Čo mi dala mágia po viac ako štyridsiatich rokoch cesty

Počas predchádzajúcich štyroch častí tejto série som sa snažil priblížiť svoj pohľad na mágiu.
Písal som o tom, čo pre mňa znamená, prečo sa jej človek učí celý život a prečo si myslím, že nie je cestou pre každého.

Ak ste dočítali až sem, možno ste si všimli jednu dôležitú vec.

Počas celej tejto série som sa ani raz nesnažil presvedčiť vás, aby ste sa stali mágom.

To nikdy nebolo mojím cieľom.

Mojím cieľom bolo ukázať, že mágia nie je len o tajomných slovách, zvláštnych predmetoch ani o túžbe po moci.
Nie je o tom, aby sa človek cítil výnimočnejší než ostatní. Skutočná mágia je predovšetkým cestou človeka k sebe samému.

Na záver tejto série už nechcem hovoriť o technikách, stupňoch zasvätenia ani o tom, čo všetko sa môže človek počas rokov naučiť.

Chcem hovoriť o tom, čo urobila mágia so mnou.

Keď sa dnes obzriem späť za viac ako štyridsiatimi rokmi svojej cesty, uvedomujem si, že najväčším darom neboli techniky, ktoré som sa naučil.

Neboli ním ani knihy, ktoré som napísal.

Neboli ním ani tisíce hodín výučby či množstvo žiakov, ktorých som mal tú česť sprevádzať na ich vlastnej ceste.

Najväčším darom bol človek, ktorým som sa počas týchto rokov postupne stal.

Ako mladý chlapec som si myslel, že mágia je predovšetkým objavovanie nepoznaného.
Túžil som po odpovediach na otázky, ktoré ma fascinovali. Chcel som pochopiť to, čo sa skrýva za hranicou bežného sveta.

Dnes už viem, že to bolo iba prvých niekoľko krokov.
Skutočná cesta sa totiž nezačína objavovaním tajomstiev sveta.
Začína objavovaním samého seba.

A práve to je zároveň tá najťažšia časť celej cesty.

Po viac ako štyroch desaťročiach štúdia, výučby a vlastnej praxe som pochopil, že najväčšie víťazstvá mága sa neodohrávajú pred očami ostatných.

Nezískavajú sa počas obradov.
Nezískavajú sa ani tým, že človek ovláda viac techník než ostatní.

Odohrávajú sa v tichu jeho vlastného vnútra.

Vo chvíľach, keď dokáže priznať svoju chybu.
Keď napriek bolesti pokračuje ďalej.
Keď sa rozhodne odpustiť.
Keď si zachová pokoru aj vtedy, keď by mohol podľahnúť vlastnému egu.
A keď pochopí, že najväčším protivníkom človeka nie je svet okolo neho.

Najväčším protivníkom býva veľmi často on sám.

Práve vtedy sa podľa môjho názoru začína rodiť skutočný mág.

Nie vo chvíli, keď sa naučí novú techniku.
Ale vo chvíli, keď začne víťaziť nad vlastnými slabosťami.

Mágia ma naučila nevzdávať sa

Keď sa ma dnes niekto spýta, čo mi mágia za tie roky dala, moja odpoveď už nie je taká, akú by som dal ako mladý človek.

Vtedy by som pravdepodobne hovoril o technikách, poznaní alebo o tajomstvách, ktoré som postupne objavoval.

Dnes však viem, že jej najväčšie dary boli úplne iné.

Mágia mi nikdy nesľubovala jednoduchší život.

Nepovedala mi, že keď sa vydám touto cestou, prestanem mať problémy alebo že sa mi budú vyhýbať životné skúšky.

Naopak.

Aj môj život priniesol obdobia, ktoré neboli jednoduché.

Pracovné problémy.
Osobné sklamania.
Zdravotné ťažkosti.
Chvíle, keď človek premýšľa, či má ešte silu pokračovať.

Práve v takých okamihoch som si uvedomil, že skutočná hodnota mágie nespočíva v tom, že odstráni naše problémy.

Spočíva v tom, že nás naučí ich zvládnuť.

Naučila ma nevzdávať sa.
Pochopiť, že aj tá najťažšia životná skúška môže byť zároveň učiteľom.
Že každá prekážka môže človeka niečo naučiť, ak ju prijme ako skúsenosť, a nie ako trest.

Dnes už viem, že človeka neposilňujú úspechy.
Posilňuje ho spôsob, akým dokáže zvládnuť svoje pády.

A práve za to som mágii vďačný.

Naučila ma chápať smrť

Ak existuje téma, ktorá sprevádzala veľkú časť môjho života, potom je to smrť.

Nie ako niečo desivé.
Nie ako predmet strachu.

Ale ako otázka, na ktorú som hľadal odpoveď celé desaťročia.

Výskum záhrobia, rozhovory s ľuďmi, vlastné skúsenosti aj dlhoročná práca mi postupne zmenili pohľad na jednu z najväčších obáv človeka.

Dnes smrť nevnímam ako nepriateľa. Vnímam ju ako prirodzenú súčasť života.

To však neznamená, že človeka nebolí strata niekoho, koho miloval.

Bolí. A bude bolieť vždy.

Ale poznanie mi prinieslo pokoj. Pomohlo mi pochopiť, že život a smrť nestoja proti sebe.

Patria k sebe rovnako prirodzene ako deň a noc.

Možno práve preto sa dnes smrti nebojím tak, ako som sa jej bál kedysi.

Neprestal som si vážiť život. Práve naopak. Začal som si ho vážiť ešte viac.

Mágia mi otvorila dvere k človeku

Čím viac rokov som učil mágiu, tým viac som si uvedomoval jednu zvláštnu vec.

Najväčším tajomstvom nie sú techniky. Najväčším tajomstvom je človek.

Mágia ma priviedla k tomu, aby som sa začal hlbšie zaujímať o ľudskú psychiku, o spôsob myslenia, o emócie aj o to, prečo ľudia robia rozhodnutia, ktoré robia.

Postupne som pochopil, že za každým človekom sa skrýva príbeh. Príbeh, ktorý navonok často vôbec nevidíme.

Koľkokrát som zažil, že človek, ktorého ostatní odsudzovali, v sebe niesol bolesť, ktorú si nikto nevšimol.

A naopak, úsmev na tvári neraz zakrýval veľké utrpenie.

Práve mágia ma naučila menej súdiť.

Viac počúvať.
Viac sa pýtať.
A viac sa snažiť pochopiť.

Dnes si myslím, že pochopiť človeka je oveľa ťažšie ako naučiť sa akúkoľvek techniku mágie.

Mágia ma naučila mlčať

Počas viac ako štyridsiatich rokov mojej cesty mi ľudia zverili nespočetné množstvo svojich životných príbehov.

Niektoré boli radostné.
Iné bolestivé.
Mnohé patrili medzi tie, o ktorých nikdy nehovorili ani vlastnej rodine.

Často sa ma ľudia pýtajú, koľko tajomstiev vlastne poznám.

Pravdou je, že ich už ani neviem spočítať.

Za tie roky sa ich nazbieralo toľko, že sa stali prirodzenou súčasťou môjho života.

Práve vtedy som si však uvedomil jednu veľmi dôležitú vec.

Dôvera je jeden z najväčších darov, aké môže človek dostať.

Keď vám niekto otvorí svoje vnútro, odovzdáva vám niečo oveľa cennejšie než informáciu.

Odovzdáva vám časť svojho života.

A práve preto som sa naučil mlčať.

Nie preto, že by som nemal čo povedať.

Ale preto, že nie všetko, čo vieme, máme právo povedať ďalej.

Myslím si, že mlčanlivosť nie je slabosť.

Je to prejav úcty. Úcty k človeku, ktorý vám dôveroval.

Aj dnes platí jedna zo zásad, ktorú som sa snažil dodržiavať počas celej svojej cesty.

Tajomstvá, ktoré mi ľudia zverili, nepatria mne. Patrili a patria im. Mojou povinnosťou je chrániť ich, nie ich rozprávať.

Možno práve preto som počas rokov často hovoril, že tajomstvá svojich žiakov, priateľov a ľudí, ktorí ku mne prišli s dôverou, raz odnesiem so sebou. A považujem to za samozrejmosť.

Najväčším tajomstvom nie je mágia

Po všetkých tých rokoch som pochopil ešte jednu zvláštnu vec.

Na začiatku svojej cesty som si myslel, že najväčšie tajomstvá sa ukrývajú v mágii.

Dnes si to už nemyslím.

Najväčším tajomstvom zostáva človek.

Jeho myseľ.
Jeho srdce.
Jeho rozhodnutia.
Jeho schopnosť milovať.
Odpúšťať.
Nenávidieť.
Obetovať sa.

Každý človek je jedinečný.

A práve preto neexistuje učiteľ, ktorý by mohol všetkých viesť rovnakým spôsobom.
Aj počas výučby som sa snažil pristupovať ku každému žiakovi ako k samostatnej osobnosti.

Nie ako k číslu.
Nie ako k ďalšiemu menu v zozname.

Ale ako k človeku s vlastnou cestou.

Možno práve toto ma naučila mágia viac než čokoľvek iné.

Rešpektovať jedinečnosť každého človeka.

Čo mi dala najviac

Keď sa dnes zamyslím nad tým, čo mi mágia po viac ako štyridsiatich rokoch skutočne dala, odpoveď je oveľa jednoduchšia, než by som kedysi očakával.

Nedala mi dokonalosť.
Nedala mi odpovede na všetky otázky.
Nedala mi život bez problémov.

Dala mi však niečo oveľa vzácnejšie.

Naučila ma byť trpezlivejším.
Pokornejším.
Zodpovednejším.
Naučila ma prijímať vlastné chyby a učiť sa z nich.
Naučila ma vážiť si dôveru ľudí.
Naučila ma chápať, že nie všetko možno vysvetliť okamžite a že niektoré odpovede prichádzajú až po rokoch.

A možno najviac zo všetkého ma naučila jednu jednoduchú pravdu.

Čím viac človek vie, tým viac si uvedomuje, koľko toho ešte nepozná.

Preto už dnes nehľadám poznanie preto, aby som mohol povedať, že viem viac než ostatní.
Hľadám ho preto, aby som lepšie rozumel životu a druhému životu –  životu mágie.
Aby som aj cestou mágie lepšie rozumel ľuďom.

Aby som sa každý deň snažil stať o trochu lepším človekom a mágom, než som bol včera.

Posolstvo budúcim generáciám

Po viac ako štyridsiatich rokoch na tejto ceste si už nemyslím, že najväčším darom mágie sú techniky.
Nemyslím si ani to, že najväčším darom sú vedomosti.
A už vôbec si nemyslím, že nimi sú tituly alebo postavenie.

To všetko je dôležité.

Ale nie je to to najdôležitejšie.

Dnes už viem, že najväčším darom mágie je človek, ktorým sa počas svojej cesty stanete.

Ak by som mal po všetkých tých rokoch odovzdať budúcim generáciám iba jedinú radu, znela by jednoducho.

Neusilujte sa stať len mocnými mágmi. Usilujte sa stať múdrymi a dobrými ľuďmi, ktorí budú s pokorou niesť poznanie, učenie a tajomstvá mágie.

Techniky sa možno naučíte.
Knihy si môžete prečítať.
Skúsenosti časom získate.

Ale charakter sa nedá naučiť z knihy.

Ten sa vytvára každým vaším rozhodnutím.
Každým skutkom.
Každým slovom.

A niekedy aj tým, že sa vedome rozhodnete mlčať.

Nikdy nezabúdajte, že poznanie mágie samo osebe človeka nerobí lepším.
Lepším ho robí až spôsob, akým so svojím poznaním mágie naloží.

Práve tam sa rozhoduje, či sa z človeka stane učiteľ mágie alebo iba zberateľ vedomostí v mágii.
Či bude ľudí spájať alebo rozdeľovať.
Či bude poznanie odovzdávať s pokorou alebo ho využije na vlastnú pýchu.

Záver celej série

Keď sa dnes obzriem späť za svojím životom, nevidím iba knihy, ktoré som napísal.
Nevidím iba žiakov, ktorých som mal tú česť sprevádzať.
Nevidím iba prednášky, zasvätenia ani tisíce hodín výučby.

Vidím predovšetkým ľudí.

Ľudí, ktorí mi počas rokov dôverovali.
Ktorí mi dovolili nazrieť do svojich životov.
Ktorí ma svojimi otázkami prinútili premýšľať.

A ktorí ma často naučili rovnako veľa, ako som sa snažil naučiť ja ich.

Preto dnes s pokorou hovorím, že aj učiteľ mágie zostáva po celý život žiakom mágie.

Aj po viac ako štyridsiatich rokoch cesty viem, že stále stojím iba na malej časti poznania mágie.
Predo mnou zostáva ešte nesmierne veľa otázok.
A možno práve to je na mágii najkrajšie.
Že človeka nikdy neprestane učiť.

Knihy raz zostarnú.
Možno raz zostarnú aj moje slová.
Prídu noví učitelia.
Prídu nové generácie.

A je to tak správne.

Tak to má byť.

Pretože skutočná mágia nikdy nežila v jednom človeku.
Nikdy nežila v jednej knihe mágie.
Nikdy nežila v jednom chráme.

Mágia žila vždy v ľuďoch.

V tých, ktorí ju prijali s pokorou.
Poctivo ju žili.
A jedného dňa ju bez túžby po sláve odovzdali tým, ktorí prišli po nich.

Možno práve v tom spočíva jej najväčšie tajomstvo mágie.

Mágia nie je nesmrteľná preto, že by neumierali jej učitelia.
Mágia je nesmrteľná preto, že každá generácia odovzdá plameň poznania tej ďalšej.

A ak sa raz stane, že moje knihy budú dávno zapadnuté prachom, nebude ma to trápiť.
Budem spokojný, ak vďaka nim zostane na svete aspoň o jedného dobrého človeka a mága viac.

To bude pre mňa tá najväčšia odmena.

Pretože dnes už viem, že zmyslom mágie nie je vychovať len mocných mágov.

Jej skutočným zmyslom je pomáhať vychovávať dobrých ľudí a tým dobrých mágov.

A ak sa to podarí čo i len jednému človeku, potom všetky tie roky hľadania, učenia, písania a výučby mali svoj hlboký význam.

Ďakujem všetkým, ktorí kráčali časť tejto cesty spolu so mnou.

A tým, ktorí po nej budú kráčať raz po nás, želám jediné.

Nech nikdy nestratia pokoru.

Pretože práve pokora je prvým krokom k múdrosti…
…a možno aj posledným tajomstvom, ktoré sa skutočný mág učí celý život.

PS:

Knihy mágie učia poznaniu. Skúsenosti v mágii učia múdrosti. Ale až charakter človeka rozhodne, akým mágom sa skutočne stane.

PS2:

V pondelok uverejním ďalší príspevok  a ak vás táto téma zaujala, pokračovať môžete článkom Najčastejšie mýty o mágoch, v ktorom sa venujem omylom a rozšíreným predstavám o mágii.

PS3:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk