Priatelia, dnešný príspevok vznikol úplne spontánne. Mal som pripravenú inú tému, ktorú som vám už v predchádzajúcom článku sľúbil. Tú uverejním zajtra. Dnes sa však chcem podeliť o jeden zážitok, ktorý vo mne zanechal taký silný dojem, že som sa rozhodol napísať o ňom hneď.

Dnes sa však chcem podeliť o jeden zážitok, ktorý vo mne zanechal veľmi silný dojem.

Pred niekoľkými dňami som sa stretol s jednou dlhoročnou známou. Počas rozhovoru mi porozprávala o problémoch, ktoré ju trápia. Už po prvých vetách som mal pocit, že v tejto konkrétnej situácii bude vhodné prizvať aj Vhiolyntu. Otvorene som jej povedal, že hoci sa budem snažiť pomôcť aj ja, práve Vhiolynta má v tejto oblasti väčšie skúsenosti a môže byť pre ňu väčším prínosom.

Včera sme ich preto navštívili spoločne.

Nebudem písať, čo sme riešili, ani o koho išlo. Tak to bolo vždy a tak to aj zostane.

Počas viac ako štyridsiatich rokov, ktoré sa venujem mágii, som stretol množstvo ľudí. Každý z nich prišiel so svojím vlastným príbehom, starosťami, obavami či nádejami. Niektorí ma navštívili iba raz, iní sa po rokoch opäť vrátili.

Nikdy som nepovažoval za správne hovoriť verejne o tom, kto ma navštívil, čo sme spolu riešili alebo aké boli okolnosti našich stretnutí. Dôvera človeka je pre mňa jednou z najvyšších hodnôt.
Ak sa mi niekto rozhodne zveriť, robí to s vedomím, že jeho príbeh zostane medzi nami.
Túto zásadu som nikdy neporušil a ani ju porušiť nechcem.

Počas nášho rozhovoru sa však stalo niečo, čo ma úprimne dojalo.

Ukázali mi malé magické vrecúško, ktoré som pre nich vyrobil pred viac ako dvadsiatimi rokmi.

Medzitým sa sťahovali, menili svoje bývanie aj životné okolnosti. Napriek tomu si toto vrecúško celé tie roky starostlivo uchovali.

V tej chvíli som si uvedomil jednu veľmi jednoduchú vec.

Najväčšou odmenou za moju prácu nikdy neboli peniaze.

Nebola ňou ani reklama, ani pochvaly, ani obdiv.

Najväčšou odmenou bola dôvera, ktorá pretrvala viac ako dvadsať rokov.

Možno si ani neuvedomovali, čo pre mňa ten okamih znamenal. Nepovedali veľké slová. Nepotrebovali ich. Už samotný fakt, že si po takom dlhom čase uchovali niečo, čo som pre nich kedysi pripravil, bol pre mňa oveľa väčším poďakovaním, než by dokázali vyjadriť slovami.

Počas svojej praxe som sa vždy snažil pristupovať ku každému človeku s úctou. Nikdy som nerozlišoval, či ide o bohatého alebo chudobného človeka, či zastáva významnú funkciu alebo žije úplne obyčajný život. Každý človek si zaslúži rovnaký rešpekt.

Rovnako som nikdy nepovažoval za správne využívať dôveru klientov na vlastnú propagáciu.
Možno by bolo jednoduché písať príbehy o tom, komu som pomáhal alebo čo všetko som zažil.
Nikdy som to však nerobil. Nie preto, že by som nemal o čom písať, ale preto, že dôvera človeka je pre mňa viac než zaujímavý príbeh.

Často sa ma ľudia pýtajú, čo považujem po toľkých rokoch za svoj najväčší úspech.

Nie sú to knihy, ktoré som napísal.

Nie sú to ani zasvätenia či funkcie, ktoré som počas života získal.

Ak by som mal povedať pravdu, potom sú to práve takéto chvíle. Okamihy, keď po mnohých rokoch zistím, že si niekto stále váži moju prácu, moje slová alebo obyčajný predmet, ktorý som mu kedysi daroval.

Vtedy si uvedomím, že moja práca mala zmysel.

Techniky mágie sa možno človek naučí. Skúsenosti získa rokmi praxe. Ale dôveru druhého človeka si musí zaslúžiť. A keď ju raz dostane, mal by ju chrániť viac než čokoľvek iné.

To bola pre mňa asi najväčšia odmena, akú mi mohli dať – dôvera a úcta voči mne a môjmu umeniu.

PS:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk