Kresťanstvo, vzkriesenie a život po smrti – zamyslenie nad Bibliou, Dušou a starovekými predstavami o záhrobí

Priatelia, tento príspevok je trošku dlhší, tak sa prosím obaľte trpezlivosťou. Avšak, ak by som ho delil na dve časti, stratil by sa vám kontext.

Kresťanstvo a prísľub večného života

Kresťania žijú v presvedčení, že po smrti sa dostanú buď do raja alebo do pekla. Novodobí, a možno aj vzdelanejší kresťania, už v okamžitý posmrtný raj veria menej. Skôr sa prikláňajú k výkladu Biblie, podľa ktorého budú raz vzkriesení k večnému životu.

V podstate až po vzkriesení majú šancu ocitnúť sa v raji – v Edene.

Podľa Biblie dal Boh moc kriesiť mŕtvych Ježišovi Kristovi. Ten má vrátiť život všetkým, ktorí budú vzkriesení. Budú mať svoju osobnosť, spomienky a svoju identitu. Tí, ktorí budú vzkriesení do neba, dostanú duchovné telo. Tí, ktorí budú vzkriesení na Zem, dostanú telo hmotné, no bez chorôb, utrpenia a telesných nedostatkov.

Kde sa nachádza Duša po smrti?

Práve tu vzniká jedna z najzaujímavejších otázok.

Kde sa nachádza Duša medzi smrťou a vzkriesením?

Odpoveď nie je jednoznačná ani medzi samotnými kresťanskými teológmi.

Karl Barth zastával názor, že vzkriesené bude to isté telo, ktoré počas života zomrelo a rozložilo sa.

Karl Rahner chápal vzkriesenie ako definitívnu spásu konkrétnej ľudskej existencie.

Jürgen Moltmann zdôrazňoval, že vzkriesenie je predovšetkým teologickým prejavom Božej moci nad smrťou.

Ak tieto názory spojíme, vzniká otázka, či Duša po smrti niekde čaká spolu s telom na deň vzkriesenia, alebo pokračuje v existencii iným spôsobom.

Práve tu sa začínajú rozdiely medzi jednotlivými kresťanskými smermi, teológmi a filozofmi.

Vzkriesenie ako základ kresťanskej viery

Bez vzkriesenia by kresťanstvo stratilo jeden zo svojich najdôležitejších pilierov.

Práve vzkriesenie predstavuje víťazstvo života nad smrťou.

Jób hovorí:

„Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom. I napriek tomu, že moja koža bude rozrušená, ja vo svojom tele uzriem Boha.“

A prorok Izaiáš píše:

„Tvoji mŕtvi budú žiť, mŕtve telá vstanú, precitnú a jasať budú tí, čo bývajú v prachu.“

Tieto texty patria medzi základné piliere kresťanskej nádeje na vzkriesenie.

Smrť v pradávnych kultúrach

Ak sa však pozrieme hlbšie do histórie, zistíme, že predstavy o živote po smrti existovali dávno pred kresťanstvom.

Neandertálci pochovávali svojich mŕtvych už pred približne 60 000 rokmi.

V Kurdistanskom Šánidare bol objavený neandertálsky hrob, v ktorom zosnulý ležal na lôžku z kvetov.

Aj to naznačuje, že smrť nevnímali ako úplný koniec.

Približne pred 35 000 rokmi bol v Egypte pochovaný muž s kamennou sekerou položenou vedľa hlavy.

Ak by smrť znamenala definitívny koniec, prečo by mu ju tam dávali?

Zrejme preto, že verili v pokračovanie života po smrti.

Staré náboženstvá a vznik biblických predstáv

Keď sa pozrieme na dejiny náboženstiev, vidíme, že mnohé predstavy o záhrobí existovali dávno pred vznikom kresťanstva.

Starozákonné texty vznikali postupne počas mnohých storočí.

Nový zákon bol spísaný až desaťročia po Ježišovej smrti.

V prvých storočiach existovalo množstvo evanjelií, no do Biblie sa dostali len štyri.

Práve preto sa mnohí historici, teológovia a bádatelia zamýšľajú nad tým, aké ďalšie predstavy o Duši, smrti a posmrtnom živote sa mohli nachádzať v textoch, ktoré sa do Biblie nedostali.

Naznačuje Biblia reinkarnáciu?

Jedným z často diskutovaných textov je Evanjelium podľa Jána:

„Rabbi, kto zhrešil – on alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“

Táto otázka vyvoláva zamyslenie.

Ako mohol slepý zhrešiť ešte pred svojím narodením?

Niektorí v tom vidia len obrazné vyjadrenie.

Iní v tom nachádzajú náznak predstavy, že človek mohol existovať ešte pred narodením.

Biblia reinkarnáciu jednoznačne nepotvrdzuje, ale ani ju v tomto texte výslovne nevyvracia.

Šeol, Hádes a vznik predstavy pekla

Starí Židia verili v existenciu Šeolu.

Nešlo však o peklo v dnešnom chápaní.

Bol to skôr spoločný svet mŕtvych.

Miesto, kam smerovali všetci bez rozdielu.

Až neskôr sa predstavy o posmrtnom treste začali meniť.

Významnú úlohu tu zohralo aj dielo Dante Alighieri Božská komédia, ktoré výrazne ovplyvnilo predstavy o pekle, očistci a raji.

Je pritom zaujímavé, že samotná Biblia pojem očistec priamo neobsahuje, hoci sa stal súčasťou kresťanskej tradície.

Ohnivé jazero a druhá smrť

Biblia pozná aj pojem ohnivého jazera.

To sa často zamieňa s peklom.

Podľa niektorých kresťanských výkladov však nejde o miesto večného mučenia, ale o symbol úplného a definitívneho zániku.

Biblia ho označuje ako druhú smrť.

Na rozdiel od bežnej smrti sa z nej už nemá človek vrátiť prostredníctvom vzkriesenia.

Práve preto sa okolo tohto pojmu vedú medzi kresťanskými smermi dodnes rozsiahle diskusie.

Všetci budú vzkriesení?

Apoštol Pavol píše, že tak ako v Adamovi všetci umierajú, tak v Kristovi budú všetci žiť.

To vyvoláva ďalšiu otázku.

Ak budú vzkriesení všetci, čo sa stane s neveriacimi?

Budú vzkriesení tiež?

A ak Boh odpúšťa, kde sa nachádza hranica medzi milosťou a odsúdením?

Práve tu vznikajú mnohé teologické otázky, na ktoré neexistuje jednotná odpoveď.

Smrť ako prechod

Ak sa pozrieme na históriu ľudstva ako celok, zistíme jednu spoločnú vec.

Či už ide o neandertálcov, starých Egypťanov, Židov, kresťanov alebo príslušníkov iných náboženstiev, väčšina kultúr nevnímala smrť ako definitívny koniec.

Smrť bola chápaná ako prechod.

Ako brána.

Ako cesta do ďalšieho stavu existencie.

Menili sa predstavy o tom, čo nasleduje ďalej, ale samotná myšlienka pokračovania života zostávala prekvapivo podobná.

Záver

Otázka života po smrti sprevádza ľudstvo od jeho počiatkov.

Kresťanstvo ponúka nádej vzkriesenia.

Staroveké kultúry hovorili o pokračovaní života v inom svete.

Niektoré náboženstvá učia reinkarnáciu.

Iné hovoria o nebi, raji alebo svete mŕtvych.

Možno práve preto táto téma nikdy neprestane fascinovať človeka.

Pretože každý z nás raz bude stáť pred otázkou, na ktorú dnes ešte nepoznáme definitívnu odpoveď.

PS: Ďalšie články o živote po smrti, Duši, mágii, paralelných svetoch a duchovných tradíciách nájdete na stránke https://blogy.selekcia.sk

Témy prírodného liečiteľstva, bylín a tradičnej prírodnej medicíny nájdete na stránke /www.prirodna-medicina.selekcia.sk.


Tento príspevok bol odoslaný v pondelok, 22 júna, 2020 o 10:53 a je zaradený pod čo sa deje po smrti človeka, Deň keď umriem, Kniha, Život po smrti. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätný odkaz - trackback z Vašej stránky.

2 komentárov

Patrik
 1 

Zdá sa mi to, ale jedným z výkladov vzkriesenia ako takého by mohla byť reinkarnácia?
Výklad, z mŕtvych vstania, ako takého, aby boh dal ľuďom večný život.
Je, možné že by to mohla byť práve reinkarnácia? Tak prosté, skončiť jeden život.
A na jeho konci začať nový. Vždy som mal pocit, že tento život treba žiť čo najlepšie,
lebo je to len skúškou, ktorá určí ako budeš žiť ten ďalší život. Čo ak, keď Ježiš na seba prevzal naše hriechy, spustil takzvaný kolobeh reinkarnácií?

Píšeš aj o ohnivom jazere, je aj toto iným vyobrazením takzvaného Tartaru?
Ohnivé jazero, ani neviem prečo som si pri tom spomenul na ohnivú horu.

Pri čítaní biblie som si sám všimol, že každé z evanjelií je viac ako len, dvojzmyselné, a nič nehovoriace, a aj preto si myslím, že si ich na kresťanských konciloch vybrali. A ten zvyšok proste, puf… skončil v zatratení.
A ak sa v prvom storočí, v prvých storočiach predávalo učenie len v ústnej forme, nakoľko je učenie aj v týchto štyroch evanjeliách aspoň trochu presné?
Hrali ste predsa detskú hru zvanú telefón, a všetci dobre vieme ako zvyčajne dopadla.
Keď vo výsledku sa pôvodné slovo úplne líšilo?

Myslím, že Hádova ríša, mala niekoľko úrovní. Elyzejské polia, tie boli najväčšou odmenou,
ak sa duša odhodlala prežiť svoj život viac krát a dokázala, tie životy prežiť správne. Mohla žiť na Elyzejských poliach. Ako sa písalo, v jednom príbehu, tam naozaj žilo len pár ľudí, Pár z nespočetného množstva dokázalo, žiť ako dobrý ľudia.
A Tartar, no jama nekonečného zatratenia, k tej asi nie je čo dodávať. Vždy som si myslel, že vyobrazenie, Neba a pekla si kresťania vzali odtiaľ.

Na koniec, ma napadla otázka. Koľkí z nás si naozaj ,uvedomujú svoju pominuteľnosť a ak si ju uvedomíme, to že každou sekundou sa blížime na koniec cesty, vieme o tom všetci.
Ale pre koľkých z nás… je táto možnosť natoľko hmatateľná, a vôbec prijateľná?
Položte si všetci otázku.

„Uvedomujem si to Ja?“

24 júna, 2020 at 10:51
Asarat
 2 

Patrik ďakujem za komentár a budem ak dovolíš odpovedať po jednotlivých odsekoch, ako sa pýtaš.

1. Kresťanstvo, ako také a priori odmieta reinkarnáciu, ako takú a ani ju nepripúšťa nijakým spôsobom. Pre nich téma a reinkarnácii je proste rúhaním sa.

2. Tartar, Šeol, peklo, podsvetie …v podstate mnoho názvov a jeden význam. Každá kultúra, preto má svoje vlastné pomenovanie.

3. Nakoľko je Biblia pravdivá a nakoľko upravená a koľko má zmyslov? Vieš mal som možnosť sa o tejto téme sa rozprávať jednak s Katolíckymi, Evanjelickými, Balistickými, Svedkami Jehovovými a Kalvínskymi kazateľmi a dokonca a j s kazateľmi kresťanskej odnože Milosť a i… , a mohol som sa rozprávať s nimi. Poviem Ti, že mnohé to boli naozaj „učené hlavy“. No ani oni sa úplne nezhodnú v tom o, čo presne v tej, ktorej stati Biblia hovorí. Často sa líšia v názoroch a samozrejme logicky v celkovom vysvetľovaní Biblie. Jedno v tom celom by malo byť isté, a to je to, že každá Biblia by mala byť písaná rovnako, ale ani to už nie je celkom pravda. Sú tu rôzne odnože náboženstiev, ktoré si už vraj dávajú tlačiť upravené Biblie.

4. Elyzejské polia a či kresťanský raj je v podstate inak chápané to isté. Odkiaľ vlastne kresťania zobrali peklo? Nuž veľa tomu napomohol Dante Alighieri a jeho Božská komédia, kde zobrazuje stav duše po smrti v troch ríšach, a to v pekle očistci a v raji.

5. A na poslednú úvahu si každý musí odpovedať sám.

26 júna, 2020 at 13:14

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.


Copyright © 2018 - prirodna-medicina.SELEKCIA.SK - používame WordPress
Design blogov vytvorili InfoCreek