Zasvätenie do mágie a odovzdávanie sily

Existuje veľa spôsobov zasvätenia. V podstate každý, kto pracuje na určitej úrovni, si časom dokáže nájsť svoj spôsob odovzdania sily. Ten najstarší spôsob je asi ten, keď umierajúci odovzdá svoju silu svojmu nasledovníkovi. Sila sa odovzdáva v posledných chvíľach života. Človek, ktorý disponuje určitou silou či schopnosťami, ich odovzdá svojmu nasledovníkovi dotykom ruky, svojou vôľou alebo nejakým artefaktom.

V dejinách mágie sa s podobnými príbehmi stretávame pomerne často. Niektoré národy verili, že sila veľkého šamana, kňaza alebo mága nesmie zomrieť spolu s ním, ale musí pokračovať ďalej prostredníctvom jeho nástupcu. Práve preto vznikali rôzne formy zasvätenia, odovzdávania síl a duchovného dedičstva.

Rôzne úrovne zasvätenia

Je viacero možností, ako odovzdať silu na viacerých úrovniach. Je rozdiel aj v tom, komu a ako idem svoju silu odovzdať.

Buď ide len o nabudenie síl, aby sa rozprúdila energia, alebo ide o odovzdanie sily mágie, alebo o úplné odovzdanie sily a vedomosti na pokračovateľa.

Je možné zasvätiť množstvo ľudí na tej najnižšej úrovni, napríklad silou rôznych jednoduchých techník určených primárne na liečenie, čím sa väčšinou nič nepokazí. Človeku sa rozprúdia energie, cíti ich v rukách, hrejú mu, všetko mu funguje a dokáže týmto liečiť.

Takéto zasvätenia poznáme aj z rôznych liečiteľských smerov. Ich cieľom je aktivovať schopnosti, ktoré už v človeku určitým spôsobom existujú. Nejde pritom o radikálnu zmenu vedomia, ale skôr o otvorenie určitej cesty.

Ja tu zasvätenie do týchto energií neopisujem.

Zasvätenie do síl mágie

Na zasvätenie do mágie však treba inú silu a iný stupeň znalostí.

V prvotných stupňoch sa zasvätenie do síl mágie môže udiať cez magické písmo, kde je stanovené, čo chcem a v akej intenzite odovzdať. Treba si pripraviť text a zvoliť silu, ktorú adept dokáže absorbovať.

Týmto textom sa mu otvorí cesta do sveta tajomna, začne vidieť a chápať.

Práve tu vzniká rozdiel medzi obyčajným záujmom o mágiu a skutočným vstupom na cestu mága. Človek už nezačína iba čítať o mágii alebo sa o nej rozprávať. Začína ju vnímať.

Keď sa otvorí nové vnímanie

Ťažko povedať, koľko času bude potrebovať, aby obsiahol všetko to, čo sa mu zrazu bude diať na úrovni vidín.

Pretože nejaký čas nebude vedieť odhadnúť, čo je fantázia, čo realita a čo zmes toho všetkého.

Mozog sa bude istú dobu brániť tomu, čo sa s ním deje, že vníma to, čo predtým nevnímal.

Mnohí žiaci opisujú toto obdobie ako čas veľkých otázok. Zrazu si začnú všímať veci, ktoré predtým prehliadali. Začnú vnímať symboly, súvislosti a zvláštne vnútorné pocity. Nie vždy je jednoduché pochopiť, čo je výsledkom novej schopnosti vnímania a čo je len produkt vlastnej predstavivosti.

Práve preto bola v minulosti úloha učiteľa v mágii taká dôležitá.

Úloha učiteľa v mágii

Počas prvých krokov na ceste mága je veľmi dôležité, aby mal adept niekoho, kto mu pomôže orientovať sa v nových skúsenostiach.

Nie preto, že by bol bezmocný, ale preto, že nové vnímanie sveta si vyžaduje určitú stabilitu.

Skúsený učiteľ vie rozpoznať, či sa adept pohybuje správnym smerom, alebo či sa začína strácať vo vlastných predstavách.

Práve preto sa v tradičných školách mágie nikdy neprikladal význam iba samotnému zasväteniu. Rovnako dôležitá bola aj následná výučba, vedenie a dlhodobá práca.

Keď sa človek narodí so schopnosťami

V tomto prípade nehrozí nejaké veľké nebezpečenstvo, lebo toto si adept môže regulovať svojou vôľou a v prípade potreby to zastaviť či spomaliť.

Stáva sa aj to, že mnohí sa s týmito schopnosťami rodia a nevedia si s tým poradiť a tak namiesto učenia hľadajú spôsob, ako to zastaviť.

Ak sa s tým človek narodí, je to tým, že sa v ňom narodí podstata sily, s ktorou dokážeme manipulovať a pracovať.

Takíto ľudia často už od detstva vnímajú veci, ktoré ich okolie nevníma. Môžu mať zvláštne sny, silnú intuíciu alebo pocity, ktoré si nevedia vysvetliť.

Nie každý to však prijme ako dar.

Strach z vlastných schopností

Človek, ktorý k tomu nemá vzťah a skôr má z týchto schopností strach a problémy, to v sebe zablokuje.

Občas sa tieto sily v ňom môžu prebudiť a potom z toho vznikajú určité duševné problémy. Človek sa hanbí priznať, čo vidí a cíti.

Mnohí to chcú v sebe zablokovať a aj sa im to podarí.

Nie je to nič nezvyčajné. Každý človek reaguje na neznáme inak. Niekto ho skúma, niekto sa ho snaží pochopiť a niekto pred ním radšej utečie.

Práve preto je cesta mágie cestou dobrovoľnou. Nikto by nemal byť nútený rozvíjať schopnosti, ktoré nechce používať.

Zasvätenie ako začiatok cesty

Mnohí si myslia, že zasvätenie je cieľom.

Ja si myslím opak.

Zasvätenie je iba začiatkom.

Je to otvorenie dverí do sveta, ktorý tu bol vždy, ale človek ho dovtedy nevnímal.

Skutočná práca začína až potom.

Nasledujú mesiace a roky učenia, skúseností, omylov, úspechov a hľadania vlastnej cesty.

Práve preto nie je dôležité len to, kto človeka zasvätí.

Dôležité je aj to, čo s týmto darom urobí ďalej.

Lebo skutočná sila mágie nevzniká zasvätením.

Skutočná sila mágie vzniká tým, ako človek so získaným poznaním naloží počas svojho života.

Je na rozhodnutí človeka, či to chce prijať alebo nie. Ak takéhoto človeka chceme viesť, tak úvodné zasvätenie nie je nutné. On to má v sebe.
Ten človek v sebe má schopnosti, len ho treba naviesť, aby tie schopnosti vedel správne využívať, aby sa neotočili proti nemu. Je dôležité, aby človek vedel, s čím vlastne pracuje a ako s tým má naložiť.

PS:

Ďalšie články o živote po smrti, Duši, mágii, paralelných svetoch a duchovných tradíciách nájdete na stránke https://blogy.selekcia.sk

Témy prírodného liečiteľstva, bylín a tradičnej prírodnej medicíny nájdete na stránke
www.prirodna-medicina.selekcia.sk.

Tags: Zasvätenie