Tento príspevok venujem všetkým, ktorí sa niekedy báli alebo sa ešte stále boja urobiť ďalší krok vpred. Nechcem nikoho kritizovať ani hodnotiť. Chcem iba povzbudiť tých, ktorí pochybujú o sebe, aby našli odvahu vykročiť zo svojho tieňa. Pretože práve prvý krok býva často tým najťažším, ale zároveň aj tým najdôležitejším na ceste k vlastnému rozvoju.

Jednou z najväčších prekážok na ceste mága podľa môjho názoru nie je nedostatok talentu ani nedostatok vedomostí.

Je ňou strach.

Nie strach z temnoty.
Nie strach z neznámeho.

Ale strach skúšať nové veci.

Počas rokov výučby mágie som stretol mnoho žiakov, ktorí boli usilovní, poctiví a mali úprimný záujem o poznanie. Napriek tomu sa niektorí z nich neposúvali tak rýchlo, ako by mohli. Dôvodom často nebol nedostatok schopností, ale vnútorná obava urobiť krok do neznáma.

Mágia je cesta objavovania

Mágia nikdy nebola iba opakovaním naučených postupov.

Ak by sa všetci mágovia počas dejín báli skúšať nové techniky alebo nové pohľady na poznanie, mágia by sa nikdy nerozvíjala.

Každá technika, ktorú dnes považujeme za samozrejmú, bola kedysi nová.

Niekto ju musel vytvoriť.
Niekto ju musel overiť.
Niekto musel mať odvahu vykročiť tam, kde pred ním ešte nikto nekráčal.

Práve preto si myslím, že odvaha objavovať patrí k prirodzenej súčasti cesty každého mága.

Myslenie „to nedokážem“ zatvára dvere

Existuje jedna veta, ktorú človek niekedy povie sám sebe.

„To nedokážem.“

Možno ju vysloví nahlas.
Možno iba vo svojej mysli.

V oboch prípadoch však vytvára hranicu, ktorú si postavil sám.

Samozrejme, nie všetko sa podarí na prvý pokus.

Nie každá technika bude úspešná.
Nie každá myšlienka sa ukáže ako správna.

To je prirodzené.

Ak však mág ani neskúsi urobiť prvý krok, nikdy nezistí, kam až mohol dôjsť.

Počas výučby mágie sa občas stretávam s tým, že žiak sa pozrie na niektorú z mojich techník mágie a povie si:

„Ja to neviem alebo ja to nedokážem.“

V tej chvíli sa však podľa môjho názoru dopúšťa jednej z najväčších chýb.

Nevieš len to, čo si ešte neskúsil.

Aj ja som raz stál na začiatku svojej cesty. Ani ja som nevedel vytvárať techniky, ktoré dnes učím.
Keby som si vtedy povedal: „Ja to neviem,“ pravdepodobne by nevznikla ani jedna z nich.

Rozdiel medzi človekom, ktorý sa posúva dopredu, a človekom, ktorý zostane stáť, často nespočíva v talente.

Spočíva v tom, že jeden skúsi a druhý nie.

Ak dostaneš do rúk moju techniku a povieš si: „Ja by som to nikdy nedokázal vytvoriť,“ zastavil si sa skôr, ako si urobil prvý krok.

Ak ju však začneš študovať, premýšľať nad ňou, skúšať ju pochopiť a časom sa odvážiš vytvoriť vlastnú, urobil si prvý krok na ceste vlastného rozvoja.

Neočakávam, že vytvoríš dokonalú techniku na prvý pokus.

Ani ja som to nedokázal.

Očakávam iba jedno.

Že sa nebudeš báť začať.

Odlož svoj strach.

Prestaň si hovoriť: „Ja to neviem.“

Začni si hovoriť: „Dnes to ešte neviem. Ale môžem sa to naučiť.“

Práve to je cesta, po ktorej by mal podľa môjho názoru kráčať každý mág.

Chyby patria k výučbe mágie

Počas svojho života som vytvoril množstvo techník.

Nie všetky boli dokonalé.
Niektoré som časom upravil.
Niektoré som úplne opustil.
A niektoré sa stali základom ďalšieho učenia.

Keby som sa však bál skúšať nové veci, nevznikla by ani jedna z nich.

Práve chyby nás často naučia viac ako okamžitý úspech.

Ukazujú nám, ktorou cestou sa neoplatí ísť.

A zároveň nás vedú bližšie k riešeniu.

Skutočný rozvoj začína za hranicou istoty

Je prirodzené, že človek sa cíti bezpečne pri tom, čo už pozná.

Opakovanie známych techník prináša pocit istoty.

Rozvoj však väčšinou neprichádza vtedy, keď robíme stále to isté.

Prichádza vo chvíli, keď sa odvážime urobiť krok ďalej.

Keď začneme premýšľať inak.
Keď si položíme novú otázku.
Keď sa nebojíme overiť vlastnú myšlienku.

Práve tam podľa môjho názoru začína skutočný rast mága.

Nebojte sa premýšľať vlastnou hlavou

Každý učiteľ môže ukázať smer.
Môže odovzdať skúsenosti.
Môže upozorniť na chyby.

Nemôže však premýšľať namiesto svojich žiakov.

Skutočný mág sa musí naučiť vytvárať vlastné súvislosti.

Musí sa naučiť klásť otázky.
Musí mať odvahu hľadať odpovede.

Práve tým vzniká nové poznanie.

Strach je prirodzený, ale nesmie rozhodovať

Nechcem tým povedať, že mág sa nikdy nemá báť.

Strach je prirodzenou súčasťou života.

Aj skúsený mág môže mať obavy pred novou výzvou.

Rozhodujúce však je, či sa nechá strachom zastaviť.

Alebo ho prijme ako súčasť svojej cesty a napriek nemu bude pokračovať ďalej.

Podľa môjho názoru práve tu sa oddeľuje človek, ktorý o mágii iba rozpráva, od človeka, ktorý ju skutočne žije.

Záver

Čím dlhšie učím mágiu, tým viac som presvedčený, že najväčšie objavy nevznikajú zo strachu.

Vznikajú z odvahy.
Z odvahy premýšľať.
Z odvahy skúšať nové techniky.
Z odvahy priznať si chybu.
A z odvahy vykročiť tam, kde ešte pred nami nikto nebol.

Preto by som každému žiakovi mágie odkázal jednu jednoduchú myšlienku.

Neboj sa skúšať nové veci.
Neboj sa premýšľať.
Neboj sa učiť.

Pretože práve strach zo zlyhania často zastaví mága skôr, než vôbec objaví, čo všetko v sebe dokáže rozvinúť.

PS:

Skutočný mág sa nebojí urobiť prvý krok. Vie, že nie každá cesta bude správna, ale zároveň vie, že bez odvahy vykročiť nevznikne žiadna nová cesta. A práve odvaha skúšať nové veci je podľa môjho názoru jednou z vlastností, ktoré odlišujú dobrého mága od výnimočného.

A tak si pamätaj: Nevieš len to, čo si ešte neskúsil.

PS2:

Už pripravujem ďalší príspevok s názvom – „Mágia nemôže zostať uväznená v minulosti“.
Zamyslím sa v ňom nad tým, prečo podľa môjho názoru musí byť mágia živým učením, ktoré sa neustále rozvíja, a prečo by jej smer nemala určovať moc, ale poznanie, skúsenosti a odvaha hľadať nové súvislosti. Verím, že aj táto téma prinesie priestor na zaujímavú diskusiu.

PS3:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk.

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
https://www.prirodna-medicina.selekcia.sk.