Každá Duša je počas svojej dlhej púte vedená určitou vnútornou túžbou. Nie je to túžba po bohatstve, moci ani úspechu vo fyzickom svete. V najhlbšej podstate je to túžba po návrate domov. Túžba dosiahnuť stav pokoja, harmónie a úplného naplnenia svojho vývoja.

Práve tento stav mnohé duchovné tradície označujú pojmom Nirvána.

Predstavuje úroveň, v ktorej už Duša nemusí opakovane vstupovať do kolobehu inkarnácií.
Prešla svojou dlhou cestou, zvládla skúšky, ktoré si sama stanovila, nazbierala potrebné skúsenosti a dozrela do stavu, v ktorom už nepotrebuje ďalšie životy na svoje zdokonaľovanie.

Takáto Duša prešla svojou vlastnou metamorfózou.

Počas nespočetných životov spoznala radosť aj utrpenie, úspech aj pád, lásku aj stratu. Naučila sa chápať zákonitosti života, smrti, karmy, vzťahov a vlastnej zodpovednosti. Každá skúsenosť ju posúvala bližšie k cieľu, až sa postupne priblížila k samotnej hranici Nirvány.

Práve tu sa podľa tejto teórie nachádzajú takzvaní Strážcovia brány Nirvány.

Nejde o strážcov v zmysle ozbrojených ochrancov alebo bytostí, ktoré by niekomu bránili vstúpiť ďalej. Ich úloha je oveľa hlbšia. Predstavujú bytosti alebo Duše, ktoré už samy dosiahli mimoriadne vysoký stupeň vývoja a nachádzajú sa na hranici medzi svetom vývoja a stavom konečného pokoja.

Ich existencia zabezpečuje zachovanie rovnováhy celého procesu.

Každá Duša, ktorá sa dostane na vrchol svojej vývojovej špirály, musí preukázať, že je skutočne pripravená postúpiť ďalej. Nestačí mať za sebou veľké množstvo inkarnácií. Nestačí nazbierať obrovské množstvo skúseností. Dôležité je, aby všetky tieto skúsenosti skutočne pochopila, prijala a premenila na múdrosť.

Práve preto býva brána Nirvány chápaná ako určitý filter alebo posledná skúška.

Nie je to skúška vedomostí.
Nie je to skúška sily.

Je to skúška dozretia Duše.

Mnohé Duše sa k tejto hranici dostanú, ale ešte nie sú pripravené pokračovať ďalej. Nie preto, že by zlyhali, ale preto, že niektoré skúsenosti v nich ešte nedozreli do úplného pochopenia. Potrebujú čas. Potrebujú určitý pokoj a odstup, aby všetko, čo prežili počas svojho vývoja, zapadlo do jedného harmonického celku.

Takéto Duše sa už nevracajú späť na začiatok cesty. Nepadajú na nižšie úrovne vývoja. Zostávajú v priestore blízko tejto hranice a čakajú na okamih, keď budú pripravené prejsť ďalej.

Strážcovia brány Nirvány preto nepredstavujú sudcov ani trestajúce bytosti. Skôr ich môžeme chápať ako ochrancov prirodzeného poriadku vývoja Duší. Ich úlohou je zabezpečiť, aby za hranicu Nirvány vstúpili iba tie Duše, ktoré sú na tento krok skutočne pripravené.

Z pohľadu človeka môže táto predstava pôsobiť veľmi vzdialene. Pre väčšinu z nás sú dôležité každodenné starosti, rodina, práca a povinnosti. Z pohľadu Duše však ide o jednu z najvýznamnejších mét celej jej existencie.

Možno práve preto v sebe mnohí ľudia nosia neurčitý pocit, že niekam patria. Že existuje miesto, ktoré je ich skutočným domovom. Miesto, kam sa raz vrátia po skončení svojej dlhej púte.

Či už tento stav nazveme Nirvána, návrat domov, duchovné oslobodenie alebo iným menom, podstata zostáva rovnaká.

Je to cieľ, ku ktorému smeruje každá Duša od okamihu, keď sa vydá na svoju prvú cestu po vývojovej špirále.

Strážcovia brány Nirvány a posledná skúška Duše

Ak Duša dospeje na samotný vrchol svojej vývojovej špirály, ocitá sa pred poslednou skúškou svojej dlhej cesty. Táto skúška nie je skúškou vedomostí, schopností ani sily. Je skúškou jej skutočnej zrelosti.

Pred vstupom do Nirvány musí Duša prejsť zvláštnym priestorom, ktorý by sa dal prirovnať k tunelu alebo filtru. Vo svojich predstavách ho vnímam ako priestor v tvare ležatého písmena U alebo podkovy. Duša vstupuje jedným koncom, prechádza zakrivenou časťou a vystupuje na druhej strane.

Počas tohto prechodu dochádza k niečomu, čo je veľmi ťažké opísať ľudskými slovami. Ak tento priestor vyhodnotí, že je Duša pripravená vstúpiť do vyššej úrovne existencie, nezíska okamžite právo vstupu do Nirvány. Najskôr sa stáva strážcom jej brány.

Posledná služba pred vstupom domov

Mnohí by možno očakávali, že po dosiahnutí vrcholu vývojovej špirály už Dušu nečaká žiadna ďalšia úloha. Opak je však pravdou.

Práve služba strážcu brány predstavuje posledné obdobie jej vývoja. Počas tejto služby akoby Duša dostala symbolické krídla. Tieto krídla sú súčasne symbolické aj skutočné. Nejde však o biblických anjelov ani o predstavy vytvorené náboženskými tradíciami.

Predstavujú nový stav existencie.

Stav, v ktorom je Duša už oslobodená od inkarnačného cyklu, ale ešte nevstúpila do samotnej Nirvány.

Až po určitom období tejto služby vstupuje do Nirvány natrvalo. V tom okamihu už nemá povinnosť znovu sa inkarnovať. Ak sa rozhodne vrátiť do života, robí tak z vlastnej vôle, nie z potreby ďalšieho vývoja.

Domovský paralelný svet a Nirvána

Je potrebné odlíšiť pojem domovského paralelného sveta od Nirvány.

Tieto dva pojmy spolu úzko súvisia, ale nie sú úplne totožné.

Nirvána predstavuje určitú časť domovského paralelného sveta. Dá sa povedať, že je jeho najvyššou a najčistejšou úrovňou. Duše, ktoré v nej prebývajú, sa už nemusia vracať späť do kolobehu inkarnácií.

Napriek tomu sa niektoré rozhodnú znovu narodiť.

Nie preto, že musia.

Ale preto, že chcú.

Môžu prísť pomôcť inej Duši na jej ceste, môžu podporiť určitý vývoj alebo naplniť poslanie, ktoré je súčasťou väčšieho plánu. Po skončení takejto inkarnácie sa môžu automaticky vrátiť späť do svojho domovského paralelného sveta.

Strážcovia a padlé Duše

Práve pri opise strážcov brány sa dostávame k jednej z najzaujímavejších častí celej teórie.

Po prvýkrát sa tu objavuje pojem boja.

Počas celej cesty po špirále sa Duša v podstate stará len o svoj vlastný vývoj. Nepotrebuje bojovať ani dobýjať cudzie územia. Jej úlohou je poznávať, rásť a dozrievať.

Keď sa však stane strážcom brány Nirvány, situácia sa mení.

Objavujú sa totiž takzvané padlé Duše.

Nejde o démonov, vrahov ani zlé bytosti v náboženskom zmysle slova. Sú to Duše, ktoré sa rovnako dostali na vrchol špirály, prešli posledným filtrom, no z nejakého dôvodu neboli pripravené vstúpiť do Nirvány.

Niečo v nich ešte nedozrelo.

Niečo ich stále viaže.

Napriek tomu po nej túžia celou svojou podstatou.

Posledný boj o rovnováhu

Tieto Duše sa snažia dostať za bránu Nirvány vlastnou silou.

Majú vedomosti, skúsenosti a schopnosti podobné tým, ktoré majú strážcovia. Rozdiel je v tom, že v nich stále pretrváva určitý vnútorný nepokoj alebo nerovnováha.

Obrazne by sme ich mohli prirovnať k padlým anjelom.

Nie preto, že by boli zlé.

Ale preto, že sa vydali opačným smerom.

Snažia sa dostať cez bránu skôr, než sú na to pripravené.

Práve preto vzniká konflikt medzi strážcami a týmito Dušami. Strážcovia chránia rovnováhu tejto úrovne existencie a zabraňujú vstupu tým, ktorí ešte nedosiahli potrebný stupeň vyrovnanosti.

Posledná skúška strážcu

Najväčším paradoxom celej situácie je, že posledná skúška čaká aj samotného strážcu.

Počas obrany brány je vystavený útokom, provokáciám a tlaku týchto Duší. Je nútený čeliť agresivite, hnevu a snahe presadiť sa za každú cenu.

Práve tu sa ukáže, či je skutočne pripravený vstúpiť do Nirvány.

Ak sa nenechá strhnúť agresivitou a zachová si svoju vnútornú rovnováhu, brána sa mu otvorí.

Ak však podľahne hnevu a začne bojovať rovnakým spôsobom ako jeho protivníci, okamžite sa ocitne medzi nimi.

Stáva sa jednou z padlých Duší.

Je to posledná a najťažšia skúška celej jeho cesty.

Agresivita ako pozostatok minulosti

Padlé Duše sa napokon do Nirvány dostanú tiež.

Nie však silou.

Nie bojom.

Nie násilím.

Dostanú sa tam až v okamihu, keď z nich zmizne agresivita a vnútorný nepokoj.

Keď sa stanú vyrovnanými.

Keď pochopia, že bránu nemožno dobyť.

Vtedy sa im otvorí sama.

Túto agresivitu vnímam ako určitý pozostatok veľmi dávnej minulosti. Ako niečo, čo zostalo v Duši ako stopa po udalostiach, ktoré ju kedysi poznačili. Niečo podobné vírusu, ktorý sa prenáša vývojom a ktorého sa Duša musí úplne zbaviť, aby mohla postúpiť ďalej.

Záver

Strážcovia brány Nirvány predstavujú poslednú etapu vývoja Duše pred vstupom do jej konečného domova. Nie sú to vládcovia ani sudcovia. Sú to bytosti, ktoré už prešli celou cestou vývoja a dostali poslednú príležitosť dokázať, že sú pripravené na úplné oslobodenie.

Ich úlohou nie je bojovať zo zloby alebo túžby po víťazstve. Ich úlohou je zachovávať rovnováhu a súčasne preukázať, že aj v situácii konfliktu dokážu zostať verní tomu, čo sa počas nespočetných inkarnácií naučili.

Práve preto možno službu strážcu brány chápať ako poslednú skúšku pred návratom domov. Skúšku, ktorá preveruje nie silu Duše, ale jej schopnosť zachovať si múdrosť, pokoj a rovnováhu aj v okamihu, keď stojí na samom prahu Nirvány.

PS:

Ak vás zaujímajú témy Duše, reinkarnácie, karmy, smrti, paralelných svetov, Nirvány a duchovného vývoja, ďalšie články nájdete na stránke https://blogy.selekcia.sk.

Témy z oblasti zdravia, liečiteľstva, bylín a prírodnej medicíny nájdete na stránke
www.prirodna-medicina.selekcia.sk.