Mág sa počas rokov praxe učí všímať si veci, ktoré predtým prehliadal. Sleduje súvislosti, pracuje s intuíciou, učí sa rozpoznávať energetické zmeny a získava skúsenosti s javmi, ktoré zaraďuje do oblasti mágie.

To všetko je súčasťou jeho vývoja.

Existuje však aj druhá strana tejto skúsenosti, o ktorej sa podľa mňa hovorí podstatne menej.

Čím viac mág vie o mágii, tým ľahšie môže začať používať mágiu ako vysvetlenie všetkého, čomu práve nerozumie.

Niečo sa mu nedarí – niekto proti nemu pracuje.
Cíti sa zle – niečo naňho pôsobí.
Vstúpi do miestnosti a necíti sa tam príjemne – musí tam byť negatívna energia.
Sníva zvláštny sen – určite mu niečo oznamuje.
Stretne človeka, ktorý mu od prvej chvíle nie je sympatický – jeho intuícia ho pred ním určite varuje.

A práve vtedy môže nastať problém. Nie preto, že by mág prestal veriť mágii.

Ale preto, že prestane pripúšťať obyčajné vysvetlenia.

Skúsenosť mága nie je neomylnosť

Keď sa mág určitej oblasti venuje desať, dvadsať alebo tridsať rokov, prirodzene získava skúsenosť.

Dokáže si všimnúť určité súvislosti rýchlejšie než začiatočník. Niektoré situácie už pozná a vie ich porovnať s tým, čo zažil v minulosti.

Lenže skúsenosť prináša aj jednu nenápadnú pascu.

Človek môže postupne nadobudnúť pocit:

„Toto už poznám.“

A tým niekedy prestane skutočne skúmať.

Nový prípad začne automaticky zaraďovať podľa starého prípadu. Podobný pocit považuje za rovnakú príčinu. Podobný prejav dostane rovnaké vysvetlenie.

Lenže podobnosť ešte neznamená totožnosť.

Skúsenosť má byť pomôckou pri skúmaní, nie náhradou za skúmanie.

Intuícia je upozornenie, nie rozsudok

Intuíciu v mágii považujem za dôležitú.

Mág niekedy vstúpi do priestoru a niečo mu nesedí. Stretne človeka a má zvláštny pocit. Pri práci cíti, že niečo nie je tak, ako by malo byť.

Takýto pocit by som neignoroval.

Ale zároveň by som z neho okamžite neurobil záver.

Ak mi intuícia hovorí: „Tu niečo nie je v poriadku,“

 je to dôvod spozornieť.

Nie je to ešte dôvod povedať: „Viem, čo tu je a kto to spôsobil.“

Medzi týmito dvoma vetami je obrovský rozdiel.

Prvá otvára skúmanie.

Druhá ho môže predčasne ukončiť.

Pocit môže byť správny a vysvetlenie nesprávne

Toto považujem za mimoriadne dôležité.

Človek môže správne vycítiť, že v určitej situácii niečo nie je v poriadku, a napriek tomu sa môže úplne pomýliť v tom, prečo to tak je.

Predstavme si, že mág vstúpi do domu a okamžite cíti nepokoj.

Jeho pocit môže byť skutočný.

Ale čo je jeho príčinou?
Energetická stopa?
Prítomnosť iného človeka?
Nepríjemné prostredie?
Zápach, ktorý vedome takmer nevníma?
Nízka frekvencia zvuku?
Vlastná únava?
Spomienka, ktorú mu prostredie nevedome pripomenulo?
Alebo skutočne jav, ktorý zaraďujeme do oblasti mágie?

Správne zachytený pocit ešte automaticky nepotvrdzuje správnosť jeho interpretácie.

Mág sa môže správne cítiť zle a zároveň sa úplne mýliť v príčine.

Najväčším nepriateľom skúmania je hotová odpoveď

Keď mág začne prípad s presvedčením, že už pozná odpoveď, všetko ostatné sa môže veľmi ľahko začať prispôsobovať tejto odpovedi.

Ak je presvedčený, že v dome je duša mŕtveho, každý zvuk začne hodnotiť ako jej prejav.
Ak je presvedčený, že niekto vykonal kliatbu, každá ďalšia nepríjemnosť sa stane jej následkom.
Ak očakáva energetický útok, začne hľadať jeho prejavy.

Človek má prirodzenú tendenciu venovať väčšiu pozornosť informáciám, ktoré podporujú to, čomu už verí, a menej si všímať tie, ktoré jeho predstave odporujú.

Mág voči tomu nie je imúnny. Možno práve naopak.

Ak má k dispozícii veľké množstvo magických vysvetlení, môže si z nich vždy vybrať také, ktoré do jeho predstavy zapadne.

Nie každá náhoda je znamenie

Mág sa učí sledovať súvislosti. To je správne.

Ale keď začne hľadať súvislosť medzi všetkým, môže postupne prestať rozlišovať medzi súvislosťou a náhodou.

Predstavme si, že ráno myslím na človeka, ktorého som desať rokov nevidel, a večer mi zavolá.

Je to zaujímavé. Možno tomu budem venovať pozornosť.

Ale koľkokrát som počas posledných rokov myslel na niekoho, kto mi následne nezavolal?

Tieto prípady si nepamätáme, pretože sa nič zvláštne nestalo.

Zapamätáme si práve výnimočnú zhodu.

To neznamená, že všetky podobné udalosti sú bez významu. Znamená to iba, že samotná nepravdepodobná zhoda ešte nestačí na určenie jej príčiny.

Mág by mal vedieť pozorovať zvláštne náhody bez toho, aby z každej vytváral posolstvo.

Sen môže byť iba sen

Podobný problém vzniká pri snoch.

Niektoré sny môžu byť pre človeka veľmi intenzívne. V mágii im môžeme venovať pozornosť a skúmať ich.

Ale ak začneme každý sen považovať za správu, veľmi rýchlo sa dostaneme do sveta, kde už prakticky neexistuje obyčajný sen.

A to je problém.

Človek sníva aj preto, že jeho mozog počas spánku spracúva udalosti, emócie, spomienky a množstvo ďalších podnetov.

Ak mág každému snu automaticky prisúdi vonkajší duchovný pôvod, môže si postupne vytvoriť veľmi zložitý systém správ, ktorý v skutočnosti interpretuje iba on sám.

Preto by som aj pri snoch rozlišoval:

zaujímavý sen – opakujúci sa jav – sen s nezvyčajnými vlastnosťami – a až potom prípadný magický význam.

Nie opačne.

Kliatba je jednoduché vysvetlenie veľmi zložitého života

S týmto som sa počas rokov stretol veľakrát.

Človeku sa začne dariť horšie.
Problémy v práci.
Vzťahové problémy.
Zdravotné ťažkosti.
Finančné problémy.

A potom príde otázka:

„Nemohol ma niekto prekliať?“

Samozrejme, ak pracujeme v rámci systému mágie, môžeme skúmať aj takúto možnosť.

Ale nesmie byť prvá iba preto, že je najzaujímavejšia.

Život človeka je komplikovaný aj bez kliatby.

Niekedy sa problémy nakopia.
Niekedy jedno zlé rozhodnutie spôsobí ďalšie.
Niekedy existuje zdravotná, psychologická, finančná alebo medziľudská príčina.

Ak všetko vysvetlíme kliatbou, môžeme človeka dokonca odviesť od skutočného riešenia jeho problému.

A to už nepovažujem iba za chybu. Považujem to za nezodpovednosť.

Nebezpečenstvo autority mága

Tu sa dostávame k ešte vážnejšej veci.

Ak skúsený mág povie druhému človeku:

„Niekto na teba magicky útočí,“

jeho veta môže mať veľkú váhu.

Človek jej môže uveriť.

Začne sa báť.
Začne sledovať svoje okolie.
Možno začne podozrievať konkrétnych ľudí.

A z jednej neopatrnej vety môže vzniknúť problém, ktorý predtým vôbec neexistoval.

Preto by mal byť mág veľmi opatrný v tom, čo druhému človeku predkladá ako istotu.

Je rozdiel povedať:

„Zatiaľ neviem, čo to spôsobuje, musíme to preskúmať.“

a povedať:

„Toto ti urobil konkrétny človek.“

Čím vyššiu autoritu mág má, tým väčšiu zodpovednosť nesie za svoje slová.

Druhý mág môže vidieť niečo, čo ja nevidím

Pri komplikovaných prípadoch môže byť veľmi užitočný nezávislý pohľad.

Ale iba vtedy, keď druhému človeku vopred nepovieme, čo má nájsť.

Ak poviem:

„Choď do tej miestnosti, je tam duša ženy, ktorá zomrela pred päťdesiatimi rokmi,“

už som jeho vnímanie ovplyvnil.

Omnoho zaujímavejšie je povedať:

„Pozri sa na tento priestor a povedz mi, či si niečo všimneš.“

A až potom porovnať výsledky.

Aj pri našej vlastnej práci sme neraz využívali podobný princíp. Čím menej človek vopred vie, tým zaujímavejšie je, keď nezávisle upozorní na rovnaké miesto alebo podobný jav.

Ani to automaticky nedokazuje naše vysvetlenie.

Ale aspoň znižujeme riziko, že druhý človek iba opakuje to, čo sme mu sami vložili do hlavy.

Mág by si mal vedieť povedať: neviem

Možno to znie zvláštne, ale jedno z najdôležitejších slov skúseného mága môže byť:

Neviem.
Neviem, čo to je.
Neviem, prečo sa to stalo.
Neviem, či to má magickú príčinu.
Potrebujem viac času.
Potrebujem ďalšie pozorovanie.
Potrebujem názor niekoho ďalšieho.

Pre začiatočníka môže byť lákavé mať odpoveď na všetko.
Skúsenosť však človeka často naučí pravý opak.

Čím viac toho poznáme, tým lepšie vidíme, koľko možností môže mať jediný jav.

Mágia by nemala vytvárať svet strachu

Ak človek po rokoch štúdia mágie začne všade vidieť kliatby, útoky, nepriateľské bytosti a skryté pôsobenie iných ľudí, položil by som si otázku, čo mu vlastne jeho mágia priniesla.

Poznanie by malo rozširovať možnosti človeka.

Nemalo by jeho svet postupne zužovať na neustále hľadanie nebezpečenstva.

Mág, ktorý sa bojí každého predmetu, každého človeka a každého zvláštneho pocitu, nemusí byť citlivejší než ostatní.

Možno iba prestal rozlišovať.

A práve schopnosť rozlišovať považujem za jednu z najdôležitejších vlastností mága.

Nie je hanba zmeniť vlastný názor

Predstavme si, že mág tri dni skúma určitý jav a vytvorí si pracovnú hypotézu.

Po týždni získa nové informácie.

Jeho pôvodné vysvetlenie prestane sedieť.

Čo urobí?

Môže začať nové informácie násilne prispôsobovať starej predstave.

Alebo jednoducho povie:

„Mýlil som sa.“

Podľa mňa je druhá možnosť prejavom väčšej sily.

Mágia nie je súťaž v tom, kto sa nikdy nepomýli.

Ak skúmame komplikované a často ťažko overiteľné javy, omyly sú nevyhnutné.

Dôležité je, čo s nimi urobíme.

Najskôr človek, potom mág

Na toto pravidlo by som nechcel zabudnúť.

Mág stále zostáva človekom.

Má nálady.
Má sympatie a antipatie.
Môže byť unavený.
Môže sa nahnevať.
Môže niekoho nemáť rád.
Môže sa báť.
Môže si niečo priať tak veľmi, že začne vidieť známky toho, že sa to stane.

Hierarchický stupeň, titul ani desaťročia praxe tieto ľudské vlastnosti automaticky neodstránia.

Preto musí mág pri skúmaní sveta niekedy skúmať aj samého seba.

Prečo si myslím práve toto?
Nevplýva na môj záver môj vzťah k danému človeku?
Nechcem, aby výsledok vyšiel určitým spôsobom?
Nebojím sa niečoho natoľko, že to začínam vidieť všade?

To sú nepríjemné otázky. Ale práve preto sú užitočné.

Záver: pochybnosť nie je nepriateľom mágie

Niekedy sa pochybnosť chápe ako slabosť.

Ja ju tak nevnímam.

Ak mág pochybuje o každom svojom kroku, samozrejme nebude schopný pracovať. Ale zdravá pochybnosť znamená niečo iné.

Znamená schopnosť povedať:

„Toto je to, čo momentálne pozorujem. Toto je moje vysvetlenie. Ale pripúšťam, že môže existovať aj iné.“

Takýto prístup podľa mňa mágiu neoslabuje.

Naopak, chráni ju pred tým, aby sa zmenila na systém, ktorým si dokážeme vysvetliť úplne všetko – a práve preto už nedokážeme skutočne rozlíšiť nič.

Mág by mal dôverovať svojim skúsenostiam.
Mal by počúvať svoju intuíciu.
Mal by používať poznanie, ktoré počas rokov získal.

Ale nikdy by nemal zabudnúť, že aj mág sa môže mýliť.

A možno práve schopnosť pripustiť si vlastný omyl oddeľuje skutočné poznanie od obyčajného presvedčenia.

PS.:
V nasledujúcom príspevku sa pozrieme na cestu duše tunelom. Čo sa podľa môjho poznania deje po smrti človeka, prečo duša vstupuje do tunela a kam jej cesta smeruje?

PS2:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk.

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk