážeme poznať nielen svet okolo seba, ale aj človeka, ktorého každé ráno vidíme v zrkadle.

PS:

V najbližšom príspevku sa spoločne zamyslíme nad témou „Mágia ako celoživotná cesta – prečo niektorí ľudia od mágie odídu?“ Je mágia skutočne určená každému? Prečo nestačí iba talent a čo všetko si táto cesta vyžaduje? Pokúsim sa podeliť o svoje skúsenosti z viac ako tridsiatich dvoch rokov výučby a vyše štyridsať rokov praxe a možno spolu nájdeme odpovede aj na otázky, ktoré si mnohí nikdy nepoložili.

PS2:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk.

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
https://www.prirodna-medicina.selekcia.sk.