Smrť nevnímam ako koniec. Nevnímam ju ako bodku za životom. Vnímam ju ako proces – ako prechod vedomia z jednej úrovne existencie do druhej. A práve v tomto procese som sa počas svojej cesty mága stretol s javom, ktorý mnohých ľudí znepokojuje, ale zároveň fascinuje.

Táto veta môže znieť provokatívne. Môže pôsobiť temne alebo dokonca nebezpečne.
Preto ju treba pochopiť presne.

Keď hovorím, že my vieme málo a mŕtvi vedia všetko, nemyslím tým romantizovanie smrti.
Nemyslím tým ani to, že zosnulý sa automaticky stáva vševediacou bytosťou, ktorá pozná všetky tajomstvá vesmíru.

Tento príspevok uverejňujem netradične v sobotu. Ide skôr o zaujímavosť z oblasti duchovných a historických tradícií než o klasický magický text, na aké ste na tejto stránke zvyknutí.
Považujem však za dôležité občas sa zastaviť aj pri témach, ktoré rozširujú obzor a ukazujú, ako rôzne civilizácie chápali smrť, smútok a prechod medzi svetmi.

Prechod vedomia, inkarnácia, reinkarnácia duše, karma, duchovný vývoj, mágia, vedomie po smrti – to sú pojmy, ktoré sprevádzajú ľudstvo od najstarších civilizácií. Otázka, či vedomie pretrváva po smrti a či sa vracia do novej inkarnácie, patrí k najhlbším témam duchovného poznania.

Nie je to len filozofická otázka. Je to otázka identity, zodpovednosti a smerovania ľudskej existencie.

V tomto texte sa pozrieme na to, ako možno chápať prechod vedomia naprieč inkarnáciami z pohľadu mágie – a zároveň doplním aj osobnú skúsenosť, ktorá túto tému presahuje rámec teórie.

Smrť. Slovo, ktoré v mnohých ľuďoch vyvoláva chlad, ticho, smútok alebo nevyslovený strach.
A predsa je smrť najprirodzenejšou súčasťou existencie. Nie je to zlyhanie života, ani jeho porážka.
Je to brána, ktorou prechádza každá duša, keď ukončí svoj pobyt v tele. Zobraziť celý príspevok »

„Smrť nie je koniec. Je to brána. A niekedy, za tou bránou, sa život znovu pohne.“

V bežnom svete je smrť považovaná za absolútny koniec.
V mágii však vieme, že smrť je prechod.
Je premena.
Je fáza väčšieho cyklu bytia.
Smrť a život sú navzájom prepletené.
Nie ako nepriatelia, ale ako dvaja tanečníci, ktorí sa držia za ruky a vedú jeden druhého do nevidených sfér. Zobraziť celý príspevok »