Cestuje duša medzi životmi? Reinkarnácia, duša a hľadanie odpovedí na najstaršie otázky ľudstva

Viera v reinkarnáciu je veľmi stará. Táto náuka je obsiahnutá vo väčšine východných náboženských tradícií, ako napríklad v budhizme, hinduizme, džinizme a sikhizme. Duša má tiež viacero pomenovaní a to napríklad Duch, Vyššie Ja, Pravé Ja, Božské Svetlo, Ja, Ego (nezamieňajme si teraz Ego s definíciou ega v psychológii) a tiež poznáme duálne duše, duálne podporné duše a spriaznené duše.

Cestuje však Duša, či Duch, Duálne duše, Duálne podporné Duše a spriaznené Duše, Vyššie alebo Pravé Ja, Božské Svetlo, Ja alebo aj spomenuté Ego?

Túto otázku si už počas svojho života zrejme položil každý človek. A ak nám niekto blízky odíde na druhú stranu života, chceme tomu veriť ešte viac.

Môj pohľad na reinkarnáciu

Môj osobný pohľad na vec je taký, že toto je možné a nielen možné, ale Duša, či Duch, Vyššie alebo Pravé Ja, Božské Svetlo, Ja, Ego – proste nech to pomenujeme už akokoľvek – naozaj reálne cestuje medzi jednotlivými životmi a svetmi paralel.

Ak nám tu jeden život skončí, máme možnosť ísť ďalej, žiť v ďalšom živote a plniť si tak poslanie duše na vývojovej špirále tak, aby mohla ísť vpred.

Podľa tohto názoru sa v každom živote vo fyzickom svete vyvíja nová osobnosť, ale istá súčasť bytosti zostáva neustále prítomná počas celej postupnosti životov.

Práve táto nemenná podstata predstavuje to, čo mnohí nazývajú Duša.

Nevýhoda znovuzrodenia

Čo ja osobne považujem za nevýhodu celého tohto procesu je, že stále musíme začať cestu od úplného začiatku.

A aj keď väčšina z vás rada spomína na svoje detstvo, ja teda nie.

Ja som bral detstvo ako niečo obmedzujúce pre moju cestu v oblasti toho, kvôli čomu som tu.

Ak by som sa mal vrátiť, uvítal by som, aby som bol rovno dospelý a mal možnosť opätovne sa realizovať, tvoriť, písať a učiť.

Tak, ako sme to kedysi za istých podmienok dokázali – prestúpili sme z tela do tela a pokračovali v započatom diele ďalej.

Strach zo smrti a túžba po stretnutí

Cestovanie duší však určitú skupinu ľudí aj desí.

Najčastejšie sa to prejavuje otázkami:

„Ako sa potom stretnem s tým, kto odišiel na púť predo mnou?“

„Stretnem sa s tým, kto mi tu tak veľmi chýba?“

„Uvidím ho ešte niekedy?“

„Budem mu môcť povedať to, čo som mu nestihol povedať počas života?“

Nás, ktorí sa týmto témam venujeme, reinkarnácia fascinuje.

Mnohí ostatní tomu chcú veriť pre nádej.

Iní zo strachu.

A ďalší sa boja pripustiť možnosť, že smrťou by sa všetko definitívne skončilo.

Kresťanstvo a vzkriesenie

Dokonca ani Raj či Eden v kresťanskom ponímaní nefunguje úplne tak, ako si mnohí predstavujú.

Ak by sme podrobnejšie študovali Bibliu a teológiu, zistili by sme, že podľa niektorých kresťanských výkladov je smrť nateraz konečná.

Neexistuje okamžitý posmrtný raj a duša nikam necestuje.

Duša a telo čakajú na mieste posledného odpočinku až do chvíle vzkriesenia.

Podľa Biblie dal Boh moc kriesiť mŕtvych Ježišovi.

Ježiš má vrátiť život všetkým, ktorí budú vzkriesení a tí opäť získajú svoju osobnosť a spomienky.

Niektorí budú vzkriesení k duchovnému životu, iní k životu vo fyzickej forme.

Prečo ľudia uvažujú o reinkarnácii

Práve predstava vzkriesenia býva pre mnohých ľudí zložitá.

Niektorí sa obávajú, či budú hodní vzkriesenia.

Iní sa boja večného zatratenia.

A ďalší hľadajú odpoveď práve v reinkarnácii.

Reinkarnácia doslova znamená „byť znova z mäsa“.

Je to viera, že určitá podstata človeka prežíva smrť fyzického tela a následne sa narodí do nového života.

V novom tele.

V nových podmienkach.

S novými skúsenosťami.

Duša a emočné telo

Duša je však vo svojej podstate chladná a bezemočná.

Naše túžby, radosti, bolesti a obavy jej v skutočnosti veľa nehovoria.

Práve preto sa domnievam, že počas cesty po smrti zohrávajú významnú úlohu emočné telá.

A práve na tejto úrovni je viac ako pravdepodobné, že sa opäť stretneme so svojimi blízkymi.

Ak existujú duálne duše alebo spriaznené duše, potom sa ich cesty môžu prelínať nielen v paralelných svetoch, ale aj v ďalších životoch.

Možno sa potom stáva to, čo mnohí nazývajú osudovým stretnutím.

Stretneme človeka a máme pocit, že ho poznáme celý život.

Hoci sme sa údajne nikdy predtým nestretli.

Spriaznené duše a spoločná cesta

Treba dúfať, priatelia, že sa duše spoznajú aj v ďalších životoch.

Že nám duša našepká:

„Veď my spolu kráčame už viacero životov.“

Poznanie takéhoto momentu môže človeku doslova otvoriť dušu.

Nemusí ísť hneď o lásku.

Môže ísť o priateľstvo.

Môže ísť o spoluprácu.

Môže ísť o pocit hlbokej blízkosti.

Práve tieto spojenia nám potom pomáhajú prekonávať životné skúšky a napredovať na našej vlastnej ceste.

Spomienky detí na minulé životy

Dôkazov máme po svete veľa.

Keby sa ľudia v našej stredoeurópskej kultúre menej báli hovoriť o zvláštnych skúsenostiach svojich detí, mali by sme ich ešte viac.

Koľko rodičov počulo od svojich malých detí vetu:

„Vy nie ste moji skutoční rodičia.“

Alebo:

„Ja som býval niekde inde.“

Mnohí rodičia nad tým len mávnu rukou a čakajú, kým dieťa na tieto spomienky zabudne.

A väčšinou sa to naozaj stane.

Časom sa tieto spomienky vytratia.

Ale niekde hlboko v podstate Duše môžu zostať uložené naďalej.

Možno ako fragment.

Možno ako spomienka.

Možno ako ozvena dávneho života.

Duša ako večný pútnik

A tak na záver dodám:

Duša skutočne cestuje a forma jej cesty je zatiaľ veľkou neznámou, hoci zároveň poznanou realitou a pravdou.

A kto z nás má pravdu?

Náboženstvá?
Filozofie?
Mágovia?
Alebo vedci?

Možno každý len opisuje inú časť tej istej skutočnosti.

Jedno však považujem za isté.

Máme Dušu.

A tá je vo svojej podstate nesmrteľná.

Ide za svojím cieľom a naše životy sa navzájom prelínajú.

Raz sme silne veriaci kresťania.

V ďalšom živote možno budeme presvedčení materialisti.

A v inom budeme žiť podľa východnej filozofie niekde v kláštore.

Všetko sa to však deje v prospech jednej jedinej Duše, ktorá si vyberá svoje skúsenosti a životy na svojej vlastnej ceste vývoja.

My sme vlastne len pútnici Duše v jej veľkom putovaní.

A môžeme byť vďační za to, že nám umožňuje prežívať toto putovanie aj prostredníctvom emócií, lásky, priateľstva, radosti i bolesti.

Práve vďaka tomu nie sme len chladné bytosti bez citu, ale živé bytosti, ktoré môžu svoju cestu skutočne prežiť.

PS:

Ďalšie články o duši, reinkarnácii, živote po smrti, paralelných svetoch a mágii nájdete na stránke https://blogy.selekcia.sk

Témy prírodného liečiteľstva, bylín a tradičnej prírodnej medicíny nájdete na stránke www.prirodna-medicina.selekcia.sk.