Duša, reinkarnácia a návrat do rovnakého sveta – pohľad východných náboženstiev a filozofií

Vážený čitateľ, kým v prvej časti práce o Duši či v knižnej forme vydanej pod názvom Život po smrti som sa držal blízko kresťanstva a veľmi okrajovo Islamu, tak tu sa teraz od kresťanstva prenesiem bližšie k rovine východných náboženstiev a trošku aj k filozofii Budhizmu.

Táto kapitola je teda takým mojím pohľadom na túto problematiku skrz náboženstvá a filozofiu východných národov. A aj keď sa to nezdá, má to veľký význam k danej téme. A ako napovedá nadpis, je súčasne aj prienikom do pochopenia, prečo sa niektoré Duše prinavracajú do daného miesta, kde žili predtým.

Prečo sa niektoré Duše vracajú na rovnaké miesto?

Tu sa pozastavím a spomeniem, že sú jednoznačne Duše, ktoré prichádzajú aj opakovane na dané miesto, aby plnili napríklad svoju úlohu, a to nielen z pohľadu ukončenia cyklu v rámci posunu Duše na špirále.

Sú dokonca kultúry alebo možno lepšie vyjadrenie bude národy, ktoré skrze svoje náboženstvo či formu života a prípravy na smrť zostávajú vo veľkej miere viazané na určité územie aj v rámci reinkarnácie.

Toto však súvisí aj s pôvodnou platformou bytostí, ktoré opustili svoje svety a usadili sa tu na Zemi.

Tu mám na mysli konkrétne formy života podľa náboženstva Hinduizmu, Šintoizmu a filozofie Budhizmu.

Hinduizmus a večný poriadok

Asi každý sa stretol s pojmom Budhizmus. No málokto z Európanov vie, že predchodcom Budhovho učenia je Hinduizmus, ktorého vznik ani nedokážeme presne zadatovať.

Vznikal totiž ako kmeňové náboženstvo ešte pred vznikom štátov.

Hinduizmus je reálne náboženstvo Sanátanadharma, čo znamená Večná dharma alebo Večný poriadok.

Je založený na Vedách a je pokračovateľom pôvodného védskeho náboženstva.

V Hinduistickom náboženstve sa objavuje prvok, ktorý istým spôsobom používame aj my pri chápaní paralelných bytostí a tieňov.

Tým prvkom je antropomorfizmus, teda prenášanie ľudských vlastností na prírodné sily alebo mýtické bytosti.

A neveriť na mýtické bytosti a pritom veriť v Boha je podľa môjho názoru určitým paradoxom kresťanstva. Pretože aj Boh sa z určitého pohľadu radí medzi mýtické bytosti.

Kým kresťanstvo pracuje s predstavou jedného Boha, Hinduizmus využíva polyteizmus – mnohobožstvo.

Šintoizmus a návrat Duše medzi živých

Ďalej treba jednoznačne spomenúť aj Šintoizmus, ktorý je tradičným japonským náboženstvom.

Šintoizmus verí, že ľudská Duša je večná a pokračuje vo forme ducha Kami.

Miesta, kde sa takýto duch zdržiava, sa označujú ako mimosvety.

Tu možno vidieť určitý prienik s mojou predstavou paralelných svetov.

V každom takomto mimosvete žijú Kami.

Najviac uznávaný je Mimosvet nebies, kde prebývajú najuctievanejší Kami ako forma odmeny za predchádzajúci život.

Druhým je svet Yomi, kde podľa tradície prebýva aj Božská Matka, ktorá dala život Japonsku.

Aj tu sa stretávame s predstavou božskej bytosti, avšak tentoraz v ženskom princípe.

Yomi sa považuje za podsvetie a jeho existencia úzko súvisí so zvykmi pochovávania mŕtvych.

V Japonsku sa dlhé stáročia zachovával zvyk pochovávať zosnulých na kopcoch, aby mohli dohliadať na živých.

Duša zosnulého sa podľa tejto tradície môže vracať medzi svojich príbuzných dovtedy, kým si ju živí pripomínajú a uctievajú.

Kým kresťanstvo sa často návratu Duše zosnulého obáva alebo sa pred ním chráni, japonská tradícia ho naopak víta.

Tokoyo – tretí mimosvet

Tretí mimosvet je nazývaný Tokoyo.

Verí sa, že existuje niekde za predchádzajúcimi dvoma svetmi.

Tieto mimosvety však nie sú vysvetľované ako nebo a peklo.

Od fyzického sveta sa výrazne nelíšia.

Predstavujú skôr ďalšie úrovne existencie, v ktorých pokračuje život Duše po smrti.

Budhizmus, karma a kolobeh životov

Budhizmus patrí medzi najrozšírenejšie nábožensko-filozofické systémy sveta.

Vyznáva ho približne 300 až 500 miliónov ľudí.

Niektorí ho označujú za náboženstvo bez Boha, iní za filozofiu a učenie.

V každom prípade vznikol aj ako určitá reakcia na niektoré aspekty Hinduizmu.

Jeho základ vytvoril Siddhárta Gautama Buddha.

Budhizmus preberá vieru v karmu a kolobeh životov.

Učenie Budhizmu je založené na snahe oslobodiť sa od utrpenia a vystúpiť z nekonečného kolobehu zrodení a úmrtí.

Pre Tibetský Budhizmus platí, že smrť nie je absolútnym koncom.

Život pozemský a život po smrti sú len dve formy vyššej existencie a hranica medzi nimi je plynulá.

Práve tu nachádzam veľmi silný prienik s tým, čo opisujem ako špirálu Duše, po ktorej Duša postupne stúpa až do bodu, keď sa už nemusí znovu inkarnovať.

Reinkarnácia do vlastnej kultúry

Hinduizmus, Šintoizmus a Budhizmus v sebe ukrývajú zaujímavé tajomstvo.

Tým tajomstvom je schopnosť Duše opakovane sa vracať do rovnakého kultúrneho a duchovného prostredia.

Počas života sa človek v týchto kultúrach učí chápať svoju Dušu na veľmi vysokej úrovni.

Po smrti potom prechádza do svojho domovského paralelného sveta alebo mimosveta a odtiaľ sa opäť vracia.

Nejde však o bežného človeka.

Mám na mysli hlavne vyšších duchovných, ktorí zasvätili život duchovnému rozvoju, kláštornej disciplíne a príprave na prechod medzi životom a smrťou.

Práve oni sa podľa môjho názoru pripravujú na cielený návrat do ďalšej inkarnácie.

Tibet a vedomá reinkarnácia

Jedným z najznámejších príkladov je Tibet.

Aj napriek silnému historickému útlaku sa Tibeťania snažia zachovávať svoju tradíciu rozpoznávania znovuzrodených duchovných učiteľov.

Práve Tibet býva často uvádzaný ako príklad kultúry, kde sa Duša vracia späť do prostredia, v ktorom žila a pôsobila predtým.

Nie preto, že by to bolo automatické.

Ale preto, že sa na to počas života pripravovala.

Pôvodné bytosti a vedomá reinkarnácia

Duša sa môže ocitnúť na určenom mieste aj vtedy, ak ide o silnú pôvodnú Dušu jedinca, ktorého v našom žargóne nazývame pôvodná bytosť.

Takáto Duša môže počas života presne vedieť, kde a prečo sa po smrti opäť narodí.

Dokáže svojim nasledovníkom dokonca naznačiť, kde a približne kedy ju majú znovu očakávať.

Nie každá pôvodná bytosť to však dokáže.

Rozhodujúca je sila Duše, jej vývoj a určenie.

A samozrejme aj karmické väzby a karmickí majstri.

Domovský paralelný svet

Počas života sa napojenie Duše na pôvodný paralelný svet deje aj prostredníctvom špeciálnych zasvätení.

Práve toto prepojenie vytvára istotu, že sa Duša po smrti dostane tam, kam patrí.

Toto spojenie je podľa môjho názoru natoľko silné, že počas prechodu tunelom po smrti už Dušu nezíska iný paralelný svet ani cudzia úroveň reality.

Vracia sa domov.

Tam, kam patrí.

Tam, odkiaľ prišla.

Záver

Keď sa pozrieme na Hinduizmus, Šintoizmus, Budhizmus a ďalšie starobylé učenia, nachádzame v nich spoločný prvok.

Všetky sa snažia pochopiť putovanie Duše, jej návraty a jej miesto vo vesmíre.

Možno používajú odlišné názvy a symboly.

Možno sa ich predstavy líšia.

No vo všetkých nachádzame myšlienku, že Duša nie je jednorazovým javom, ale súčasťou dlhého vývoja, ktorý presahuje hranice jedného života.

A možno práve preto sa niektoré Duše opakovane vracajú tam, kde už kedysi žili, učili sa, milovali, pracovali alebo plnili svoje poslanie.

PS:

Ďalšie články o Duši, reinkarnácii, paralelných svetoch a mágii nájdete na stránke https://blogy.selekcia.sk

Témy prírodného liečiteľstva, bylín a tradičnej prírodnej medicíny nájdete na stránke
www.prirodna-medicina.selekcia.sk


Tags: ,

Tento príspevok bol odoslaný v utorok, 2 apríla, 2019 o 10:49 a je zaradený pod čo sa deje po smrti človeka, Život po smrti. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätný odkaz - trackback z Vašej stránky.

3 komentárov

Hermiona
 1 

Milý Ašarat,
ešte ako totálne neznala tejto problematiky som pred 10 rokmi v Tibete ,,pocítila,,
zhmotnenie myšlienky reinkarnácie.Tak ako som Ti písala, že dodnes verím tomu, že posledný reinkarnovaný človek v ľudskej podobe je Tibeťan…
Ale veď Ty o tom vieš a možno sa niekedy v Magickom Tibete stretneme…

4 apríla, 2019 at 13:02
Anubis
 2 

Do času stretnutia s Ašaratom som bol zástancom Budhizmu, veď aj moje prvé meno v spoločenstve bolo Akolit. Chcem tým len povedať že každý si hľadáme svoju duchovnú cestu.

12 apríla, 2019 at 21:05
Asarat
 3 

Aj ja sa priznám bez mučenia, že Budhizmus je v mojom srdci a som sympatizant Budhizmu a jeho filozofie.
Napriek tomu však ostávam hlavne tým čím som a snažím sa chápať aj iné učenia a náboženstvá. Aj tie polyteistické náboženstvá ako aj monoteistické náboženstvá.
Často človek odsudzuje a posudzuje len na základe emócie a nie vedomosti o danom náboženstve.
Čo netreba zabúdať je, že za náboženstvom sú ľudia. A tí si ho vedia prispôsobiť podľa svojej potreby. A nie podľa toho ako ho „autor“ v úvode kázal.

24 apríla, 2019 at 10:46

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.


Copyright © 2018 - prirodna-medicina.SELEKCIA.SK - používame WordPress
Design blogov vytvorili InfoCreek