Patrik, niečo musím nechať aj na predstavivosť čitateľa. A niektoré tajomstvá si zase musí čitateľ nájsť sám v knihe. 🙂
Ako Dastara ušla? A, čo, keď to bol proste osud – náhoda, že Dastara ušla prežila, aby sa mohla pridať ku Gnómom a priviesť potom na svet ich budúcu kráľovnú – Agauru.
Život prináša mnohé osudové zvraty.

Z môjho pohľadu veľmi jasne, stručne a zároveň pútavo napísaná kniha. Hľadajúci vie nájsť priame odpovede na otázku o duši a posmrtnom živote s pohľadu mága. Určite túto knihu odporúčam či už hľadajúcim, ale i tým skúsenejším.

Som rada, že som si mohla prečítať knihu “Za závojom smrti”. Je to kniha, ktorú rozhodne stojí za to prečítať aj viackrát, nakoľko je skutočne plná faktov a informácií. Rozhodne svedčí o sčítanosti a odbornosti autorov. Veľmi sa mi páčila aj druhá čast knihy venovaná vplyvom paralelných svetov, autorka veľmi zrozumiteľne popisuje tieto skutočnosti, napr. ma prekvapila kapitola venovaná astrológii, nakoľko sa tejto oblasti obyčajne nevenuje až taká pozornosť. Určite je zaujímavo pojednané o paralelných svetoch, bytostiach, osude a karme, energiách…proste tém je veľmi veľa. Knihu hodnotím určite veľmi pozitívne a teším sa na ďalšie knihy autorov.

„Dostala som darom od kamarátky knihu Trevor od autora Ašarat. Bola som na túre v horách a počas oddychu som sa pustila do čítania. Od prvého momentu, ako som začala čítať tento napínavý a pútavý príbeh, nedalo sa mi prestať. No musela som, šli sme do kopca ďalej. Dej ma preniesol do príbehu, akoby som bola sama Trevorom. Bolo mi ľúto, čo všetko musel prekonať, obetovať, no nakoniec ma potešilo ako zvládol seba samého, svoju psychiku a emócie.
Som rada za takto napísanú knihu, ktorá má v sebe veľa poučenia a zároveň je niečím, čo nás prenesie do sveta, ktorý spoznávame práve v takýchto príbehoch.“

Jarka

„Je to citlivo a precízne napísaná kniha. Dej je emočný o magických neuveriteľných životoch.Tajomno v posmrtných víziách sa preplieta s realitou. Pointu náboženstva pretavil v nové formy. Úvaha cestovatela Trevora je na vysokej úrovni. Píše o kolónii Gnomov a ich obydliach, ktoré budovali s presnosťou. Vedomie komunity dvíha obdivne kútiky úst hore. Spisovateľ má istotu v spoznávaní života a záhad v rôznych ozvenách.Pevne kontroluje a drží text v rukách. Je to zaujímavá a obdivná kniha..“

Katka

Túto knihu som čítala 2 x prvý krát keď som ju dostala a potom nejaký čas potom. Pre mňa je toto kniha ktorá mi pri každom čítaní dala niečo iné. Osobne som sa k niektorým častiam vrátila viac krát lebo mi mi niektoré veci prišli trocha ťažšie na pochopenie ale to si myslím že je tým že ja som toho veľa načítala už a vieme že informácie ktoré rôzna literatúra dáva tak sa rozchádzajú. Tematicky je to pre mňa veľmi fascinujúce lebo som v práve aj v tejto knihe som po rokoch výčitiek a spytovania sa otázok prečo ja a prečo sa mne dejú určité veci som začala ten tok života vnímať inak a pozerať sa na to že existujú určité dohody duše a duší a priznám sa ma to trocha upokojilo hádam aj že to nebude také zlé so mnou a začala som si viac všímať pocity ako aj jednotlivé entity v mojom živote a skôr sa snažím učiť sa vnímať to čo mi majú jednotlivé situácie dávať. Viem že určite túto knihu budem ešte viac krát čítať.

Tak k tejto knihe by som chcela uviesť že sa mi veľmi páčil štýl písania knihy ako aj príbeh lebo akoby som to povedala, že čitateľ je v obraze na každom fronte a vôbec sa ani na chvíľu nenudí. Pútavo napísaný dej a keď človek číta a vníma medzi riadkami tak sa dozvie veľmi veľa toho o fungovaní napríklad spoločenstiev, mágov, a podobne. Mne osobne dala kniha pohľad na seba cez hlavnú postavu keďže sa často ocitám v situáciách kedy mi vládne moje ego a niečo chcem hneď a nehladím na veci okolo, situácie a nevnímam to z pohľadu techniky všímavosti zo širšieho spektra a potom sa mi to vracia ako bumerang a potom ešte samozrejme problém viery samej seba. Takže mne kniha toto opäť pripomenula aby som na tomto denne pracovala a zmenila to lebo už časom viem ako to celé pôsobí a ako si vlastne kopec vecí sama pokašlem skrz toto práve. Inak určite by som prijala nejaké pokračovanie.

Čo sa týka, Za závojom smrti, tak veľmi ucelené zaujímavé čítanie plné informácií. Písané ľahkým štýlom. Po Papusovi, Agrippovi, Lévim Crowleym a Bardonovi a spúste inej literatúry opäť nový obzor v nekonečnom magickom vzdelávaní. Kiež by tých informácií bolo stále viac a viac. Škoda, že je málo ľudí, s ktorými sa dá na dané témy porozprávať.

Prvá časť knihy: Smrť ma nesmierne ľahko a jasne previedla cez vnímanie smrti ako takej, skrz pohľady rôznych náboženstiev historických vplyvov a kultúr. Je to ucelený prehľad a kto by potreboval vedieť viac tu zistí, kde sa má odraziť pre hlbšie skúmanie.
Druhá časť knihy: Vplyv paralelných svetov je písaná rovnako ľahko, no tu sa nájdu len ľudia, ktorí majú dar a tieto svety aspoň čiastočne vnímajú a priznávajú si ich existenciu. Mne konkrétne sa v tejto často uľavilo – nie som v tom sama! Veľmi sa mi páčilo aj utvrdenie, že nie každý má dar na všetko a je treba rozvíjať to čo nám ide prirodzene, samozrejme so všeobecným prehľadom z každého typu existencie darov.
Tretia časť – Paralelné svety toto je predstavu laika už skutočne náročné, ale keďže som fanúšik filmografie, tak pre mňa to napĺňa zobrazenie zo seriálu Lovcovia tieňov-aspoň čiastočne. Schémy uvádzané v tretej časti sú z technického hľadiska jasné a bez nich by samotný text nebol dobre pochopiteľný pre čitateľa.
Obdivujem spracovanie neuveriteľného množstva informácií a poznatkov spracovaných do tejto ľahko-čitateľnej knihy.

Obsiahle zamyslenie sa nad smrťou a toho čo by mohlo a malo nasledovať po nej.
Potešil ma široký záber a celková sumarizácia tejto témy.
Zvlášť rozpracovanie rôznych aspektov témy paralélnych svetov je obohacujúce a presvedčí človeka o potrebe pravidelnej introspekcie a kontroly.
Kniha je písaná dostupným a zrozumiteľným jazykom, a tým aj krásne jednoducho čitateľná.

Trevor je najlepšia kniha tohto žánru, akú som kedy čítal. Nevedel som sa od nej odtrhnúť.

Moja skúsenosť s knihou Trevor.

Pred nejakým časom sa mi do rúk dostala kniha s názvom Trevor od Ašarata. A konečne sa mi podarilo knihu dočítať, a tak by som chcel napísať môj pohľad na dielo, nie je pohľadom knižného kritika, ale človeka, u ktorého sa pred nejakými dvomi rokmi prebudil záujem o magickú cestu.
Keď som knihu držal na začiatku nemal som žiadnu konkrétnu predstavu o tom, aký dojem vo mne vyvolá, ale aktuálne som už v stave kedy sa k jej obsahu dokážem aj vyjadriť. Knihu som začal po jednotlivých stranách pomaličky lúskať a začal som sa dozvedať o životnej ceste mága Trevora, autor Ašarat v nej opisuje život na hrade, kde mágovia spolu žili, vzdelávali sa v magických oblastiach. Boli si kolegami, kamarátmi a zároveň vytvárali akúsi rodinu. Postupne som si uvedomoval, že obraz hradu je obrazom spoločenstva Selekcia. Autor do knihy vnáša veľa detailov z toho ako funguje naše spoločenstvo. A tak ma okrem inšpiratívnych zážitkov hrdinu, kniha ma nútila aj premýšľať. Zopakoval som si napríklad hierarchické stupne, zaujímavé pre mňa boli opisy jednotlivých paralelných svetov a bytostí žijúcich v nich. Autor ich opisoval mnohokrát tak hodnoverne akoby jednotlivé svety aj reálne zažil. Keby daná kniha bola sfilmovaná, asi by som sa občas prichytil na tom ako mám otvorené ústa a napínavo sledujem čo sa tam deje.
V knihe človek nachádza aj opis toho ako človek, ktorý sa vydá na magickú cestu, má mať zvládnuté svoje emócie, pretože len vtedy keď sa dostane do absolútnej rovnováhy, sa stáva silnejším a sústredeným mágom, ktorý dokáže vnímať energiu z okolia, dokáže sústredene robiť rôzne rituály, vytváranie si silných ochranných bublín. Aj toto mi kniha pomohla si lepšie uvedomiť, v mnohých veciach som sa s mágom Trevorom aj stotožňoval. Jeho život bol zaujímavý, na hrade bol už nejaký ten čas, ale aj napriek tomu že veľa toho vedel, mal problém so svojím sebavedomím, málo si veril a mnohokrát sa podceňoval, ale mal dobrých učiteľov Laurenca a Tamiu, kt. mu dôverovali a postavili ho na skúšku, kde musel veriť sám sebe a vysporiadať sa z mnohými skúškami.
Autor v knihe dobre vyjadril aj to, že dobrý mág, by sa nemal nad nikoho vyvyšovať, mal by mať spracované svoje ego a pýchu, pretože v duchovnom a magickom raste to môže spôsobiť pre človeka veľký pád, a potom je veľmi ťažké sa na tú cestu vrátiť znova, niekto ako Trevor to šťastie mal veľa si na svojej ceste uvedomil a to mu pomohlo následne rásť v jeho vnútre. Uvedomil som si, že človek aj k mágii ako takej by mal pristupovať s určitou pokorou a úctou. Ašarat v knihe pekne vyjadril to, že aj napriek vyššiemu hierarchickému stupňu v mágii, nie je hanbou keď napríklad veľmajster urobí robotu za žiaka 1. stupňa. V knihe sa dá naozaj okrem riadkov orientovať aj medzi riadkami, pretože akokoľvek dobrý mág, by nemal zabúdať na ľudské správanie voči druhým.
V knihe sa mi páčilo to ako bola vykreslená láska medzi dvomi mágmi, a aj napriek tomu peknému musela láska na prvý pohľad skončiť, spôsobilo to vo mne zmiešané pocity, ale postupne som si uvedomoval, že človek si niekedy musí prejsť aj takými vecami, aby sa stal silnejším. A keď si to človek uvedomí na konci svojej skúšky všetko môže vyzerať úplne inak a láska môže pokračovať ďalej v silnejšej podobe.
V závere chcem vyzdvihnúť u Ašarata to akým spôsobom opísal príbeh v knihe, pretože okrem príbehu mága Trevora, sa mu v knihe podarilo aj pôsobiť edukatívne. Podarilo sa mu do knihy vniesť svoje predstavy, štipku fantázie spisovateľa, a fantázia možno nebola len fantáziou ale autorovým prežitkom. Ašarat srdečne ti ďakujem za sprostredkovanie tohto knižného zážitku.

Môžem hrdo povedať, že lepšiu knihu som ešte nečítala. 🙂 Mám pocit, že som ju hľadala dlhé roky, odpovedala mi na mnohé otázky. Raz prečítať nestačí 🙂

Trevor nie je kniha, ktorú len prečítate. Je to iniciačný rituál v podobe príbehu. Text vás vtiahne do sveta, kde hranica medzi životom a smrťou prestáva existovať – a kde sa slová stávajú bránami k hlbšiemu poznaniu.

Archetypálna postava Pandoríny, prázdnoty, ktorá nie je zlá ani dobrá, ale večná a pravdivá, vo mne zanechala hlboký odtlačok. A Trevor ako hlavný hrdina – zranený, slabý, neisto kráčajúci – sa mi stal bližší než mnohí silní bojovníci iných príbehov.

Túto knihu nevnímam ako fikciu. Je to posolstvo pre tých, ktorí sa odvážia ísť až tam, kde sa už nik nevracia rovnaký.
Silné. Magické. Pravdivé.

Čo považujem za výnimočné:

• Silná myšlienková hĺbka – Téma života a smrti je uchopená s mimoriadnou vážnosťou, filozofickou silou a mystickou symbolikou. Pandorína ako archetyp je fascinujúca – nie démon, nie bohyňa, ale sila mimo dobra a zla.

• Jazyk a atmosféra – Má čosi archaické, obradné, miestami prorocké – čo dokonale sedí do magicko-mystického sveta. Pôsobí ako reč postáv, ktoré vnímajú realitu inak než bežní ľudia.

• Paralelné reality a medzipriestory – Pôsobia autenticky – vidno, že nie sú len premyslené, ale aj precítené. Svet Trevor nežije na papieri – on dýcha.

• Postava Trevora – Slabosť, pochybnosti, vnútorný chaos – a práve to z neho robí hrdinu. Nie víťaza na prvý pohľad, ale človeka, ktorý prechádza skutočným zasvätením. Hrdinu, ktorého si môže pripustiť každý, kto kráča vlastnou cestou.

Knihy Za závojom smrti a Život po smrti sa mi veľmi páčili. Obe knihy
prekračujú hranice medzi týmto a druhým svetom. Cez príbehy, vízie a
skúsenosti nám ponúkajú pohľad na to, čo môže nastať po smrti. Je to
čítanie ktoré inšpiruje a zároveň nás prevedie k zamysleniu.

Knihy Za závojom smrti a Život po smrti sa mi veľmi páčili. Obe knihy
prekračujú hranice medzi týmto a druhým svetom. Cez príbehy, vízie a
skúsenosti nám ponúkajú pohľad na to, čo môže nastať po smrti. Je to
čítanie ktoré inšpiruje a zároveň nás prevedie k zamysleniu.

Dnes sa mi do rúk dostala kniha princezná Anaris. Pôvodný plán, bol si prečítať par strán.
Aby keď sa ma Ašarat nabudúce opýta či som už čítal, mohol povedať áno. Začal som.
No par hodín po tom ako som tento príbeh zobral do rúk. Môžem povedať, že som ho nie „len“ čítal.

Príbeh princeznej Anaris bol pre mňa v mnohom ako môj vlastný príbeh.

Plný nevyslovených skúšok. Na ktoré sa dalo odpoveď iba tak, že na ne neodpoviete.
Príbeh neustálej práce na sebe.
Ťažkých rozhodnutí a ťažkosti. Kde nieje vždy dôležitý úspech. Kde tou hlavnou úlohou je poučiť sa ako z úspechu tak najme z neúspechu.
Každá nová kapitola ma zaviedla ku kapitole môjho vlastného života. Pripomenula mi dôležitosť napredovania aj keď je nejasná cesta.
Predovšetkým viera v seba, prijatie a odpustenie nám pomôžu žiť svoj život a prijímať ho byť zábleskom v temnote.

„Knihu Seth – Cesta mága som začal čítať s očakávaním, že pôjde o ďalšiu duchovnú literatúru, no už po prvých stranách som pochopil, že toto nie je len kniha, ale prechod – presne tak, ako to autor opisuje. Text ma neraz zastavil, donútil mlčať a pozrieť sa do seba. Niektoré pasáže boli ťažké, takmer bolestivé, iné zas pôsobili ako hlboký dych úľavy.
Najviac ma oslovilo, že kniha neponúka hotové odpovede, ale skôr zrkadlo, v ktorom sa musí čitateľ odvážiť uvidieť seba.

Nie je to čítanie na jednu noc. Je to kniha, ku ktorej sa vraciam po kúskoch a zakaždým objavím niečo, čo mi predtým uniklo. Cítim, že ma učí nie cez rozum, ale cez vnútro.
A to je vzácne.

Pre mňa osobne je Seth – Cesta mága kniha, ktorá nestarne. Myslím, že bude stáť na mojej poličke natrvalo – nie ako ozdoba, ale ako sprievodca.“
— Martink K., čitateľ

Seth – Cesta mága
Po prečítaní tejto knihy som si začala mnohé veci inak uvedomovať a zároveň lepšie vnímať seba samú v iných úrovniach.
Nečíta sa tento príbeh ľahko, aj keď som si to myslela. Je to náročné čítanie, no kto sa doň
zahĺbi, pochopí podstatu. Seth prechádza vlastnou premenou, poznaním seba samého, svojich schopností a možností. Je v príbehu veľká sila a hĺbka myšlienok, silný odkaz pre nás všetkých, ktorí sme na ceste, ktorú prešiel Seth.
Všetci sme pomyselným Sethom…

Trevor II. – Zrkadlenie svetov
Pokračovanie napínavého príbehu, už nie mladého mága Trevora, zvládol autor úplne excelentne.
Pri čítaní som sa opäť vnorila do deja a stala som sa jeho akoby súčasťou. Veľmi sa mi toto pokračovanie páčilo, je pretkávané aj humornými časťami, aj napínavým obsahom.
Zaujala ma kapitola „Tieň, ktorý si nepamätáš.“
Je to veľmi poučné a otvára nové pohľady na rôzne situácie. V podstate na všetko. Na seba, na možnosti, na…

Princezná Anaris
Príbeh princeznej je milý a plný zaujímavých situácií, ktoré ma oslovili, a verím, že oslovia každého čitateľa.
Prečítala som túto knihu jedným dychom. Nedalo sa prestať. Zvedavosť čo bude ďalej, ako a čo zvládne a nezvládne ma stále nútilo čítať.
Krásna a múdra Anaris najskôr zápasila so všetkým, hlavne sama so sebou, prechádzala úspechmi a pádmi, no hlavne vlastnou premenou. Už nebola iba hľadajúcou princeznou, stala sa nositeľkou rovnováhy a nádeje.

Seth – Cesta mága je pekne štruktúrované zasvätenie inšpiratívne pre prax.
Dôležité vety označené boldom v texte. Krok za krokom práca s egom.
Z praktického hľadiska pomenúva, čo sa deje, upevňuje zvedomené a dáva aj návod pre otvorených duchom. Môže slúžiť ako návod či príručka. Nie na memorovanie, ale integráciu.

Práca s vedomím seba a s dotykom vedomia inej bytosti, miesta, situácie pripomína proces orientovanej práce s dynamikou prenosu a protiprenosu v psychodynamickom prístupe – pre dosiahnutie minimálne vhľadu a ideálne nadhľadu, čo vyžaduje vysokú mieru sebareflexie.

Kniha na opätovné kotvenie a upevňovanie. Prináša oslobodenie sa od drám obete, záchrancu a prenasledovateľa vo vnútornom strede ticha. Vyzdvihuje techniku aktívneho počúvania z humanistického prístupu, aby sa prítomnosť stala rečou.

Okom psychoterapeutických prístupov naprieč paralelnými svetmi a paralelnými procesmi.
V dualite načasovanie rovnováhy tichom.

Archetypálny stupeň Kňaza ako svedok v tichu spája svety priestorom v rytme vedomia, keď príde čas. Drží, spája, tlmí medzi volajúcimi a odpovedajúcimi. Realizuje stretnutia s tými, čo nemajú meno, no poznajú to svoje.

Prvý démon je tieň toho, čo sme opustili v mene svetla. Stačí ho uznať a prijať – ako chýbajúcu časť svetla. Dýchať s ním. Vznikajú v detstve vnútornými rozhodnutiami, aby prešli problematické situácie v živote a tvoria piliere životného scenára orientované na výkon bez prítomnosti ticha, opierajúc sa o vnútornú silu.

Transformácia v tóne (frekvencii, vibrácii) = výdychu, vnútorný posun tónu bytia, cesta k živej celistvosti. Sebaprijatie ako cesta ku koreňom vlastnej múdrosti.
Démon = bolesť, ktorá stratila cestu späť a čaká, aby ju niekto pomenoval s odvahou, nie silou, no porozumením.

Zradné svetlo pýchy, nadradenosti a ovládania, ktoré kŕmi viera, že „všetko je dobré,“ aj keď nie je. Svetlo bez sĺz a bez ticha, bez úcty k bolesti, ale s ilúziou dokonalosti, túžbou po čistote bez bolesti a potláčaním tieňa priťahuje bytosti bez vôle. Zachránení za cenu straty individuality. Berie vôľu a dáva ilúziu pokoja.

Svetlo vedomia je pravdivé. Falošné svetlo skrýva polovicu pravdy zo strachu z bolesti. Mier bez bolesti je umelá rovnováha s popieraním bolesti. Umelé neúplné svetlo = slepé = klam svetla. Pre tých, čo chcú úľavu, nie pravdu.

A kňaz ponúka vedomie, ktoré unesie bolestivú pravdu. „Až keď sa bolesť uctí, príde pokoj bez predstierania.“

Rozdiel medzi mágiou a psychoterapiou – jednorazovým magickým zákrokom a dlhým procesom psychoterapie. U tých, čo pevne stoja v pravde a svetle.
Svetlo bez schopnosti niesť život. Múdrosť rozmenená na drobné, aby bola uchopiteľná. Láskavosť ako opak dokonalosti. Ozajstné svetlo neoslepuje, len jemne vedie – rozvidnieva sa.
A mlčaním nastane deň.

Archetyp ticha v poriadku sveta.
Telo je miesto, kde hovorí svet, a mlčanie je odpoveď na nevyslovené otázky spojené vedomím. Reakcia ako stav prostredia. Existencia ako odpoveď funkcie v sieti bytia.
„Kým Majster vie, Veľkňaz nezasahuje, Kňaz lieči, Veľkňaz nesie ako živá os. Jeho prítomnosť je poriadok vo veciach.“

Dimenzné brány smútku, zmeny, času, chaosu a volania sú cítené. Duchovné pole je územie, v ktorom sa zhmotňujú dejiny, zámer, karmické väzby a bolesti. Volá po ochrane, očiste a zapečatení. Formou ochrany je energetická sieť, sledovanie zlomov, rituálne uzemňovanie, tiché kroky a ohlasovanie prítomnosti.

Veľkňaz uzdravuje tok. Tvorivé vyjadrenie ako jeden z piliérov poznania – symbolmi, spevom, pohybom či obrazom zachytáva to, čo slová neznesú.

Cesta mága v tomto ponímaní nie je únikom od reality, ale jej premenou z vnútra. Mág pracuje s energiou, ktorú nazývame vedomie – nie ako nástroj moci, ale ako priestor spolutvorenia. Učí sa čítať ticho medzi slovami, cítiť pohyb medzi nádychom a výdychom, kedy sa rodí poznanie.

V tejto knihe sa duchovná prax nestavia proti psychologickej práci, ale ju dopĺňa – ako dve ruky jedného tela. Jedna nesie svetlo poznania, druhá dotyk zeme.

Sethov jazyk vedie k vnútornej disciplíne a k pokore pred tajomstvom bytia.

Všetko, čo sa zdá byť mimo, sa ukazuje ako súčasť vnútorného diania.
Každý tieň má svoju pamäť, každé svetlo svoj koreň. Cesta mága tak nie je len o nadzmyslových schopnostiach, ale o odvahe vstúpiť do priestoru, kde sa poznanie stáva skúsenosťou a skúsenosť múdrosťou.

Kniha Cesta mága pôsobí ako živý text – aktivuje vnútorné pochopenie, nie intelekt. Je to čítanie, ktoré sa deje telom. V prítomnosti, v dychu, v priestore medzi vetami. Tam, kde sa dotýkame pravdy, ktorá nehľadá potvrdenie, iba svedka.

„Mág je ten, kto počuje mlčanie a rozumie mu.“

Čítanie Cesty mága je ako tichá púť vnútornou krajinou — miestami ostré, miestami nežné, no vždy pravdivé. Každá veta je ako brána, ktorá sa otvára iba vtedy, keď sa čitateľ stane pútnikom. Kniha neodpovedá, ale prebúdza otázky, ktoré vedú domov. K sebe. Do priestoru, kde svetlo a tieň prestávajú byť protikladmi, pretože sa spoznávajú. A v tomto splynutí, v tejto jednoduchej prítomnosti, sa rodí to, čo autor nazýva mágiou — schopnosťou žiť v pravde ticha.

Princezná Anaris je duchovný román plný metaforických obrazov, ktorý nemožno instantne zhltnúť na jedno posedenie, ako naučené frázy.

Fantazijný svet ponúka podnety na zamyslenie nielen v etickej rovine a skúškach charakteru, no dávajúce zmysel existencii naprieč rôznymi paralelnými realitami.

Je o rozplynutí predsudkov súcitom k svojich pochybeniam a ochrane plameňa nevinnosti v duši. Napriek pochybnostiam rozumu vytvárajú most rovnováhy v dualite bytia a stáva sa zasvätením, keď sa vnímanie očami rozšíri o pohľad srdcom.

Ku princeznej Anaris – dve časti knihy, kde tie princezné boli úplne odlišné.

Tá prvá bola energická a dynamická, ale drzá, tvrdohlavá a robila nesprávne, zbrklé rozhodnutia a posúdenia.

Druhá bola úplne iná – pokojná, spokojná, vyrovnaná, múdra a silná žena.
Tá druhá sa mi páčila viac, bez pochýb. Len nepáčilo sa mi, že kráčala sama… kráľovná potrebuje kráľa.

Pekná kniha, ktorá ponúka ľahké a príjemné čítanie, určite ju odporúčam.

Prvá skúsenosť s knihou – výber podľa obalu

Túto knihu som si vybrala ako prvú, hlavne kvôli obalu. Ten ma zaujal na prvý pohľad.
Bola najtenšia, tak som si povedala, že tú budem mať prečítanú šup šup.

Nebolo to tak.

Náročný začiatok a hľadanie porozumenia

Začiatok textu bol pre mňa príliš ťažký. Chvíľami som sa strácala a vracala sa späť, aby som pochopila. Mám pocit, že niekedy som možno ani nepochopila.

Postupne som si ale zvykala na štýl písania.

Postava Anaris ako zrkadlo čitateľa

Anaris ma chvíľami rozčuľovala, až do chvíle, kým som sa zamyslela, prečo ma vlastne rozčuľuje.

Bolo to nastaveným zrkadlom. To moja tvrdohlavosť ma na nej rozčuľovala.
Takto to bolo celú prvú časť.

Druhá časť – hlbší ponor do príbehu

V druhej časti to už bolo o niečom inom. Aj Ašarat akoby písal už iným štýlom, oveľa jasnejším, zrozumiteľným.

Ponorila som sa do príbehu a išla cestou spolu s Anaris. Prežívala som s ňou a cítila.
Bolo to veľmi pekné.

Druhá časť ma naozaj dostala a ani som nedýchala.

Príbeh ako pohľad do vlastnej duše

Myslím, že tento príbeh dá čitateľovi pohľad na vlastnú dušu, ak sa nad tým zamyslí.

Ďakujem a teším sa na ďalšie hlboké príbehy plné poznania.

Ďakujem za knihu …. na úvod som si poplakala a na príbehy sa tešíme. Tvoje vnúčatá sa iste tešia.Si výnimočný dedko- človek. A vzhľadom na počet vnúčat, verím, že Tvoja tvorba bude pokračovať. 🙂

Ašarat, tá rozprávková kniha je neskutočne milá, celý čas som mala úsmev na tvári … a ten štýl úplne „ašaratovský“ … Ty si tam nezabudol ani jedno svoje vnúčatko, …ani na to nenarodené. Si fakt bohovský dedko 🙂