V mágii nie všetko dáva zmysel a ani nemusí. Človek je od prírody naučený hľadať vysvetlenia, príčiny a odpovede, no práve v mágii sa niekedy musí naučiť prijať aj to, čo sa bežnej logike vymyká.

Človek je od prírody naučený hľadať zmysel. Ak sa niečo stane, chceme vedieť prečo.
Ak niečo nefunguje, hľadáme príčinu. Ak sa niečo podarí, snažíme sa pochopiť, čo sme urobili správne. Celý náš každodenný život je postavený na príčine, následku, čase, priestore a na pravidlách, ktoré považujeme za samozrejmé.

Stopa mága v priestore je téma, s ktorou som sa počas desaťročí magickej praxe stretával opakovane. Môže miesto, na ktorom mág roky pracoval, uchovávať určitú stopu jeho pôsobenia aj potom, keď z neho odíde? Práve nad touto otázkou sa chcem v nasledujúcich riadkoch zamyslieť zo svojich vlastných skúseností.

Sú miesta, ktoré sú pre človeka iba miestom.

Izba. Dom. Les. Starý kaštieľ. Pivnica. Chrám. Lúka. Miestnosť, ktorou prejde a o niekoľko dní si na ňu už ani nespomenie.

A potom existujú miesta, na ktorých mág pracoval.

Prečo už po desaťročiach nehľadám dôkazy o mágii

Keď sa človek začne venovať mágii, prirodzene chce vidieť výsledky. Chce vedieť, či to, čo sa učí, skutočne funguje. Skúša, pozoruje, porovnáva a neraz pochybuje aj o vlastných skúsenostiach.

Poznám to veľmi dobre.

Mágii sa venujem viac ako štyri desaťročia a môj dnešný pohľad na ňu je úplne iný, než bol v časoch, keď som začínal. Nie preto, že by som stratil záujem. Skôr preto, že po takom dlhom čase už nemám potrebu neustále niečo dokazovať sebe alebo iným.

Mág sa počas rokov praxe učí všímať si veci, ktoré predtým prehliadal. Sleduje súvislosti, pracuje s intuíciou, učí sa rozpoznávať energetické zmeny a získava skúsenosti s javmi, ktoré zaraďuje do oblasti mágie.

To všetko je súčasťou jeho vývoja.

Existuje však aj druhá strana tejto skúsenosti, o ktorej sa podľa mňa hovorí podstatne menej.

Čím viac mág vie o mágii, tým ľahšie môže začať používať mágiu ako vysvetlenie všetkého, čomu práve nerozumie.

Niečo sa mu nedarí – niekto proti nemu pracuje.
Cíti sa zle – niečo naňho pôsobí.
Vstúpi do miestnosti a necíti sa tam príjemne – musí tam byť negatívna energia.
Sníva zvláštny sen – určite mu niečo oznamuje.
Stretne človeka, ktorý mu od prvej chvíle nie je sympatický – jeho intuícia ho pred ním určite varuje.

Viem toho o mágii veľa alebo málo? Kedy je poznania dosť?

Občas dostanem otázku, na ktorú by sa na prvý pohľad malo odpovedať veľmi jednoducho.

Koľko toho vlastne viem o mágii?

Po všetkých tých rokoch by sa možno očakávalo, že poviem: veľa.

A áno, bolo by neúprimné tvrdiť opak.

Ako chápeme vieru a vieru v našu mágiu – je to rovnaká viera ako viera v Boha?

Slovo viera používame veľmi často. Veríme človeku. Veríme, že niečo dobre dopadne. Veríme vlastným schopnostiam. Veriaci človek verí v Boha. A mág môže povedať, že verí v mágiu, vo svoj systém, vo svoje schopnosti alebo v existenciu síl a bytostí, s ktorými pracuje.

Na prvý pohľad používame stále to isté slovo. Ale označujeme ním skutočne tú istú vec?