Úvod

Túto úvahu nepíšem preto, aby som sa sťažoval, ani preto, aby som v niekom vyvolával ľútosť.

Píšem ju preto, že považujem za správne hovoriť otvorene aj o veciach, ktoré sa človeku nepriznávajú ľahko. Zároveň ju píšem aj preto, že aj táto etapa patrí k životu mága. Skôr či neskôr sa s ňou stretne každý, kto na svojej ceste vytrvá dostatočne dlho.

Otázkou nie je, či táto fáza príde, ale či si ju človek dokáže priznať a prijať. Či sa dokáže pozrieť pravde do očí a bez pretvárky si povedať, že aj on sa mení, rovnako ako sa mení svet okolo neho.

Mnohí ma poznajú ako človeka, ktorý celé desaťročia učil, písal, cestoval za klientmi, riešil zložité prípady a často išiel na hranicu svojich síl. Mnohí ma poznajú z čias, keď som bol neustále v pohybe, v teréne, medzi ľuďmi a žiakmi.

Čas však plynie a každý človek sa raz dostane do obdobia, keď musí úprimne zhodnotiť svoje možnosti, svoje sily a svoju ďalšiu cestu. Nie preto, že by sa vzdal. Nie preto, že by stratil záujem o svoju prácu mága. Ale preto, že múdrosť človeka –  mága sa neprejavuje len v schopnosti ísť stále dopredu, ale aj v schopnosti priznať si vlastné hranice.

A práve preto vznikol tento osobný text. Ako zamyslenie nad cestou, ktorú som prešiel, nad tým, čo mi mágia dala, čo mi vzala, a nad tým, ako sa po rokoch mení pohľad človeka na vlastnú prácu, učenie, mágiu a zodpovednosť voči ľuďom, ktorým sa rozhodol pomáhať.

„Viem, že toto pravdepodobne nie je prvé zamyslenie sa týmto smerom a možno ani posledné.
Občas však cítim potrebu podeliť sa o podobné úvahy opakovane. Nielen preto, že sa k nim v myšlienkach vraciam, ale aj preto, že človek v rôznych obdobiach života vidí tie isté veci z trochu iného uhla pohľadu. A možno práve v tom spočíva zmysel takýchto zamyslení – nie preto, že by som nemal čo nové povedať, ale preto, že niektoré témy sa človeku počas života vracajú a zakaždým im rozumie o niečo hlbšie.“

Keď si človek začne uvedomovať vlastné hranice

Sú obdobia života, o ktorých sa človeku nepíše ľahko.
Možno preto, že si ich nechce pripustiť. Možno preto, že si dlho myslí, že sa ho netýkajú.

Aj ja som si kedysi myslel, že budem stále rovnaký.
Že budem mať stále rovnakú silu, rovnakú energiu, rovnakú chuť púšťať sa do nových prípadov, nových výziev a nových zápasov.

Život ma však naučil, že všetko sa mení. A človek by sa nemal báť túto zmenu priznať.

Dnes si čoraz viac uvedomujem, že už nie som tým mágom, ktorým som bol pred dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi.

Nie je to otázka veku. Je to otázka zdravia.

Mnohí moji kolegovia a žiaci vedia, že v posledných rokoch sa potýkam s rôznymi zdravotnými problémami. Niektoré z nich sú viditeľné viac, iné menej. Každý deň mi však pripomínajú, že telo má svoje hranice a že ani mág nie je výnimkou.

Dlhé roky som prijímal množstvo prípadov.

Pracoval som s ľuďmi osobne. Precestoval som veľkú časť Slovenska a neraz som vyrážal aj za jeho hranice. Kvôli práci s mágiou som bežne cestoval do Českej republiky, Maďarska či Rakúska.
Neboli to výlety ani cesty za oddychom. Boli to cesty za ľuďmi, ktorí potrebovali pomoc, za prípadmi, ktoré si vyžadovali riešenie, a za úlohami, ktoré nebolo možné vyriešiť na diaľku.

Ak som cítil, že je potrebné niekam ísť, jednoducho som šiel. Za klientmi, za prípadmi, za výskumom a za situáciami, ktoré si vyžadovali moju osobnú prítomnosť. V tom období som veľa nepremýšľal nad tým, koľko času, energie či síl ma to stojí. Dôležité bolo dokončiť prácu a pomôcť tam, kde som cítil, že je moja prítomnosť potrebná.

Pomáhal som pri problémoch, ktoré prinášal život. Niekedy išlo o zdravotné ťažkosti, inokedy o podnikanie a biznis, keď ľudia stáli pred dôležitými rozhodnutiami alebo sa snažili nájsť cestu z komplikovaných situácií. Často som sa stretával aj s osobnými krízami, rodinnými problémami, partnerskými konfliktmi či životnými obdobiami, keď človek jednoducho nevedel, ako ďalej.
A boli tu aj prípady, ktoré si podľa môjho presvedčenia vyžadovali pomoc v rovine mágie.
Každý prípad bol iný, každý človek prinášal svoj vlastný príbeh a svoje vlastné bremená.
Práve táto rozmanitosť ma naučila, že za každým problémom stojí konkrétny človek, jeho osud a jeho snaha nájsť riešenie

Liečiteľstvo, práca s energiami, magické zásahy, výskum a výučba. To všetko tvorilo podstatnú časť môjho života. Často som nevnímal pracovný čas ani voľno. Keď bolo treba pomôcť, jednoducho som išiel a urobil som, čo bolo v mojich silách.

Bolo to obdobie, ktoré mi prinieslo nespočetné množstvo skúseností, poznania aj stretnutí s ľuďmi. Zároveň si však dnes uvedomujem, že každá cesta, každý prípad a každá odovzdaná energia si postupne vyberajú svoju daň.

Bolo toho veľa.

Dnes však cítim, že sa moja cesta postupne mení.

Stále ešte učím.

Stále premýšľam nad mágiou, jej zákonitosťami a jej budúcnosťou. Aj po rokoch mám pocit, že som ešte nepovedal všetko, čo by som chcel odovzdať. A preto mám stále pred sebou jeden cieľ – napísať ďalšiu knihu.

Stále sa venujem liečiteľskej práci, a to aj vo veľmi vážnych prípadoch. V súčasnosti pracujem s dvoma klientmi, ktorí čelia onkologickému ochoreniu, a tiež s ďalšiemu závažnému prípadu, pri ktorom kardiológovia odviedli skvelú prácu.

Stále mám aj klientov, ktorým pomáham v rovine mágie. Niektorých sprevádzam mesiace, iných celé roky. Sú to prípady, ktoré som prijal už v dávnejšej minulosti a za ktoré naďalej cítim zodpovednosť.

No zároveň si uvedomujem, že čoraz menej som ochotný prijímať nové prípady. Najmä také, ktoré si vyžadujú veľké množstvo energie, času a síl.

Často už len dokončujem práce, ktoré som prijal už dávnejšie.
Pracujem s ľuďmi, ktorých sprevádzam roky.
Dokončujem rozpracované projekty.

Ale veľmi opatrne zvažujem, či začnem niečo úplne nové.
Možno by sa dalo povedať, že sa zo mňa postupne stáva viac akademický mág než praktik.

A nemyslím to v zlom.

V minulosti som veľa energie investoval do priamej práce.
Dnes ju viac investujem do písania, výskumu, premýšľania a odovzdávania skúseností ďalším generáciám.

Možno je to prirodzený vývoj.

Keď sa pozrieme do histórie, mnohí učitelia, filozofi, liečitelia a duchovní vodcovia prešli podobnou cestou.

V mladosti konali.
V zrelom veku učili.

A na sklonku svojej aktívnej práce sa snažili odovzdať svoje skúsenosti tým, ktorí prídu po nich.

Neznamená to, že by som sa mágie vzdal.
Neznamená to, že by som prestal pomáhať.
Neznamená to ani to, že by som stratil záujem o ľudí.

Len si čoraz viac uvedomujem, že moje sily už nie sú neobmedzené.

A preto s nimi musím hospodáriť rozumne.
Musím si vyberať.
Musím vedieť povedať nie.
Musím vedieť priznať, že nie všetko dokážem tak ako kedysi.

A priznám sa, že práve toto bolo pre mňa možno jednou z najťažších životných lekcií.

Mág býva zvyknutý pomáhať.
Býva zvyknutý hľadať riešenia.
Býva zvyknutý ísť ďalej aj vtedy, keď ostatní zastavia.

No príde čas, keď musí pochopiť, že aj mág je len človek.

Aj on má svoje limity.
Aj on má právo oddýchnuť si.
Aj on má právo povedať, že už nevládze tak ako kedysi.

Tento článok nepíšem preto, aby som sa sťažoval.
Nepíšem ho ani preto, aby som vyvolával ľútosť.

Píšem ho preto, aby som bol úprimný.

Voči sebe.
Voči svojim žiakom.
Voči svojim kolegom.
Voči ľuďom, ktorí ma poznajú dlhé roky.

Ak sa niekedy stane, že odmietnem nový prípad, že budem reagovať pomalšie, že už nechodím na dlhšie cesty do terénu – a pravdou je, že do terénu dnes chodím už len výnimočne – alebo že niektoré úlohy prenechám svojim kolegom a žiakom, ale nie je to preto, že by som stratil záujem.

Je to jednoducho dôsledok životného obdobia, v ktorom sa nachádzam, a zdravotných ťažkostí, s ktorými sa učím žiť. Snažím sa preto rozumne hospodáriť so silami, ktoré mám k dispozícii, aby som ich mohol venovať tomu, čo považujem za skutočne dôležité a čo som už v minulosti prijal ako svoj záväzok.

Je to preto, že sa snažím rozumne pracovať s tým, čo mi ešte zostáva.
A zároveň preto, že verím, že nastal čas, aby viac priestoru dostali aj ďalší.

Mojou úlohou už možno nie je byť tým, kto stojí v prvej línii.
Možno je mojou úlohou viac písať, učiť, odovzdávať skúsenosti a pomáhať tým, ktorí raz ponesú túto cestu ďalej.

Ak je to tak, prijímam to.

Nie vždy s radosťou.
Nie vždy bez vnútorného boja.

Ale prijímam to.

A preto by som chcel na záver požiadať svojich žiakov, kolegov a priateľov o pochopenie.

Ak už nie som tým Ašaratom, ktorého ste poznali pred rokmi, nie je to preto, že by som sa zmenil vo svojom presvedčení.

Je to preto, že život a zdravie si postupne vyžiadali svoju daň. Svoje následky na človeku zanechávajú nielen roky, ale aj práca, ktorú počas nich vykonával.

Osobitne to platí pri niektorých náročných technikách, s ktorými som pracoval dlhé roky.
Najmä pri technikách exorcizmu Hajova. Kolegovia, ktorí sú do tejto techniky zasvätení, pravdepodobne tušia, o čom píšem. Vedia, že nejde o prácu, ktorú by človek vykonával bez následkov alebo bez toho, aby si z neho časom niečo nevzala.

V minulosti sa viacerí kolegovia, ktorí mali možnosť vidieť ma pracovať s technikou Hajova, vyjadrili slovami: „Čo som blázon, aby som túto techniku robil/la.“ A rozumel som im.
Aj v časoch, keď som bol v plnej sile, ma jedno takéto nasadenie dokázalo vyradiť z bežného životného fungovania až na tri dni. Telo bolo vyčerpané, psychika na hranici svojich možností a človek potreboval čas, aby sa opäť dostal do rovnováhy.

Dnes si uvedomujem, že ak by som podobný zásah vôbec zvládol, jeho následky by som pravdepodobne niesol celé týždne. Aj na tomto je vidieť, aké hranice som počas svojho života prekračoval a akú cenu si takáto práca dokáže vyžiadať.

Nebola to však len technika Hajova. Boli to aj roky práce so záhrobím, dušami zosnulých, paralelnými svetmi, alternatívnymi realitami a javmi, ktoré sa pohybujú ďaleko za hranicami bežnej ľudskej skúsenosti. Každý prípad, každé stretnutie a každé otvorenie dverí do týchto oblastí si vyžadovalo energiu, sústredenie a vnútornú silu. Mnohé z týchto skúseností človeka obohatia, mnohé ho naučia, ale zároveň si z neho postupne niečo vezmú.

Dnes spätne vidím, že každý takýto krok na mne zanechal svoju stopu. Niektoré na tele, iné na psychike a ďalšie hlboko vo vnútri. Neľutujem ich, pretože patrili k mojej ceste mága a k práci, ktorú som si sám zvolil. Zároveň však považujem za správne otvorene povedať, že aj mág, liečiteľ či človek pracujúci s vecami medzi svetmi je stále len človek z mäsa a kostí. A každá cesta, nech je akokoľvek výnimočná, si raz vyžiada svoju daň.

No aj tak poviem – mágia ma naučila mnohé a mnohé mi dala. Priniesla mi skúsenosti, o ktorých iní často hovoria len v rovine teórie. Ja som ich však mal možnosť prežiť v reálnej praxi, na vlastnej koži, so všetkým dobrým aj náročným, čo k tomu patrilo. Práve preto viem, že medzi tým, čo človek číta v knihách, a tým, čo skutočne zažije, býva často veľký rozdiel. A som vďačný, že som mal možnosť spoznať mágiu nielen ako predmet štúdia, ale aj ako živú súčasť svojho života. 

Jedna z najdôležitejších lekcií však znie:

„Skutočná múdrosť nespočíva v tom, že človek bojuje za každú cenu.

Skutočná múdrosť spočíva v tom, že dokáže rozpoznať, kedy má pokračovať ďalej, kedy má zmeniť tempo a kedy je správny čas odovzdať pochodeň niekomu ďalšiemu. Tak, ako ju kedysi približne pred tridsiatimi piatimi rokmi odovzdal môj učiteľ mne.

Aj v tom je ukrytá kontinuita učenia. Nie v tom, že jeden človek vydrží všetko a navždy, ale v tom, že poznanie, skúsenosti a hodnoty pokračujú ďalej prostredníctvom ďalších ľudí, ktorí sú pripravení niesť ich ďalej.

A predsa si niekedy uvedomím jednu zvláštnu vec. Aj keď to nerád a s určitou trpkosťou priznávam, môj učiteľ bol v čase odovzdania tejto zodpovednosti vo výrazne vyššom veku, než som dnes ja – zhruba mal o dvanásť rokov viac ako ja teraz.

Ja však platím daň za cestu, ktorou som sa vydal, za množstvo práce, ktorú som vykonal, a za to, ako hlboko a ďaleko som sa vo svojom výskume, mágii, liečiteľstve a práci s ľuďmi dostal.

Dovolím si zaspomínať, pretože sú tu ešte v Selekcii pamätníci, ktorí si pamätajú, ako som učil v teréne.

Začnem od najvyšších smerom dole.

VVK Tara – koľkokrát ma vo fáze učenia a prekonávania strachu poslala do horúcich pekiel, ale zvládla to.
E.NVK. Araxes, E.NVK Pandora Nimue, E.VVK Anubis, VK Santa, VM Rúth – sme tiež veľmi veľa času trávili v teréne,  MVR. Amon mal tiež mnoho zážitkov teréne, MVR Taranis, MVR Thanatos, MNR Lucas – provokatér, ktorému nestačilo niečo ukázať raz. Vždy provokoval a chcel, aby som to ukázal dva či trikrát. Ako sám hovorieval: „Aby bolo jasné, že to nebola náhoda.“  A samozrejme nesmiem zabudnúť  na Majstra Ventusa.

A potom tí, ktorých ešte čiastočne zastihla terénna výučba, aj keď už v podstatne menšom rozsahu.

MVR Cháron, MNR Anát, MNR Regulus.

Títo všetci si ešte možno pamätajú moje hlavné krédo:

„Ak niečo neurobím ja pred vami, nemusíte to dokázať ani vy.“

Tých mien je v skutočnosti podstatne viac. Mnohí z tých ľudí boli súčasťou mojej cesty v rôznych obdobiach života. Niektorí však už dnes nie sú medzi nami živými, iní sa vydali vlastnou cestou, a preto ich nechcem v tejto úvahe vyťahovať ani menovať. Napriek tomu zostávajú súčasťou príbehu, ktorý som prežil, a každý z nich svojím spôsobom zanechal stopu na mojej ceste.

Bol to tvrdý dril, to bez váhania pripúšťam. Na druhej strane som však presvedčený, že práve vďaka nemu sa z niektorých ľudí stali skutoční praktici mágie, schopní samostatne pracovať a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Boli pripravení zvládnuť všetko psychicky aj fyzicky.
Mojím cieľom nikdy nebolo vychovávať len teoretikov, ktorí poznajú poučky z kníh, ale ľudí, ktorí dokážu svoje vedomosti preniesť do praxe a obstáť aj v reálnych situáciách.

Posledné roky však vychovávam žiakov skôr ako učiteľ a teoretik mágie. Prax vidia najmä vtedy, ak  ešte pracujem niekde v teréne s klientmi alebo keď riešim konkrétne prípady.

A práve toto ma niekedy trápi. Celý život som bol zvyknutý najprv ukázať cestu a až potom po nej viesť ostatných. Najprv niečo vykonať, predviesť, overiť v praxi a až následne očakávať od žiakov, že sa o to pokúsia aj oni.

Dnes už viem, že nie všetko budem môcť predviesť osobne tak, ako kedysi. A možno aj toto je jedna z posledných lekcií, ktoré ma život učí – naučiť sa dôverovať tým, ktorých som roky učil, a prijať skutočnosť, že niektoré kroky už budú musieť urobiť oni sami.“

A práve túto lekciu sa teraz učím ja sám.

Aj keď dnes už nedokážem pracovať v takom rozsahu ako kedysi, stále verím, že odovzdávanie poznania má zmysel. Možno práve slová, skúsenosti a učenie ostanú raz tým najdôležitejším, čo po sebe mág zanechá.

Kolegovia a žiaci, berte tento príspevok aj ako moje ospravedlnenie, že vám dnes už neviem podať mágiu tak, ako kedysi. Nie preto, že by som stratil záujem o mágiu a jej poznávanie alebo túžbu odovzdávať svoje skúsenosti ďalej. Dôvod je jednoduchý – roky práce, množstvo náročných magických techník, zásahov, ciest a prípadov si vyžiadali svoju daň.

Stále premýšľam nad mágiou, stále sa snažím písať, stále sa snažím učiť a sa odovzdávať to, čo som sa za desaťročia naučil. Uvedomujem si však, že už nie som tým človekom, ktorý bez váhania vyrážal do každého nového prípadu a prekračoval hranice vlastných síl. Dnes viac zvažujem, čo ešte dokážem urobiť a čo už musím prenechať mladším kolegom.

Ak je teda niečo iné než kedysi, prosím vás o pochopenie. Nie je to nezáujmom ani rezignáciou.
Je to jednoducho výsledok cesty, ktorú som prešiel.
A ak som vás za tie roky niečo naučil, potom aj to, že každý mág musí vedieť rozpoznať svoje možnosti a rešpektovať hranice, ktoré mu určil život.

A prečo to píšem sem na túto stránku a nie na blogy Selekcie? Pretože je to moja osobná výpoveď a moje osobné zamyslenie. Nepíšem to ako Najvyšší Veľkňaz Selekcie, ale ako človek, ktorý sa po rokoch opäť raz a znova obzerá za svojou cestou mága a premýšľa nad tým, čo mu dala a čo mu zároveň vzala.

Preto sa domnievam, že tento text patrí práve sem, na moju osobnú stránku. A tí, ktorých moje slová zaujímajú, či už sú členmi Selekcie alebo nie, si ho nájdu a prečítajú aj tu. Niektoré myšlienky totiž nepatria do učebníc ani medzi oficiálne príspevky. Patria tam, kde môže človek hovoriť úprimne sám za seba.

„Ak som po sebe niečo zanechal, dúfam, že to nebudú len knihy a texty, ale aj ľudia, ktorí budú schopní pokračovať tam, kde ja už pokračovať nedokážem.“

PS:

A kto má ešte viac o mojich úvahách čítať, môže si vpravo dole v ponuke otvoriť odkaz –

„Osobný odkaz mňa mága Ašarata“.

PS2:

Ak vás zaujímajú témy mágie, duchovného vývoja, archetypov, práce s energiami a pohľadov na svet z prostredia Spoločenstva Selekcia, navštívte aj stránky https://blogy.selekcia.sk  
Nájdete tam množstvo odborných aj príspevkov na zamyslenie od viacerých učiteľov, mágov a členov Selekcie.

Ak vás zaujíma prírodné liečiteľstvo, byliny, tradičné poznatky našich predkov, energia rastlín a rôzne pohľady na podporu zdravia, môžete navštíviť aj stránku www.prirodna-medicina.selekcia.sk