Diabol, paralelné svety a zodpovednosť človeka za vlastné rozhodnutia

Téma Diabla, pekla, Boha a paralelných svetov patrí medzi najstaršie témy, ktorými sa ľudstvo zaoberá. Nájdeme ju v náboženstvách, legendách, rozprávaniach, filozofii aj mágii. Napriek tomu si myslím, že existuje jedna zásadná otázka, ktorú si kladie len málokto:

Je za naše rozhodnutia naozaj zodpovedný Diabol, alebo sme za ne zodpovední my sami?

Najväčšia výhovorka ľudstva

Ľudia veľmi radi hovoria:

„To Diabol ma zviedol.“

„To on mi našepkal.“

„Nemal som silu sa mu vzoprieť.“

Takéto vysvetlenie je pohodlné. Človek sa zbaví zodpovednosti a prenesie ju na niekoho iného.

Lenže pravda býva jednoduchšia.

Človek sa vždy rozhoduje sám.

Môže byť ovplyvnený prostredím, emóciami, výchovou alebo okolnosťami, ale posledné rozhodnutie robí vždy on sám.

Práve preto si myslím, že väčšina odvolávania sa na Diabla je len pokusom ospravedlniť vlastné rozhodnutia. Keď človeka trápi svedomie, potrebuje nájsť vinníka. A tak vznikajú výhovorky, ktoré majú zakryť skutočnosť, že to bol práve on, kto sa rozhodol konať určitým spôsobom.

Prečo ľudia volajú to, čoho sa potom boja?

Zaujímavé je, že mnohé tradície hovoria o privolávaní bytostí, duchov alebo síl.

Keď sa však pozrieme bližšie, vzniká zvláštny paradox.

Ľudia niečo privolajú a následne sa toho boja.

Privolajú ducha a potom sa ho nevedia zbaviť.

Volajú Diabla a následne sa čudujú, že situácia nie je pod ich kontrolou.

Pritom sa nikto nezamýšľa nad jednoduchou otázkou:

Ak niečo nechcem vo svojom dome, prečo to tam pozývam?

V bežnom živote by si nikto dobrovoľne nepozval zlodeja do obývačky. V oblasti mágie však ľudia často robia presne to isté a potom sú prekvapení výsledkom.

Satan ako symbol a Satan ako realita

Keď sa pozrieme na dejiny satanizmu, zistíme zaujímavú vec.

Najprv nešlo o uctievanie Satana v doslovnom zmysle.

Išlo skôr o protest.

O odpor voči spoločenským alebo náboženským pravidlám.

Až neskôr sa objavili skupiny, ktoré začali hovoriť o reálnom privolávaní Satana a práci s jeho silami.

Tu však vzniká ďalšia otázka.

Bol to naozaj Satan?

Alebo niečo iné?

Prípadne len predstavy samotných účastníkov?

To je otázka, na ktorú neexistuje jednoznačná odpoveď. A práve preto je potrebné zachovať si zdravý rozum aj pri témach, ktoré sa dotýkajú mágie a duchovného sveta.

Chlad ako prejav spojenia s inou realitou

V mnohých tradíciách sa objavuje zaujímavý fenomén.

Nie teplo.

Nie oheň.

Ale chlad.

Pri rôznych formách evokácie alebo spojenia s inými realitami býva často opisované výrazné ochladenie priestoru.

Táto predstava sa objavuje v rôznych kultúrach a obdobiach.

Niektorí ju spájajú so smrťou.

Iní s prítomnosťou bytostí z iných svetov.

Ďalší s odlišnou energetickou povahou realít, ktoré sa na krátky čas dotýkajú nášho sveta.

Bez ohľadu na výklad je zaujímavé, že symbolika chladu sa opakuje naprieč rôznymi tradíciami.

Chce Diabol vojnu?

Bežná predstava hovorí, že všetko zlo sveta pochádza od Diabla.

Keď sa však na túto predstavu pozrieme logicky, objavia sa otázky.

Naozaj by mal mať záujem na tom, aby sa ľudia navzájom zabíjali?

Alebo je táto predstava príliš zjednodušená?

Mnohé vojny sa viedli v mene bohov, náboženstiev, ideológií a rôznych presvedčení. Ľudia zabíjali ľudí v mene vyšších cieľov, ktoré považovali za správne.

To nás vedie k zamysleniu, či problém nespočíva skôr v človeku samotnom než v bytosti, na ktorú sa snaží preniesť vinu za svoje skutky.

Paralelné svety ako samostatné reality

Jednou z najzaujímavejších myšlienok textu je predstava paralelných svetov.

Nie ako miest dobra alebo zla.

Ale ako samostatných systémov.

Ako svetov s vlastnou hierarchiou, vlastnými zákonitosťami a vlastným spôsobom existencie.

Každý takýto svet môže mať inú povahu.

Iné pravidlá.

Iný spôsob fungovania.

Niektoré môžu byť človeku bližšie.

Iné vzdialenejšie.

Dôležité však je uvedomiť si, že ak človek vstupuje do neznámeho priestoru, mal by vedieť nielen ako vstúpiť, ale aj ako sa bezpečne vrátiť späť.

Svety vytvárané ľudskou vierou

Zaujímavou filozofickou úvahou je predstava, že kolektívna viera ľudí vytvára alebo posilňuje určité paralelné svety.

Čím viac ľudí určitú predstavu živí svojou pozornosťou, vierou a energiou, tým väčší význam získava.

Takýto pohľad sa objavuje v mnohých ezoterických smeroch, kde sa hovorí o kolektívnych realitách, archetypoch alebo egregoroch.

Nech už človek prijíma alebo odmieta podobné vysvetlenia, nemožno poprieť, že spoločné presvedčenie veľkých skupín ľudí má schopnosť meniť svet okolo nás.

Kam patrím?

Možno najdôležitejšia otázka celého textu neznie:

„Existuje Diabol?“

Ani:

„Existuje Boh?“

Ale:

„Kam patrím ja?“

Čomu verím?

Aké hodnoty zastávam?

Čo považujem za správne?

Aké miesto chcem zaujať vo svojom živote?

Práve odpoveď na tieto otázky je pre človeka dôležitejšia než nekonečné spory o tom, ktorá predstava duchovného sveta je správna.

Záver

Téma Diabla, Boha a paralelných svetov nie je len témou náboženstva alebo mágie.
Je predovšetkým témou ľudskej zodpovednosti.

Je jednoduché obviniť temné sily.

Je jednoduché nájsť vinníka mimo seba.

Oveľa ťažšie je priznať si, že za väčšinu svojich rozhodnutí nesieme zodpovednosť my sami.

Práve preto by sa mal každý človek, a zvlášť každý mág, naučiť pozerať najprv do vlastného vnútra.

Pretože skôr než začne hľadať odpovede v paralelných svetoch, musí pochopiť svet, ktorý nosí v sebe.

PS:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na stránke
https://blogy.selekcia.sk.

Témy z oblasti zdravia, liečiteľstva, bylín a prírodnej medicíny nájdete na stránke
www.prirodna-medicina.selekcia.sk.