Téma Boha, Diabla a paralelných svetov patrí medzi tie, ktoré sprevádzajú ľudstvo po celé tisícročia. Každá kultúra si vytvorila vlastné predstavy o dobre a zle, o nebi a pekle, o bohoch a silách, ktoré podľa nej ovplyvňujú život človeka. Napriek tomu si myslím, že pri tejto téme často prehliadame jednu veľmi dôležitú vec – zodpovednosť človeka za vlastné rozhodnutia.
Diabol ako výhovorka
Ľudia veľmi radi hovoria, že ich k niečomu naviedol Diabol. Že ich pokúšal, našepkával im alebo ich zviedol na zlú cestu.
Ja si však myslím, že človek sa vždy rozhoduje sám.
Ak niečo urobíme, robíme to preto, že sme sa tak rozhodli. Môžeme mať výčitky svedomia, môžeme hľadať ospravedlnenie, ale konečné rozhodnutie je vždy naše.
Práve preto sa často stáva, že človek potrebuje nájsť vinníka mimo seba. Potrebuje niekoho, na koho prenesie zodpovednosť za svoje činy. A tak vzniká predstava, že za všetko môže Diabol.
Lenže ak chceme byť úprimní sami k sebe, musíme si priznať, že za väčšinu svojich rozhodnutí si môžeme sami.
Prečo ľudia privolávajú to, čoho sa boja?
Zaujímavé je, že mnohí ľudia sa snažia nadviazať kontakt s tým, čoho sa následne boja.
Volajú duchov.
Evokujú bytosti.
Snažia sa nadviazať spojenie s rôznymi silami.
A keď sa objavia následky, nevedia sa ich zbaviť.
Pritom si stačí položiť jednoduchú otázku:
Ak niečo nechcem vo svojom živote, prečo to vôbec pozývam?
Podobne je to aj s rôznymi formami špiritizmu alebo pokusov o privolávanie neznámych síl.
Človek otvorí dvere a následne je prekvapený, že sa cez ne niečo pokúsilo vstúpiť.
Satanizmus a jeho vývoj
Zaujímavý je aj pohľad na vznik satanizmu.
Na začiatku nešlo ani tak o samotného Satana, ako skôr o protest proti spoločenským alebo náboženským pravidlám. Ľudia si vytvorili symbol odporu voči tomu, čo považovali za obmedzujúce.
Až neskôr vznikli skupiny, ktoré sa pokúšali Satana skutočne privolávať alebo s ním nadväzovať kontakt.
Tu však vzniká otázka.
Bol to naozaj Satan?
Alebo niečo úplne iné?
Prípadne iba predstavy samotných účastníkov?
Na túto otázku asi neexistuje jednoznačná odpoveď.
Chlad ako znak spojenia s inou realitou
Jedným z javov, ktoré sa v rôznych tradíciách opakovane objavujú, je náhle ochladenie priestoru.
Paradoxne nejde o teplo, ale o chlad.
Mnohí by očakávali, že spojenie s peklom bude sprevádzané ohňom a horúčavou. Skúsenosti však často hovoria o presnom opaku.
Aj pri rôznych formách spojenia s inými realitami sa objavuje prudké ochladenie priestoru.
Niektorí ľudia opisujú, že sa ochladí vzduch natoľko, že je vidieť paru z úst aj počas teplého letného dňa.
Či už ide o psychologický jav, energetický prejav alebo niečo iné, symbolika chladu sa pri podobných témach objavuje veľmi často.
Potrebuje Diabol vojnu?
Bežná predstava hovorí, že všetko zlo pochádza od Diabla.
Ak sa však na túto predstavu pozrieme logicky, objaví sa zaujímavá otázka.
Naozaj by mal mať záujem na vojnách?
Ak by sme prijali predstavu karmy a vývoja Duše, potom násilie často spôsobuje predčasné ukončenie určitých procesov. Vojna vytvára chaos, ktorý nemusí byť výhodný ani pre jednu stranu.
Pri pohľade do dejín navyše zistíme, že v mene Boha, bohov alebo náboženských ideológií zomreli milióny ľudí.
V porovnaní s tým sú prípady zabíjania v mene Satana skôr výnimočné.
To samozrejme neznamená, že jedno je dobré a druhé zlé. Poukazuje to však na skutočnosť, že človek dokáže ospravedlniť násilie takmer akoukoľvek ideológiou.
Paralelné svety ako samostatné reality
Podľa tejto teórie existuje veľké množstvo paralelných svetov.
Každý z nich má vlastnú štruktúru, vlastnú hierarchiu, vlastnú energetiku a vlastné zákonitosti.
Niektoré môžu byť malé.
Iné veľké.
Niektoré vznikajú.
Iné zanikajú.
Nie sú naviazané na konkrétnu planétu a existujú nezávisle od fyzického sveta.
Človek sa do nich môže dostať iba vtedy, ak pozná správny spôsob vstupu a zároveň aj cestu späť.
Práve návrat býva často dôležitejší než samotný vstup.
Svety vytvárané vierou ľudí
Zaujímavou myšlienkou je predstava, že niektoré paralelné svety vznikajú a rastú vďaka viere ľudí.
Čím viac ľudí určitý systém živí svojou vierou, pozornosťou a energiou, tým silnejším sa stáva.
Takto môžeme hovoriť o paralelnom svete kresťanstva, budhizmu, islamu alebo iných veľkých náboženských smerov.
Počas storočí sa tieto svety rozvíjajú spolu so svojimi nasledovníkmi.
Naopak, keď určitá civilizácia alebo náboženstvo zanikne, postupne slabne aj svet, ktorý vytvorilo.
Tak sa mohli zmenšiť alebo zaniknúť aj svety dávnych civilizácií, akými boli Mayovia, Aztékovia alebo mnohé ďalšie kultúry.
Strata identity Duše
Jednou z najzaujímavejších myšlienok textu je predstava, že počas vývoja sa niektoré Duše akoby stratili.
Prestali vedieť, ku ktorému paralelnému svetu patria.
Stratili spojenie so svojou pôvodnou identitou.
Následne sa inkarnujú opakovane, no nesú si len neurčitý pocit, že niekam patria, že niečo hľadajú, že niečo nie je dokončené.
Práve tento vnútorný pocit môže byť jedným z dôvodov, prečo človek počas života hľadá duchovnú cestu, svoje miesto alebo svoje poslanie.
Cesta späť
Podľa tejto teórie sa minulosť už zmeniť nedá.
Nie je možné vrátiť sa späť a opraviť chyby, ktoré sa stali.
Je však možné pokračovať dopredu.
Budovať nové spojenia.
Obnovovať stratené poznanie.
A pomáhať tým, ktorí sa na svojej ceste stratili.
Práve preto je vývoj špirály neustále orientovaný smerom dopredu.
Nie späť.
Záver
Téma Boha, Diabla a paralelných svetov nie je len témou náboženstva alebo mágie. Je predovšetkým témou identity človeka a jeho miesta vo vesmíre.
Či už človek verí v Boha, Diabla, paralelné svety alebo iba v silu vlastného vedomia, vždy sa nakoniec dostáva k tej istej otázke:
Kam patrím?
A možno práve hľadanie odpovede na túto otázku sprevádza Dušu počas celej jej dlhej cesty naprieč inkarnáciami, paralelnými svetmi a jednotlivými etapami jej vývoja.
PS:
Ďalšie články o Duši, reinkarnácii, paralelných svetoch, mágii a duchovnom vývoji nájdete na stránke https://blogy.selekcia.sk.
Témy z oblasti zdravia, liečiteľstva, bylín a prírodnej medicíny nájdete na stránke
www.prirodna-medicina.selekcia.sk
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.