Keď sa ma niekto opýta, koľko tajomstiev mám ako mág, nikdy neviem odpovedať jednou vetou.
Nie preto, že by som sa snažil vytvárať okolo seba závoj tajomna. Skôr preto, že po desaťročiach práce v mágii človek prirodzene zistí, že nie všetko je určené na okamžité zverejnenie.

Mnohí ľudia si myslia, že mág by mal povedať všetko, čo vie. Že ak niečo pozná, mal by to bez váhania odovzdať ďalej. Realita je však zložitejšia. Niektoré poznatky dozrievajú celé roky, niektoré desaťročia a niektoré možno nikdy nie sú určené pre širokú verejnosť.

Nie všetko, čo viem, som bol pripravený zverejniť

Dobrým príkladom je moja Kniha mágie II.

Ešte pred niekoľkými rokmi som bol presvedčený, že časť poznatkov, ktoré sú v nej dnes obsiahnuté, nikdy nezverejním. Nie preto, že by som si ich chcel nechať pre seba zo sebeckosti.
Dôvod bol jednoduchý – nebol som si istý, či nastal správny čas.

Každé učenie má svoju dobu. To, čo by pred desiatimi rokmi mohlo vyvolať nepochopenie alebo odpor, môže byť dnes prijaté ako prirodzená súčasť výučby.
Aj preto som mnohé kapitoly dlho odkladal. Vracal som sa k nim, prepisoval ich, dopĺňal a premýšľal, či ich vôbec zaradiť medzi učebné materiály.

Nakoniec som ich zverejnil. Nie preto, že by prestali byť tajomstvom, ale preto, že som dospel k názoru, že prišiel správny čas ich odovzdať ďalej.

Existujú veci, o ktorých stále mlčím

Rovnako je to aj s mojím osobným životom.

Ľudia často poznajú moje knihy, články, prednášky alebo moje pôsobenie v Spoločenstve Selekcia. Myslia si preto, že o mne vedia všetko.

Pravda je však iná.

Existujú udalosti, zážitky, skúsenosti a rozhodnutia, o ktorých verejne nehovorím.
Sú jednoducho moje.

Každý človek má právo na vlastné súkromie. Aj mág.

V dnešnej dobe sociálnych sietí vznikol zvláštny pocit, že človek musí ukazovať celý svoj život.
Ja si to nemyslím. Niektoré spomienky patria len človeku samotnému, jeho rodine alebo najbližším priateľom.

A tak o nich mlčím.

Niektoré tajomstvá chránia iných ľudí

Počas viac než tridsiatich rokov práce som riešil veľké množstvo prípadov.
Mnohé z nich boli mimoriadne zaujímavé. Niektoré by vydali na samostatnú knihu. Napriek tomu o nich nikdy nenapíšem všetko.

Dôvod je jednoduchý.

Za každým prípadom stojí konkrétny človek, konkrétna rodina a konkrétny osud.
Aj keď by bolo možné príbeh zverejniť, nie vždy je správne to urobiť.

Mlčanlivosť nie je slabosť. Je to prejav úcty.

Sú tajomstvá, ktoré nepatria mne

Možno ešte dôležitejšie ako moje vlastné tajomstvá sú tajomstvá, ktoré mi zverili iní ľudia.

Počas rokov výučby, vedenia Spoločenstiev  Anách a Selekcia, práce s klientmi aj osobných rozhovorov mi mnohí žiaci, kolegovia, priatelia a klienti zverili veci, ktoré nevedia často ani ich najbližší.
Niekedy išlo o životné zlyhania, niekedy o bolesti, rodinné problémy, obavy, choroby alebo udalosti, ktoré ich poznačili na celý život.

Tieto príbehy nepatria mne. Som len človek, ktorému boli zverené.
Aj preto som sa vždy snažil pristupovať k nim s úctou a pokorou. Niektoré z týchto tajomstiev poznám už desiatky rokov a nikdy som ich nikomu nepovedal. A ani nepoviem.

Ako Veľkňaz, mág a učiteľ považujem dôveru za jednu z najväčších hodnôt.
Ak človek príde a otvorí pred vami svoje vnútro, odovzdá vám kus svojho života.
Ak by ste takú dôveru zradili, už nikdy by ste ju nedokázali získať späť.

Preto sú medzi mojimi tajomstvami aj tajomstvá iných ľudí. Nie sú moje, aby som o nich rozprával.
Nie sú moje, aby som ich zverejňoval. Boli mi zverené do ochrany.

Mnohí z tých, ktorí mi ich povedali, už dnes možno ani nežijú. Iní sú stále medzi nami.
No bez ohľadu na to zostávajú ich slová v bezpečí.

Niektoré veci si človek jednoducho odnesie so sebou až do hrobu.

A ja viem, že medzi nimi budú aj mnohé príbehy, ktoré mi boli zverené v dôvere. Dôvera totiž nie je len slovo. Je to záväzok.
A záväzky by sa mali dodržiavať až do posledného dňa života.

Možno práve preto si myslím, že skutočná sila človeka nespočíva len v tom, koľko tajomstiev pozná, ale aj v tom, koľko z nich dokáže celý život uchrániť.

Tajomstvá nie sú len informácie

Keď sa povie tajomstvo, väčšina ľudí si predstaví ukrytú informáciu.

V mágii to však funguje trochu inak.

Niekedy nie je tajomstvom samotná technika, ale spôsob jej použitia.
Niekedy nie je tajomstvom rituál, ale okolnosti, za akých bol vykonaný.
A niekedy nie je tajomstvom samotné poznanie, ale cesta, ktorá k nemu viedla.

Práve tieto skúsenosti sa často odovzdávajú len osobne medzi učiteľom a žiakom.

Sú tajomstvá, ktoré odhalí až čas

Počas života som niekoľkokrát povedal, že o niektorých veciach budem hovoriť až neskôr.

Nie preto, že by som chcel niekoho napínať. Jednoducho som vedel, že ľudia by ich v danom období nedokázali správne pochopiť.

Čas je zvláštny učiteľ.

To, čo dnes vyzerá nepochopiteľne, môže byť o päť alebo desať rokov úplne jasné.
Aj preto niektoré poznatky stále čakajú vo svojich poznámkach, zápisníkoch alebo rukopisoch.

Mág bez tajomstiev by nebol mágom

Možno to znie zvláštne, ale myslím si, že mág bez tajomstiev by prestal byť mágom.
Nie preto, že by mal niečo skrývať. Ale preto, že skutočné poznanie človeka učí pokore.

Čím viac rokov človek kráča cestou mágie, tým viac si uvedomuje, že nie všetko treba povedať okamžite a nie všetko treba povedať každému.

Niektoré poznatky sú určené pre všetkých.
Niektoré pre žiakov.
Niektoré pre majstrov.

A niektoré možno zostanú navždy len súčasťou osobnej cesty človeka, ktorý ich objavil.

Záver

Koľko tajomstiev teda mám ako mág? Úprimne povedané, neviem to spočítať.
Niektoré som už odovzdal vo svojich knihách, článkoch a prednáškach. Niektoré som zveril svojim žiakom. Niektoré čakajú na správny čas. A niektoré si možno ponechám až do konca svojho života.
Nie preto, že by som ich chcel ukrývať pred svetom, ale preto, že aj mág má právo mať časť svojej cesty, ktorá patrí len jemu.

PS:

Viete, na tajomstvá iných ľudí sa pozerám cez jednu jednoduchú optiku. Pokiaľ tajomstvo poznám ja a človek, ktorý mi ho zveril, stále je to tajomstvo. Existuje medzi dvoma ľuďmi a patrí len im.

V okamihu, keď sa o ňom dozvie tretí človek, prestávam ho považovať za skutočné tajomstvo.
Od tej chvíle už totiž nie je len medzi dvoma ľuďmi, ale začína žiť vlastným životom –  je to skoro vec verejná. Čím viac ľudí ho pozná, tým menšia je šanca, že zostane uchované.

Možno práve preto som si počas života dával veľký pozor na dôveru, ktorú mi ľudia prejavili.
Ak mi niekto niečo zveril v súkromí, považoval som to za záväzok. A záväzky sa podľa mňa nemajú porušovať. A toto som sa učil už od detstva, pretože sa mi už v detstve mnohí ľudia zverovali so svojimi tajomstvami. Jedným z mojich tajomstiev bolo aj to, že som sa učil mágiu v časoch tvrdej ideologickej totality komunistického režimu.

Nie všetky tajomstvá, ktoré poznám, patria mne. Mnohé z nich patria ľuďom, ktorí mi ich zverili.
A preto ich budem chrániť dovtedy, kým budem na tomto svete.

PS2:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk