Tri fyzické roviny života a cesta k poznaniu paralelného sveta

Pristúpme teraz k čiastočnému vysvetleniu toho, ako pracujem a aké techniky, spôsoby a formy používam pri snahe oživiť to, čo bolo kedysi prirodzenou súčasťou človeka a jeho druhým Ja.

Mnohí ľudia sa domnievajú, že fyzický a paralelný svet sú od seba úplne oddelené. Ja si však myslím, že kedysi tvorili prirodzený celok a človek ich vnímal ako súčasť svojej existencie. Postupom času sa toto prepojenie oslabovalo, až sa stalo pre väčšinu ľudí takmer neviditeľným.

Napriek tomu tu stále je.

Podobá sa to situácii, keď človek príde o jednu ľadvinu alebo o jedno oko. Dokáže ďalej žiť, fungovať a prispôsobiť sa novým podmienkam. Napriek tomu mu vždy bude niečo chýbať. Niečo, čo kedysi tvorilo prirodzenú súčasť jeho celku.

Podobne vnímam aj vzťah medzi fyzickým a paralelným svetom.

Žijeme v dvoch rovinách existencie, aj keď si to často neuvedomujeme. Aby sme tomu lepšie porozumeli, rozdeľujem fyzický život na tri základné roviny.

Prvá fyzická rovina – bežný život

Prvou rovinou je náš každodenný fyzický život.

Patrí sem rodina, práca, povinnosti, starostlivosť o domácnosť, záhradu, deti či všetko ostatné, čo tvorí bežnú súčasť našej existencie.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že táto rovina nemá s paralelným svetom nič spoločné. V skutočnosti to však nie je celkom pravda.

Každý človek sa počas života dostane do situácií, keď intuitívne hľadá pomoc, oporu alebo riešenie. Niekedy sa na okamih zastaví, zhlboka sa nadýchne a jeho myšlienky sa na krátku chvíľu vzdialia od okolitého sveta.

V týchto okamihoch často podvedome siaha niekam hlbšie do svojho vnútra.

Mnohí si ani neuvedomujú, že práve vtedy sa dotýkajú hranice medzi fyzickým a paralelným svetom. Hľadajú odpoveď, silu alebo usmernenie bez toho, aby si uvedomili, odkiaľ prichádza.

Napriek tomu by mala táto rovina zostať predovšetkým rovinou fyzického života. Človek by mal riešiť svoje povinnosti, vzťahy a každodenné úlohy najmä prostredníctvom fyzických činov a rozhodnutí.

Druhá fyzická rovina – práca na sebe

Druhá rovina vzniká v okamihu, keď človek začne vedome pracovať na svojom vnútornom rozvoji.

Patrí sem štúdium, učenie, stretnutia s ľuďmi podobného zamerania, rozhovory o duchovných témach a snaha pochopiť širšie súvislosti vlastnej existencie.

Práve v tejto fáze sa človek začína učiť prijímať myšlienku, že môže existovať aj niečo viac než len fyzický svet.

Začína skúmať svoje vnútro.

Učí sa rozlišovať vlastné emócie, myšlienky a vnútorné procesy.

Postupne spoznáva svet paralel, nie však prostredníctvom priamej skúsenosti, ale najmä prostredníctvom poznávania seba samého.

Je to obdobie, keď sa človek pripravuje na hlbšie pochopenie vlastnej podstaty.

Tretia fyzická rovina – cesta do vlastného vnútra

Treťou rovinou je stav, keď človek na určitý čas odloží bokom predchádzajúce dve úrovne.

Nevenuje pozornosť každodenným povinnostiam ani samotnému procesu učenia.

Obracia sa dovnútra.

Práve tu začína objavovať svet poznania, ktorý ho postupne približuje k svetu paralely.

Nejde o únik pred realitou.

Nejde ani o popretie fyzického života.

Ide o schopnosť ponoriť sa do vlastného vnútra natoľko hlboko, že človek začne vnímať vrstvy svojej existencie, ktoré si predtým neuvedomoval.

Práve v tejto rovine sa začína vytvárať skutočné spojenie medzi človekom a tým, čo nazývame paralelným svetom.

Prečo sú všetky tri roviny dôležité

Mnohí ľudia robia chybu v tom, že sa snažia jednu z týchto rovín uprednostniť a ostatné zanedbávajú.

Niektorí zostanú iba vo fyzickom svete a nikdy sa nepokúsia spoznať svoje vnútro.

Iní sa naopak natoľko ponoria do duchovna, že zabudnú žiť bežný život.

Ani jedna z týchto ciest nie je úplná.

Skutočný rozvoj vzniká až vtedy, keď človek dokáže vytvoriť rovnováhu medzi všetkými tromi rovinami.

Žiť svoj každodenný život.
Vedome pracovať na sebe.

A súčasne si nájsť priestor na hlbšie poznanie vlastného vnútra.

Práve vtedy sa začína postupne obnovovať spojenie s tým, čo bolo kedysi prirodzenou súčasťou človeka a čo dnes väčšina ľudí vníma už len ako vzdialenú ozvenu dávno zabudnutého sveta.

Tri fyzické roviny života a príprava na poznanie paralelného sveta

Mali by sme sa snažiť koncentrovať na to, čo robíme, a zaoberať sa čisto len úrovňou nášho mozgu, využívať ho na prácu s tým, čo sa deje na fyzickej úrovni života.

Ak si vybudujeme silnú vnútornú základňu a nedopustíme, aby sa na nás nekontrolovane valili vnútorné pocity a myšlienky, je to podobné, akoby sme si vytvorili ochranný štít proti emóciám a vplyvom zvonka. Takýto prístup má svoj význam, pretože nás učí disciplíne, sústredeniu a schopnosti zvládať fyzickú realitu.

Treba si však uvedomiť aj druhú stranu tejto cesty.

Ak by sme sa uzatvorili príliš, mohlo by dôjsť k narušeniu rovnováhy. Človek sa môže postupne stať necitlivým materialistom, ktorý dokáže vnímať len to, čo je hmotné, merateľné a viditeľné. Stráca schopnosť prijímať jemnejšie vnemy a podnety, ktoré prichádzajú z jeho vnútorného sveta.

Preto je potrebné túto úroveň chápať správne.

Je to tréning fyzickej úrovne života.

Je to obdobie, keď si človek uvedomuje: teraz som tu, žijem vo fyzickom svete a učím sa zvládať jeho pravidlá.

Na obrázku, ktorý sa nachádza nad týmto textom, je táto úroveň znázornená ako prvý obdĺžnik označený písmenom A.

Prvá fyzická rovina – disciplína a zvládnutie fyzického sveta

Prvá fyzická rovina predstavuje obdobie, keď sa učíme fungovať vo svete každodenných povinností.

Pracujeme.

Budujeme rodinu.

Riešime bežné problémy života.

Učíme sa zvládať stres, zodpovednosť a rozhodnutia.

Na tejto úrovni je dôležité naučiť sa stáť pevne na zemi a ovládať svoje fyzické Ja.

Práve tu si vytvárame základ, bez ktorého nie je možné bezpečne pokračovať ďalej.

Človek, ktorý nedokáže zvládnuť svoj bežný život, len veľmi ťažko zvládne náročnejšie oblasti poznania.

Druhá fyzická rovina – poznanie vnútorného Ja

Keď zvládneme prvú úroveň a naučíme sa fungovať vo fyzickom svete, môžeme začať postupne uvoľňovať ochrannú bariéru, ktorú sme si vytvorili.

Začíname sa obracať do svojho vnútra.

Sledujeme svoje myšlienky.

Pozorujeme svoje emócie.

Spoznávame svoje reakcie.

Učíme sa chápať samých seba.

Práve tu začína skutočné poznávanie vlastného Ja.

Je veľmi dôležité naučiť sa uvoľniť a pochopiť, ako funguje náš vnútorný svet. Človek sa učí dostať do hlbších stavov vedomia, ktoré mnohí poznajú pod pojmom alfa hladina alebo stav hlbokej relaxácie.

Na tejto úrovni už pracujeme s druhou fyzickou rovinou označenou na obrázku písmenom B.

V tomto stave by sme sa mali naučiť prijímať informácie nielen prostredníctvom rozumu, ale aj prostredníctvom svojho vnútorného cítenia.

Inými slovami, mali by sme sa naučiť fungovať súčasne mozgom aj srdcom.

Telo, mozog a Duša

Pri práci s týmito úrovňami považujem človeka za bytosť zloženú z troch základných častí:

TELO + MOZOG + DUŠA = FYZICKÝ ČLOVEK

Každá z týchto častí má svoju úlohu.

Telo nám umožňuje existovať vo fyzickom svete.

Mozog nám umožňuje myslieť, analyzovať a rozhodovať sa.

Duša nám umožňuje vnímať jemnejšie súvislosti a presahovať hranice bežného poznania.

Až keď sa tieto tri časti dostanú do vzájomnej rovnováhy, vzniká harmonický celok.

Práve preto je druhá fyzická rovina taká dôležitá.

Obnovuje rovnováhu, ktorú sme dočasne potlačili pri tréningu prvej úrovne.

Učí nás využívať rozum aj cit, logiku aj vnútorné vnímanie.

Bez tejto rovnováhy by sme sa ochudobnili o významnú časť vlastného potenciálu a nedokázali by sme pochopiť ďalšie súvislosti, ktoré nás na ceste poznania čakajú.

Tretia fyzická rovina – spojenie oboch svetov

Tretia fyzická rovina predstavuje spojenie dvoch predchádzajúcich úrovní.

Človek už dokáže využívať skúsenosti získané vo fyzickom svete aj poznanie získané prostredníctvom svojho vnútorného Ja.

Obe roviny sa začínajú prepájať do jedného funkčného celku.

Súčasne sa človek učí jednu z nich dočasne odsunúť do úzadia a sústrediť sa na druhú podľa potreby.

Práve tu sa dostávame k stavom, ktoré mnohí poznajú pod pojmom meditácia, hlboké uvoľnenie alebo vedomé snenie.

Človek zostáva súčasťou fyzického sveta, ale zároveň rozvíja svoj vnútorný duševný svet.

Je schopný pozorovať svoje vnútro bez toho, aby stratil kontakt s realitou.

Jedným z najdôležitejších znakov správne zvládnutej tretej úrovne je schopnosť bez problémov sa vrátiť späť do bežného života. Ak dôjde k vyrušeniu, človek by nemal zažívať vnútorný chaos, dezorientáciu alebo pocit, že sa vracia z veľmi vzdialeného miesta.

Prechod späť do fyzickej úrovne by mal byť prirodzený.

Stačí otvoriť oči a pokračovať v tom, čo práve robil.

Práve to odlišuje vedomú prácu s vlastným vnútrom od nekontrolovaného úniku do fantázie.

Aj v najhlbších stavoch uvoľnenia zostáva mozog nevyhnutnou súčasťou celého procesu. Všetko, čo prežívame na duševnej úrovni, sa nakoniec zobrazuje prostredníctvom mozgu. Preto je potrebná spolupráca oboch strán.

Duša prináša vnemy.

Mozog ich spracováva.

Ak sa človek naučí správne meditovať a pracovať so svojím vnútrom, urobí prvý krok k tomu, aby mohol bezpečne prechádzať do ďalších úrovní poznania.

Práve preto je tretia fyzická rovina dôležitým medzníkom na ceste medzi fyzickým svetom a tým, čo sa nachádza za jeho hranicami.

V ďalšej časti sa budem snažiť nadviazať na tieto poznatky a postupne vysvetliť problematiku, ktorú mnohí poznajú pod názvom umelý paralelný svet.

PS:

Táto kapitola predstavuje iba úvod do problematiky práce s vlastným vnútrom, meditácie a postupného približovania sa k paralelnému svetu. Nejde o návod na útek z reality, ale naopak o snahu lepšie pochopiť samého seba a nájsť rovnováhu medzi fyzickým životom, rozumom a Dušou. Práve táto rovnováha je podľa môjho názoru jedným zo základných pilierov každej zodpovednej práce s mágiou a duchovným poznaním.

Ďalšie články o mágii, Duši, paralelných svetoch, smrti, reinkarnácii a duchovnom vývoji nájdete na stránke https://blogy.selekcia.sk.

Témy z oblasti liečiteľstva, bylín, zdravia a prírodnej medicíny nájdete na stránke
www.prirodna-medicina.selekcia.sk.