Vážení návštevníci mojej stránky, ďakujem vám za vašu vernosť a za to, že sa k mojim textom vraciate.
Uvedomujem si, že sú veľkonočné sviatky a pôvodne som vás nechcel počas nich zaťažovať mojimi myšlienkami. Na stredu už mám pripravený ďalší príspevok.
No keďže je hlboká noc a nemôžem spať, rozhodol som sa písať. A keď už text vznikol, rozhodol som sa ho zverejniť aj v tento sviatočný deň.

Možno tým niekoho vyruším, pretože je sviatok – čo určite nie je mojím úmyslom. A možno naopak niekoho poteším, že nemusí čakať do stredy.

Myslíš si, že vieš, čo znamená Veľká noc?
Že ide o sviatok, tradície, možno náboženský príbeh o utrpení a zmŕtvychvstaní?
Ak kráčaš cestou mága, pravda je oveľa tvrdšia.

Mnoho ľudí dnes hádže všetko, čo je nepríjemné, neznáme alebo nepochopené, do jedného vreca a nazýva to temnotou alebo zlom. V bežnom vnímaní sa tieto pojmy zamieňajú, prekrývajú a strácajú svoj skutočný význam. Pre mága však tieto rozdiely nie sú len filozofickou úvahou. Sú základom správneho vnímania reality a bezpečnej práce s energiami.

Smrť človeka je pre väčšinu ľudí vnímaná ako definitívny koniec. Koniec prítomnosti, hlasu, dotyku, spoločných chvíľ. No ak sa na túto tému pozrieš hlbšie – nielen cez bolesť, ale aj cez skúsenosti, ktoré sa opakovane objavujú naprieč generáciami – začneš vnímať, že smrť nemusí znamenať úplné prerušenie spojenia.

Smrť nevnímam ako koniec. Nevnímam ju ako bodku za životom. Vnímam ju ako proces – ako prechod vedomia z jednej úrovne existencie do druhej. A práve v tomto procese som sa počas svojej cesty mága stretol s javom, ktorý mnohých ľudí znepokojuje, ale zároveň fascinuje.

Mágia je jedným z najstarších a zároveň najviac nepochopených pojmov v dejinách ľudstva.
Napriek tomu, že sprevádza človeka od dávnych civilizácií až po dnešok, jej obraz je dnes často skreslený. Nie realitou, ale predstavami, ktoré sa postupne vytvorili – či už cez filmy, knihy, ezoterické smery alebo povrchné interpretácie.