Cesta duše tunelom -tunel a svetlo na jeho konci patria medzi najznámejšie obrazy spojené so smrťou a zážitkami ľudí, ktorí sa ocitli na jej hranici. V mojej knihe Život po smrti sa však na tunel nepozerám iba ako na obraz, ktorý človek počas smrti vníma. Vnímam ho ako cestu medzi fyzickým svetom a svetmi paralely.

Čo sa teda podľa môjho ponímania deje s dušou po smrti a aký význam má samotný tunel?

Smrťou sa cesta duše iba začína

V okamihu smrti fyzického tela sa aktivujú sily spojené s prechodom do paralelných svetov. V knihe rozlišujem dve zložky – dušu a Emočné Telo. Tie spočiatku nevstupujú na cestu oddelene.

Ak všetko prebieha prirodzeným spôsobom, duša a Emočné Telo vstupujú do tunela spoločne a určitú časť cesty absolvujú spolu. Približne v polovici sa ich cesty rozdeľujú. Každá z týchto zložiek potom pokračuje k svojmu vlastnému cieľu.

Práve toto rozdelenie považujem za dôležité pre pochopenie toho, čo nazývam cestou duše tunelom.

Duša a Emočné Telo nemajú rovnaký cieľ

Na prvý pohľad by sme mohli predpokladať, že všetko, čo človeka po smrti opustí, smeruje na jedno miesto. Podľa môjho ponímania to tak nie je.

Emočné Telo smeruje do sveta súvisiaceho s jeho prežívaním a väzbami vytvorenými počas života. Duša má inú cestu. Smeruje k svojmu domovskému paralelnému svetu – k svetu, ktorý považuje za svoj pôvodný domov.

V druhej polovici tunela je už duša podľa môjho výkladu oslobodená od Emočného Tela. Prestáva byť viazaná na posledný pozemský život takým spôsobom, ako bola predtým. Jej cesta pokračuje ďalej podľa jej vlastného poslania.

Prečo sa zosnulý môže ešte „vrátiť“?

Zaujímavá je prvá časť cesty.

V knihe opisujem možnosť, že určitý čas po smrti ešte pretrváva potreba rozlúčky. Duša a Emočné Telo ešte nie sú úplne oddelené a práve Emočné Telo môže byť silne pripútané k ľuďom a životu, ktorý práve skončil.

Preto v mojom ponímaní smrť človeka a pohreb nepredstavujú jeden presne ohraničený okamih, po ktorom je všetko ukončené.

Pohreb pritom samotnú cestu neurčuje. Podstatný je proces oddelenia duše a Emočného Tela. V tomto období sa podľa skúseností opísaných v knihe môžu objaviť sny, vnemy alebo iné javy, ktoré pozostalí chápu ako rozlúčku zosnulého.

Tunel nie je iba chodba

Tunel si netreba predstavovať ako fyzickú chodbu, ktorou duša niekam kráča.

V mojom ponímaní ide skôr o prechod a usmernenie medzi rozdielnymi úrovňami bytia. Dôležitú úlohu tu pripisujem sile smrti. Tú nechápem iba ako ukončenie života, ale tiež ako určitú sprievodnú silu umožňujúcu prechod duše.

V knihe ju prirovnávam k mýtickému prievozníkovi. Sila smrti pomáha duši prejsť z fyzického sveta do sveta paralely a samotný tunel sa otvára na základe impulzu z paralelného sveta.

Takto chápaná smrť teda nie je nepriateľom duše. Je súčasťou mechanizmu jej prechodu.

Musí každá duša tunelom odísť?

Nie.

Práve toto je jedna z vecí, ktorými sa moje ponímanie líši od jednoduchej predstavy: človek zomrie, objaví sa tunel a duša automaticky odíde.

V knihe opisujem aj prípady, keď duša a Emočné Telo tunelom neodídu. Jednou z možností je veľmi silná väzba na fyzický svet, majetok alebo človeka. Ak duša do otvoreného tunela v určitom čase nevstúpi, tunel sa podľa tohto výkladu môže uzavrieť a duša zostane naviazaná na človeka alebo priestor.

Opisujem dokonca možnosť, keď sa tunel vôbec neotvorí a duša zostane v akomsi medzipriestore.

Preto nemožno každú smrť a každú cestu duše chápať podľa jednej jednoduchej schémy.

Tunel ako hranica dvoch existencií

Cesta tunelom je podľa môjho ponímania predovšetkým prechodom.

Na jednej strane zostáva fyzický život, telo, ľudia, majetok a všetko, čo sme poznali. Na druhej strane pokračuje cesta duše, ktorá sa postupne zbavuje väzieb poslednej inkarnácie a smeruje tam, kam podľa svojho pôvodu a poslania patrí.

Možno preto nie je najdôležitejšou otázkou, ako tunel vyzerá.

Oveľa zaujímavejšia je otázka:

Čo sa s nami počas tejto cesty vlastne oddeľuje a ktorá časť toho, čomu dnes hovoríme „ja“, pokračuje ďalej?

P. S.:
V nasledujúcom príspevku sa pozrieme na to, prečo už po desaťročiach nehľadám dôkazy o mágii. Ako sa za viac než štyridsať rokov zmenil môj pohľad na mágiu, pochybnosti a potrebu dokazovať sebe či iným, že niečo funguje? A prečo dnes považujem za dôležitejšie odovzdávať skúsenosti než kohokoľvek presviedčať o ich pravdivosti?

PS2:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk.

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk.