Mágia nie je iba o čítaní kníh. Je predovšetkým o pochopení, skúsenosti a zodpovednosti.
Práve preto som sa rozhodol napísať tento príspevok, ktorý vznikol po veľmi príjemnom dni strávenom výučbou môjho kolegu a žiaka MVR Chárona.

Včera bol u mňa na výučbe a musím povedať, že to bol naozaj výnimočný deň. Veľmi ma potešilo, že prišiel maximálne pripravený. Mal poctivo naštudovaný materiál, premyslené otázky a bolo vidieť, že nad učivom rozmýšľal do hĺbky. Presne takto si predstavujem prístup človeka, ktorý chce v mágii napredovať. Nie iba čítať, ale chápať. Nie iba opakovať slová, ale hľadať ich skutočný význam.

Počas rozhovoru sme sa dostali k téme, ktorú som už na svojich stránkach niekoľkokrát načrtol – ochrana učenia pred jeho zneužitím.

Vysvetlil som mu, že moje Knihy mágie sú v niektorých kapitolách napísané zámerne tak, že ak sa ich bude človek držať úplne doslovne a bez ďalšieho vysvetlenia, v lepšom prípade sa mu technika jednoducho nepodarí.

Samozrejme prišla otázka:

„Prečo?“

Moja odpoveď bola jednoduchá.

Život ma naučil opatrnosti.

Za viac ako tridsať rokov výučby prešlo Selekciou veľké množstvo ľudí. Niektorí zostali, iní odišli. Niektorí odišli korektne, iní nie. Stalo sa aj to, že ľudia odmietli vrátiť knihy, na ktoré už po odchode zo Spoločenstva nemali nárok.

Práve preto som sa už pred rokmi rozhodol svoje učenie určitým spôsobom chrániť.

Nie preto, aby som niekomu bránil v poznaní.

Ale preto, aby sa citlivé techniky nedostali do rúk človeka, ktorý ich môže použiť nezodpovedne alebo ich začne vyučovať bez dostatočných vedomostí.

Ak niekto nevráti to, čo mu už nepatrí, je to jeho rozhodnutie. Ak sa však neskôr ukáže, že mu niektoré techniky nefungujú alebo ich pochopil nesprávne, následky si nesie sám.

Nie je to trest.

Je to ochrana učenia.

Počas rozhovoru som spomenul aj zaujímavý príklad z jedného dielu Harryho Pottera.

Hermiona pripravovala elixír presne podľa návodu v učebnici. Harry však používal poznámky, ktoré boli rukou dopísané na okrajoch knihy bývalým majiteľom. Hermiona napriek svojej precíznosti nedosiahla taký výsledok ako Harry.

Nejde o to, že by bola menej schopná.

Rozdiel spočíval v tom, že Harry mal k dispozícii skúsenosť niekoho, kto daný postup dlhé roky zdokonaľoval.

Práve tento príklad veľmi dobre vystihuje rozdiel medzi samotnou knihou a živou výučbou.

Kniha môže obsahovať správny základ.

Skúsený učiteľ však vie ukázať detaily, ktoré sa veľmi ťažko opisujú slovami.

Preto som počas rokov postupne zaviedol systém, že od približne HS3 a najmä od HS4 majú viaceré techniky určitú formu ochrany. Nie preto, aby boli tajomstvom za každú cenu, ale preto, aby ich človek pochopil v správnom čase a správnym spôsobom.

Aj ja ako autor duchovného a hermetického systému vedome nezverejňujem úplne všetko.

Dôvodov je viac.

V prvom rade chcem zabrániť zneužitiu niektorých postupov.

Niektoré techniky považujem za vhodné odovzdávať iba osobne pripraveným žiakom, ktorí už preukázali nielen vedomosti, ale aj charakter a zodpovednosť.

A napokon platí jedna veľmi dôležitá vec.

Technika sama osebe nestačí.

Mnohí ľudia si myslia, že ak presne zopakujú postup napísaný v knihe, musia dosiahnuť rovnaký výsledok.

Tak to však nefunguje.

Rovnako ako v hudbe nestačí vlastniť noty.

Rovnako ako v bojových umeniach nestačí poznať názvy techník.

Rovnako ako v chirurgii nestačí prečítať si učebnicu medicíny.

Rozhoduje dlhodobý tréning, disciplína, schopnosť sústrediť sa, správne pochopenie jednotlivých krokov a množstvo drobných skúseností, ktoré sa odovzdávajú z učiteľa na žiaka.

Aj preto si myslím, že mnohé staré hermetické školy fungovali podobným spôsobom.

Napríklad aj pri štúdiu diel Franza Bardona sa dodnes vedú diskusie, či všetko odovzdal vo svojich knihách alebo niektoré podstatné detaily vysvetľoval iba svojim osobným žiakom.

To už dnes s istotou nevieme.

Vieme však, že v dejinách duchovných škôl bol takýto model veľmi častý.

Kniha nikdy nebola považovaná za úplnú náhradu učiteľa.

Bola základom.

Skutočné pochopenie prichádzalo počas osobnej výučby.

Práve tam sa vysvetľovali jemné nuansy, opravovali chyby a odovzdávali skúsenosti, ktoré sa do písaného textu často ani nedajú preniesť.

Aj preto svojim žiakom vždy hovorím, že kniha je začiatok cesty, nie jej koniec.

Skutočné učenie totiž nevzniká iba čítaním stránok.

Vzniká stretnutím človeka s človekom, otázkami, diskusiou, praxou a rokmi spoločnej práce.

A práve v tom podľa mňa spočíva sila každej skutočnej duchovnej školy.

Záver

Možno sa niekomu bude zdať zvláštne, že niektoré techniky neodovzdávam do posledného detailu iba prostredníctvom knihy. Pravdou však je, že ma k tomu neviedla túžba niečo skrývať, ale zodpovednosť za učenie, ktoré som viac ako štyridsaťdva  rokov budoval.

Moje knihy majú človeka naučiť myslieť, pochopiť princípy a pripraviť ho na ďalší rast.
Živá výučba potom dopĺňa skúsenosti, ktoré sa do slov prenášajú len veľmi ťažko. Som presvedčený, že skutočná mágia nikdy nestála iba na písanom texte. Vždy stála na vzťahu medzi učiteľom a žiakom, na dôvere, dlhoročnej práci a spoločnom hľadaní pravdy.

Ak som týmto príspevkom chcel niečo povedať, tak predovšetkým toto:

Kniha môže otvoriť dvere, ale nimi musí prejsť samotný človek. A práve na tejto ceste je skúsený učiteľ často tým, kto pomôže pochopiť detaily, ktoré žiadna kniha nedokáže odovzdať v plnom rozsahu.

Preto si vážim každého žiaka, ktorý neprichádza iba čítať, ale prichádza sa učiť. Práve takí ľudia dávajú zmysel všetkým rokom, ktoré som venoval písaniu, výskumu a výučbe mágie.

PS:

Ak chceš ísť ešte hlbšie do témy práce s vedomím a energiou, pozri si ďalšie články na    
https:/blogy.selekcia.sk

alebo liečiteľské pohľady na www.prirodna-medicina.selekcia.sk