Slovo démonológia v človeku obyčajne vyvolá pomerne jasnú predstavu. Démon, zlo, posadnutie, možno exorcizmus a obrazy, ktoré poznáme z filmov, kníh či náboženského prostredia.

Lenže démonológia, ako ju chápem v našom magickom systéme, je podstatne zložitejšia.

A možno niekoho prekvapí, že jej venujem pomerne rozsiahly priestor aj vo svojej Knihe mágie II.

Nie však v časti určenej začiatočníkom. Démonológia patrí k pokročilému učeniu a objavuje sa aj vo výučbe HS8 – Kňazov.

Hneď musím vysvetliť jedno možné nedorozumenie. Keď používam označenie Kňaz, nehovorím o katolíckom, kresťanskom ani inom náboženskom kňazovi. Kňaz je v hierarchii nášho Spoločenstva Selekcia označením stupňa HS8 a predstavuje jednu z najvyšších úrovní magického vzdelania.

A práve skutočnosť, že démonológiu zaraďujeme až sem, veľa napovedá o tom, ako k nej pristupujem.

Je démon vždy stelesnením zla?

V Knihe mágie II upozorňujem na jednu vec, ktorá je pre pochopenie nášho pohľadu podstatná.

Démonov nevnímame jednoducho ako „zlých duchov“, ktorých jediným cieľom je škodiť človeku.

V rozličných tradíciách boli bytosti, ktoré dnes označujeme ako démonické, chápané veľmi rozdielne. V našom magickom ponímaní ich môžeme vnímať ako komplexné entity spojené s určitým princípom, energiou alebo archetypom.

Tu však vzniká problém.

Človek má prirodzenú tendenciu posudzovať všetko podľa ľudských pravidiel.

Dobré – zlé.
Priateľ – nepriateľ.
Pomáha – škodí.

Lenže ak pracujeme s predstavou inteligencie alebo entity, ktorej podstata nie je ľudská, nemôžeme automaticky predpokladať, že bude uvažovať podľa našej morálky, našich potrieb alebo našich predstáv o správnom a nesprávnom.

A práve preto môže byť démonológia nebezpečná pre človeka, ktorý ju začne chápať príliš jednoducho.

Prečo sa teda Kňaz učí démonológiu?

Niekto by sa mohol celkom oprávnene opýtať:

Ak pred touto oblasťou varujem, prečo ju vôbec učím?

Pretože nepoznať určitý jav neznamená byť pred ním chránený.

Kňaz na úrovni HS8 už podľa môjho názoru nemá byť človekom, ktorý pozná iba tie oblasti mágie, ktoré sú príjemné, bezpečné alebo jednoduché. Má mať dostatočne široké poznanie na to, aby rozumel aj javom, s ktorými sa možno počas svojej praxe nikdy dobrovoľne nerozhodne pracovať.

Poznanie a používanie totiž nie sú to isté.

Lekár sa učí rozpoznávať nebezpečné choroby preto, že ich potrebuje poznať, nie preto, že ich chce vytvárať.

Podobne Kňaz mágie potrebuje vedieť rozpoznať určité prejavy, pochopiť ich, vedieť, s čím môže mať do činenia, a predovšetkým poznať hranice vlastného konania.

Preto v Knihe mágie II. pri pokročilej démonológii nehovorím iba o samotných entitách.
Dôležitou súčasťou je ochrana, energetická rovnováha, uzemnenie, očista a harmonizácia priestoru. Samotná kniha pri tejto oblasti zdôrazňuje disciplínu, rešpekt a zodpovednosť.

Démonológia nie je víkendové hobby

Toto hovorím verejne a rovnako to zdôrazňujem svojim kolegom na príslušnom stupni výučby:

Démonológia nie je víkendové hobby.

Nie je to technika, ktorú si človek v sobotu večer vyskúša zo zvedavosti, pretože si niekde niečo prečítal a chce vedieť, či to bude fungovať.

Dokonca ani dosiahnutie úrovne HS8 podľa mňa neznamená:

Teraz poznáš démonológiu, tak ju používaj.

Práve naopak.

Čím viac mág vie, tým lepšie by mal vedieť aj to, kedy svoje vedomosti nepoužiť.

Pri výučbe od HS1 po HS6 majú žiaci pri mnohých technikách určitý priestor skúšať, hľadať, porovnávať výsledky a postupne si vytvárať vlastnú skúsenosť. Samozrejme, stále v rámci pravidiel a bezpečnosti.

Pri démonológii však takýto prístup odmietam.

Tu nie je priestor na:

„Skúsim to trochu inak.“
„Pozmením postup.“
„Som zvedavý, čo sa stane.“

A už vôbec nie:

„Veď keď sa niečo pokazí, napravím to – a keď nie, zavolám Ašaratovi.“

Nie.

Práve ono nevinné „uvidím, čo sa stane“ je veta, ktorá podľa mňa do démonológie nepatrí.

Otvoriť dvere je jedna vec. Dokážeš ich aj zatvoriť?

V rámci nášho magického ponímania opisujeme pri niektorých takýchto prácach aj sprievodné javy. Môže ísť o nezvyčajný hluk, podivný zápach, náhly pocit chladu alebo až výraznej zimy.

Pre človeka, ktorý s démonológiou pracuje, však podľa mňa nie je najdôležitejšou otázkou:

„Podarilo sa mi niečo vyvolať?“

Oveľa dôležitejšia otázka znie:

„Ak som niečo otvoril, viem to aj bezpečne ukončiť a zatvoriť?“

Pretože otvoriť dvere je jedna vec. Vedieť ich opäť zatvoriť je vec druhá.

A ak to človek nevie, má problém.

Potom mi už zbytočne bude volať na mobil a pýtať sa, čo má robiť, pretože niektoré situácie sa nedajú vyriešiť šmahom ruky ani jednou radou cez telefón.

Práve preto stále opakujem: do tejto oblasti sa nevstupuje zo zvedavosti.

Tieto bytosti nikomu neslúžia

Je tu ešte jedna predstava, ktorú považujem za mimoriadne nebezpečnú.

Predstava, že mág niečo privolá a od tej chvíle mu to bude poslušne slúžiť.

V démonológii je to presne opačne.

Tieto bytosti nie sú sluhovia človeka. Nemožno k nim pristupovať ako k nástroju, ktorý vezmem zo skrinky, použijem a potom ho zase odložím.

Oni nikomu neslúžia.

V rámci môjho učenia ich vnímam ako sily s vlastnou podstatou, vlastnými záujmami a vlastným spôsobom existencie. Už samotné dosiahnutie určitej rovnováhy medzi mágom a takouto entitou považujem za mimoriadne náročnú vec.

A keď toto píšem, nepíšem to ako človek, ktorý si prečítal niekoľko kníh a rozhodol sa o démonológii vytvoriť akademický text.

Ver mi, viem, o čom hovorím.

Nepíšem iba akademické texty

O mnohých veciach mlčím.

Nechválim sa tým, čo všetko som počas rokov robil, videl alebo riešil. To však neznamená, že za textom nie je skúsenosť.

Práve preto bolo pre mňa pri tvorbe Knihy mágie II. veľmi ťažké rozhodnutie, kam démonológiu zaradiť.

Keď som túto knihu písal aj na podnet vás, mojich kolegov, dlho som zvažoval, či na úroveň HS8 zaradiť démonológiu alebo nekromanciu.

Nakoniec som sa rozhodol, že démonológia bude patriť k HS8 a nekromancia zostane pre HS9.

Samotná Kniha mágie II. je pritom určená pre najvyššie úrovne HS7 až HS9 a už v úvodnom upozornení zdôrazňujem, že nejde o literatúru určenú na zvedavosť alebo voľné experimentovanie.

Samostatnej démonológii som nakoniec venoval približne 84 strán – od strany 300 až po záver na strane 383.

To už nie je niekoľkostranová poznámka na okraj.

Je to rozsiahla téma, pri ktorej som považoval za potrebné hovoriť nielen o samotnom poznaní, ale opakovane aj o nebezpečenstve a zodpovednosti. Už na začiatku tejto práce ju označujem za študijný materiál a upozorňujem na riziká jej praktického používania.

Niekedy môže byť následkom aj rozpad psychiky

O týchto témach som veľa diskutoval aj so svojím nebohým učiteľom.

A jedna z vecí, pred ktorými sa pri nezodpovedných pokusoch varovalo, bol aj vážny psychický rozvrat človeka.

Spomínam si pritom na udalosť z okresu, kde žijem. Bol som ešte dieťa, keď sa rozprávalo o skupine ľudí, ktorí sa mali pokúšať o podobné veci v jednom dome.

Neviem dnes osobne overiť všetky okolnosti toho príbehu a nechcem z rozprávania robiť historicky dokázaný fakt.

Viem však, že ten dom získal veľmi zlú povesť a po rokoch bol zbúraný len nedávno asi pred troma štyrmi rokmi. Počul som aj príbehy o ľuďoch, ktorí sa tam neskôr pokúšali nocovať, pričom podľa rozprávania sa niektoré udalosti skončili veľmi zle a v jednom prípade sa hovorilo aj o vážnom psychickom rozvrate.

Čo z toho bola objektívna skutočnosť a čo už časom pridala miestna legenda, dnes nedokážem povedať. Okolo toho domu som však dosť často cestoval autom, niekoľkokrát som pri ňom zastal a z cesty som ho pozoroval a skúmal.

Prvýkrát som ho mal možnosť vidieť a dozvedieť sa, čo je to vlastne za dom, keď som mal približne desať rokov.

Ale pre mňa je dôležitejšia otázka:

Naozaj potrebuješ riskovať, aby si zistil, ktorá časť príbehu je pravdivá?

Ja určite nie.

Prečo nepripúšťam experimentovanie

V Knihe mágie II. sa pri démonológii zaoberám pôvodom a podstatou démonov, evokáciou a invokáciou, prejavmi prostredia, očistou, otázkou posadnutia a množstvom ďalších tém.

Nie všetko z toho však patrí na verejný blog.

A nie všetko, čo je napísané v učebnom materiáli pre vysoký stupeň, je automaticky výzvou na praktické vykonávanie.

Toto považujem za veľmi dôležitý rozdiel.

Ak sa už s niektorými technikami démonológie pracuje, podľa pravidiel, ktoré učím, musí ísť o prácu veľmi opatrnú, kontrolovanú a presnú.

Mág musí vedieť, čo robí, prečo to robí, čo chce dosiahnuť a predovšetkým kde sa jeho zásah končí.

Nie je to priestor na improvizáciu.
Nie je to priestor na dokazovanie odvahy.

A už vôbec nie je dôvodom na takúto prácu obyčajná zvedavosť.

Myslím, že som sa vyjadril dostatočne jasne

To, že sa démonológiu teoreticky dokonale naučíš a možno toto poznanie raz odovzdáš ďalšiemu človeku, neznamená, že ju máš bezhlavo skúšať v praxi.

Ak ti je tvoj život milý.
A ak ti je milý aj život tvojej rodiny.

Možno to znie tvrdo, ale tu podľa mňa nie je miesto na diplomatické formulácie.

Ako som už kedysi raz či dvakrát niekomu povedal:

Ja nevychovávam manekýnov. Vychovávam reálnych mágov.

A potom je už na každom z nich, ktoré dvere počas svojho života otvorí a ktoré nechá zatvorené.

Pretože sú dvere, pri ktorých môže byť najväčšou múdrosťou práve rozhodnutie:

Tieto nepotrebujem otvoriť.

Strach a rešpekt nie sú to isté

Mohlo by sa zdať, že keď pred démonológiou takto varujem, vytváram z nej niečo, čoho sa treba báť.

Nemyslím si to.

Medzi strachom a rešpektom je veľký rozdiel.

Elektrického prúdu sa nemusím báť, aby som vedel, že nemám chytiť holý vodič pod napätím.
Oheň nemusím považovať za zlý, aby som vedel, že keď s ním budem zaobchádzať nezodpovedne, popálim sa.

Podobne pristupujem k démonológii.

Nejde o vytváranie lacnej hrôzy. Ide o pochopenie, že existujú oblasti magickej práce, pri ktorých samotné sebavedomie nestačí.

Niekedy musí stačiť teória

Sme zvyknutí hovoriť, že najlepším učiteľom je vlastná skúsenosť.

Vo veľkej časti života s tým súhlasím.

Ale nie vždy.

Sú veci, ktoré nepotrebujem osobne zažiť, aby som vedel, že existujú alebo že môžu byť nebezpečné.

Máme predsa aj teoretických fyzikov, ktorí dokážu opisovať, počítať a predvídať javy bez toho, aby museli každý jav sami prakticky vytvoriť.

Prečo by teda v mágii malo platiť, že každé poznanie musí byť bezpodmienečne potvrdené osobným experimentom?

Nemusí.

Niekedy by mala stačiť teória.
Niekedy by mala stačiť skúsenosť človeka, ktorý prešiel cestou pred tebou.

A niekedy by malo stačiť jednoduché upozornenie:

Nechoď tam.

Jedna z najťažších vecí, ktoré sa mág musí naučiť

Začiatočník často túži po výsledku. Chce niečo vidieť. Chce niečo zažiť. Chce si dokázať, že technika funguje a že ju dokáže vykonať.

Je to do určitej miery prirodzená súčasť učenia.

S pribúdajúcimi rokmi praxe by však mala prísť ešte jedna schopnosť – a podľa mňa omnoho dôležitejšia.

Schopnosť vedieť, kedy prestať.

A niekedy dokonca vedieť, kedy vôbec nezačať.

Preto nepovažujem za známku veľkého mága človeka, ktorý využije každú techniku, ktorú pozná.

Za oveľa väčší prejav skúsenosti považujem situáciu, keď mág techniku dokonale pozná, vie, že by ju mohol použiť, ale po zvážení okolností povie:

Nie. Toto robiť nebudem.

Možno práve tu sa začína skutočná zodpovednosť za poznanie.

Prečo o tom teda píšem verejne?

Nie preto, aby som niekoho navádzal na vyvolávanie démonov.

A už vôbec nie preto, aby tento článok slúžil ako návod.

Konkrétne techniky, postupy a ďalšie časti učenia, ktoré patria do vyšších stupňov, preto zámerne vynechávam.

Chcem však ukázať, že magické vzdelávanie v našom systéme nekončí pri základných technikách.

S rastúcim stupňom nepribúdajú iba nové možnosti.

Pribúda predovšetkým zodpovednosť.

A preto sa démonológia nachádza v Knihe mágie II. a patrí aj do poznania úrovne HS8 – Kňaz.

Kňaz ju nemá poznať preto, aby démonov pri každej príležitosti povolával.

Má ju poznať preto, aby rozumel oblasti, do ktorej už začiatočník bez príslušného poznania jednoducho nemá vstupovať.

A možno ju bude poznať celý život bez toho, aby niektoré techniky vôbec použil.

Ani to nie je zlyhanie.

Možno je to práve dôkaz, že pochopil ich význam.

Kniha mágie II pri pokročilej démonológii zdôrazňuje, že táto oblasť si vyžaduje disciplínu, rešpekt a zodpovednosť a že nesprávna práca môže mať podľa jej učenia ďalekosiahle následky.

A ja by som k tomu dnes dodal ešte jednu vetu:

Nie všetko, čo mág dokáže urobiť, musí aj urobiť. Niekedy je najväčším prejavom jeho sily práve rozhodnutie, že určitú hranicu neprekročí.

PS: A že prečo toto všetko píšem? Napríklad aj preto, že v Selekcii som ustanovil Exorcistov prvého aj druhého stupňa. Už Exorcista prvého stupňa môže pri exorcizme naraziť na takúto bytosť, hoci sa možno démonológiu nikdy nebude učiť, pretože vo svojom štúdiu ani nemusí dôjsť až na úroveň, kde sa tejto téme venujem.

Exorcista si však nemôže vybrať, s čím sa pri svojej práci stretne. Nevie vopred, čo ho čaká, a napriek tomu musí byť pripravený situáciu ustáť.

A prečo?

Pretože som ju či jeho nevychoval ako manekýna, ale ako mága.

PS2:
V nasledujúcom príspevku sa budeme venovať téme „Nekromancia – čo skutočne znamená práca mága so svetom mŕtvych?“

Pozrieme sa na to, odkiaľ pochádzajú pojmy nekromancia a nekromant, prečo nekromancia nie je iba vyvolávaním mŕtvych a aké miesto v nej majú duša, smrť, etika a hranica medzi svetom živých a svetom zosnulých.

Nazrieme pritom aj do učenia Knihy mágie II, kde je nekromancii venovaných viac ako sto strán výučby určenej kolegom Veľkňazom.

Nebudeme však otvárať jej interné rituály a techniky. Skúsime skôr pochopiť, prečo nekromant nemusí byť pánom mŕtvych, ale predovšetkým strážcom hranice medzi životom a smrťou.

PS3:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk.

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk.