Slovo zasvätenie patrí medzi najčastejšie používané pojmy v mágii. Napriek tomu je zároveň jedným z najviac nepochopených. Mnohí ľudia si pod ním predstavujú tajomný obrad, po ktorom sa človek zo dňa na deň stane mágom alebo získa nadprirodzené schopnosti.

Počas svojej viac ako štyridsaťročnej praxe som sa stretol s množstvom predstáv, ktoré s realitou zasvätenia nemajú veľa spoločného. Niektoré vznikli z filmov, iné z rôznych ezoterických smerov a ďalšie z nesprávneho pochopenia samotného významu zasvätenia.

Pozrime sa na niektoré z najčastejších mýtov.

Mýtus č. 1 – Zasvätenie robí z človeka mága

Mnohí si myslia, že samotný obrad zasvätenia z človeka automaticky urobí mága.

Podľa môjho názoru to tak nie je.

Zasvätenie môže byť dôležitým krokom na ceste mága, ale samo osebe nikoho nič nenaučí.
Nenahradí roky štúdia, praxe ani osobného rastu. Je to začiatok alebo významný medzník, nie cieľ celej cesty.

Mýtus č. 2 – Bez zasvätenia nemôže existovať mágia

Dnes si mnohí nevedia predstaviť učenie mágie bez zasvätenia. História však ukazuje, že to nebolo vždy tak.

V najstarších obdobiach sa často verilo, že skutočný mág je človek, v ktorom sa mágia prirodzene prebudila. Neexistovali jednotné obrady ani pevne stanovené pravidlá zasvätenia. Dôležitejšie bolo samotné poznanie, schopnosti a dlhoročná práca než formálny obrad.

Až neskôr sa v rôznych tradíciách začali vytvárať systémy zasvätení, ktoré mali lepšie usporiadať výučbu a odovzdávanie poznania ďalším generáciám.

Mýtus č. 3 – Všetky zasvätenia sú rovnaké

Nie sú.

Každá škola mágie, duchovný smer alebo tradícia chápe zasvätenie trochu inak.

Podobne je to aj mimo mágie. Napríklad v systéme Reiki zohráva zasvätenie veľmi dôležitú úlohu a tvorí jednu zo základných častí celého systému. Inde môže mať zasvätenie skôr symbolický alebo organizačný význam.

Preto nie je možné tvrdiť, že existuje iba jeden správny spôsob zasvätenia.

Mýtus č. 4 – Po zasvätení už človek všetko vie

Možno práve tento mýtus patrí medzi najnebezpečnejšie.

Skutočné zasvätenie človeku nehovorí: „Už si na konci.“ Naopak.

Hovorí mu:

„Teraz sa začína tvoja skutočná cesta.“

Ak si niekto myslí, že po jednom zasvätení už nepotrebuje študovať, veľmi rýchlo sa prestane rozvíjať.

Mýtus č. 5 – Zasvätenie je iba obrad

Každý obrad má svoj význam.

Ak však zostane iba pri samotnom obrade, jeho hodnota je veľmi malá.

Skutočný význam zasvätenia sa ukáže až v tom, ako človek ďalej žije, učí sa a pracuje na sebe.

Obrad môže trvať niekoľko minút.

Jeho skutočné naplnenie však môže trvať celý život.

Mýtus č. 6 – Čím viac zasvätení absolvujem, tým som lepší mág

Niektorí ľudia zbierajú zasvätenia podobne, ako iní zbierajú diplomy a certifikáty kurzov.

Počet zasvätení však ešte nič nehovorí o múdrosti človeka.

Oveľa dôležitejšie je, čo si zo svojho učenia odniesol a ako svoje poznanie využíva v praxi.

Mýtus č. 7 – Zasvätenie je cieľ

Nie.

Je to iba jedna zo zastávok na dlhej ceste poznania.

Ak sa človek sústredí iba na získavanie ďalších a ďalších zasvätení, môže zabudnúť na to najdôležitejšie – na vlastný rast, charakter a každodennú prácu.

Mýtus č. 8 – Zasvätiť môže ktokoľvek

Niektorí ľudia si myslia, že ak už raz absolvovali zasvätenie alebo určitý kurz, automaticky získali právo zasväcovať ďalších ľudí.

Podľa môjho názoru to tak nie je.

Zasvätenie nepredstavuje iba obrad. Je spojené aj s veľkou zodpovednosťou voči človeku, ktorého učíme. Učiteľ by mal mať dostatok vedomostí, praktických skúseností a predovšetkým charakterových vlastností, aby dokázal niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Aj preto sa v našom systéme nestáva zasväcovateľom automaticky každý. Právo zasväcovať je spojené s dôverou, skúsenosťami a dlhodobou prácou. Nestačí iba poznať samotný obrad.
Učiteľ musí rozumieť aj tomu, čo zasvätenie znamená, aké povinnosti z neho vyplývajú a ako ďalej viesť človeka, ktorého na túto cestu uvádza.

Zasvätenie totiž nekončí samotným obradom. Práve naopak. V mnohých prípadoch sa ním začína dlhodobý vzťah medzi učiteľom a žiakom, založený na dôvere, odovzdávaní skúseností a spoločnom raste.

Mýtus č. 9 – Čím vyšší stupeň zasvätenia, tým lepší človek

Toto je podľa mňa veľmi nebezpečný omyl.

Hierarchický stupeň nehovorí nič o charaktere človeka. Môže vyjadrovať určitý stupeň poznania, skúseností alebo zodpovednosti, ale sám osebe z nikoho nerobí lepšieho človeka.

Skutočnú hodnotu človeka ukazuje až jeho každodenné správanie, pokora, čestnosť a spôsob, akým pristupuje k druhým ľuďom.

Aj človek s vysokým zasvätením môže robiť chyby. A naopak, človek na nižšom stupni môže byť svojím charakterom veľkým vzorom pre ostatných.

Mýtus č. 10 – Každé zasvätenie ohrozuje človeka na živote

Občas sa stretávam s tvrdením, že samotné zasvätenie je nebezpečné a môže človeka ohroziť na živote alebo mu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Takéto tvrdenia sa občas šíria medzi ľuďmi bez toho, aby boli podložené reálnymi skúsenosťami.

Podľa mojich dlhoročných skúseností to nie je pravda.

Ak je zasvätenie vykonané zodpovedne, skúseným učiteľom a v rámci premysleného systému výučby, nemá byť pre človeka ohrozením. Zasvätenie samo osebe nie je skúškou odvahy ani nebezpečným experimentom.

Samozrejme, aj pri duchovnej práci platí, že človek by mal pristupovať ku všetkému s rozvahou a zdravým úsudkom. Preto nepovažujem za správne rôzne improvizované alebo neoverené postupy, pri ktorých nikto nevie, čo vlastne robí a aký majú skutočný význam.

Skutočné zasvätenie nemá človeka poškodiť. Jeho cieľom je pomôcť mu na ceste poznania, nie vyvolávať strach alebo vytvárať dojem, že podstupuje niečo životu nebezpečné.

 Mýtus č. 11 – Zasvätenie sa dá kúpiť

Jedným z najrozšírenejších omylov je predstava, že zasvätenie je tovar, ktorý si môže človek jednoducho kúpiť. Stačí zaplatiť a odchádza ako zasvätený mág.

Podľa môjho názoru to tak nie je.

Za výučbu, čas učiteľa alebo organizáciu môže byť úplne prirodzené zaplatiť primeranú odmenu.
To nespochybňujem. Skutočné zasvätenie sa však nedá kúpiť peniazmi.

Zasvätenie nie je obchod.

Nie je to diplom, či certifikát, ktorý človek dostane po zaplatení poplatku.

Je to prejav dôvery učiteľa voči žiakovi a zároveň potvrdenie, že žiak dosiahol určitú úroveň poznania, skúseností a osobnej pripravenosti.

Ak niekto ponúka zasvätenie iba ako službu, ktorú si môže kúpiť každý bez ohľadu na svoje vedomosti, charakter alebo pripravenosť, potom sa podľa môjho názoru stráca skutočný význam samotného zasvätenia.

Peniaze môžu zaplatiť kurz.
Môžu zaplatiť knihy.
Môžu zaplatiť čas učiteľa.

Nemôžu však zaplatiť pripravenosť človeka na zasvätenie. Tú si musí každý vybudovať sám

Záver

Zasvätenie má podľa môjho názoru svoje pevné miesto v mnohých duchovných a magických smeroch. Aj v našej forme mágie tvorí dôležitú súčasť systému výučby.

Napriek tomu by sme nikdy nemali zabúdať, že skutočného mága nevytvára samotný obrad.
Vytvára ho jeho charakter, ochota učiť sa, dlhoročná práca a schopnosť niesť zodpovednosť za svoje poznanie.

Zasvätenie môže otvoriť dvere.

Ale iba samotný človek rozhodne, či nimi naozaj prejde.

PS:
Séria pokračuje. V najbližšom príspevku sa budem venovať téme – Najčastejšie mýty o duchovnom raste

PS2:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk