Jednou z otázok, s ktorou sa pri svojej práci stretávam veľmi často, je vzťah medzi poverčivosťou a mágiou. Mnohí ľudia si totiž tieto dva pojmy zamieňajú. Stačí, aby niekto spomenul mágiu, a okamžite si predstaví čiernu mačku prechádzajúcu cez cestu, rozsypanú soľ, rozbité zrkadlo alebo číslo trinásť. Je však takýto pohľad správny?

Moja odpoveď je jednoznačná. Nie.

Čo je vlastne poverčivosť?

Poverčivosť vznikala počas stáročí medzi obyčajnými ľuďmi. Často išlo o snahu vysvetliť si udalosti, ktorým nerozumeli. Niektoré povery vznikli zo strachu, iné z tradície a ďalšie sa odovzdávali z generácie na generáciu bez toho, aby sa niekto zamyslel nad ich skutočným významom.

Dodnes sa môžeme stretnúť s presvedčením, že:

• čierna mačka prináša nešťastie,
• rozsypaná soľ znamená hádku,
• rozbité zrkadlo prinesie sedem rokov nešťastia,
• pod rebríkom sa nemá prechádzať,
• číslo trinásť je nešťastné.

Takéto presvedčenia sú súčasťou ľudovej kultúry, nie odbornej práce s mágiou.

Uvediem jeden úsmevný príklad. Určite ste už počuli poveru, že ak vám prebehne cez cestu čierna mačka sprava doľava, čaká vás nešťastie. Ak však prebehne zľava doprava, vraj vám prinesie šťastie.

Vždy sa pri tejto predstave pousmejem. Z môjho pohľadu totiž mačka jednoducho niekam ide.
Nevie, že práve prešla cez cestu človeku, nepozná naše povery a už vôbec nerozlišuje, či ide sprava doľava alebo naopak. Je to zviera, ktoré sa presúva z jedného miesta na druhé.

Tento jednoduchý príklad podľa mňa krásne ukazuje, ako ľudia často pripisujú bežným udalostiam význam, ktorý v nich v skutočnosti vôbec nemusí byť. Práve preto by mal mág rozlišovať medzi poverou a skutočnými poznatkami. Nie všetko, čomu ľudia po stáročia verili, musí byť automaticky pravdivé.

Skutočná mágia funguje inak

Mágia, tak ako ju učím ja, nestojí na poverách ani na slepej viere. Vyžaduje poznanie, skúsenosti, dlhodobé štúdium a predovšetkým kritické myslenie.

Mág by nemal prijímať za pravdu niečo len preto, že sa to traduje celé generácie. Mal by sa pýtať:

• Prečo to vzniklo?
• Aký je mechanizmus?
• Dá sa to overiť?
• Existujú skúsenosti, ktoré to potvrdzujú?

Ak odpovede neexistujú, je správne zostať opatrný.

Môže mať niektorá povera reálny základ?

Áno, niekedy môže.

Počas dejín sa totiž stávalo, že skutočné poznatky sa medzi ľuďmi postupne menili na jednoduché povery. Pôvodný význam sa vytratil a zostal iba zvyk.

To však neznamená, že každá povera je pravdivá.

Práve preto je potrebné každé tvrdenie skúmať samostatne. Nestačí povedať: „Naši predkovia tomu verili.“ Rovnako nestačí ani opačný extrém: „Je to staré, takže je to určite nezmysel.“

Rozhodovať by mali poznatky, skúsenosti a rozumné uvažovanie.

Strach nie je cesta poznania

Mnohé povery vznikajú zo strachu. Človek začne veriť, že každý drobný jav je znamením budúceho nešťastia. Postupne sa môže dostať do stavu, keď sa bojí obyčajných situácií každodenného života.

Takýto prístup však človeka duchovne neposúva. Naopak, obmedzuje jeho slobodu a často vytvára zbytočný stres.

Mágia by nemala človeka zväzovať strachom. Mala by ho viesť k lepšiemu pochopeniu seba samého, prírody aj sveta okolo nás.

Medzi veľmi rozšírené povery patrilo aj presvedčenie, že sa mŕtvi vracajú medzi živých, aby sa pomstili svojim nepriateľom alebo strašili svojich príbuzných. Takéto príbehy nájdeme v mnohých kultúrach sveta a často vznikali v časoch, keď ľudia nedokázali vysvetliť rôzne zvláštne udalosti alebo sa vyrovnať so smrťou blízkeho človeka. Strach potom vytváral ďalšie príbehy, ktoré sa z generácie na generáciu menili na údajné skutočnosti.

Počas svojho života som sa téme života po smrti venoval mnoho rokov a napísal som o nej aj dve knihy. Práve preto viem, aké ľahké je zameniť si poveru so skutočným skúmaním tejto problematiky. Jedna vec sú príbehy, ktoré vznikli zo strachu alebo ľudskej fantázie, a druhá vec je seriózny výskum javov, ktoré súvisia so smrťou a tým, čo môže nasledovať po nej. Tieto dve oblasti by sme nikdy nemali zamieňať.

Poverčivosť nie je dôkaz duchovnosti

Niekedy sa stretávam s názorom, že čím viac človek verí rôznym znameniam, tým je duchovnejší.
S tým nesúhlasím.

Duchovný rast nespočíva v zbieraní povier. Spočíva v rozvíjaní charakteru, múdrosti, schopnosti premýšľať a prijímať zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Pravá mágia nestojí na slepej viere. Stojí na poznaní, skúsenostiach a pokore. Práve preto by mal každý mág rozlišovať medzi tým, čo je iba tradovanou poverou, a tým, čo má skutočný základ overený dlhodobou praxou.

Možno práve toto rozlišovanie patrí medzi najdôležitejšie vlastnosti každého človeka, ktorý sa rozhodne kráčať cestou poznania mágie. Nie všetko staré je pravdivé a nie všetko nové je nesprávne. Múdrosť spočíva v tom, že človek dokáže oboje skúmať s otvorenou mysľou, ale zároveň s dostatočnou dávkou kritického uvažovania.

PS:

V najbližšom článku uverejním príspevok na tému: Mágia a karma – je karma naozaj trestom za minulý život?

Pozrieme sa spoločne na to, ako chápu karmu východné náboženstvá, aký postoj k nej zaujíma kresťanstvo, ako sa dostala do európskej ezoteriky a aké rozdielne názory na ňu existujú medzi samotnými mágmi. Zároveň sa pokúsim ponúknuť aj svoj osobný pohľad na túto tému, ktorý vychádza z viac ako štyroch desaťročí práce v mágii.

Verím, že pôjde o jednu z tých tém, nad ktorou sa oplatí zamyslieť bez ohľadu na to, aký názor na karmu máte dnes.

PS2:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk.

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
https://www.prirodna-medicina.selekcia.sk.