Tento príspevok nepíšem ako učiteľ, ani ako niekto, kto chce niečo vysvetľovať alebo poučovať. Píšem ho skôr ako človek, ktorý prešiel dlhú cestu mágie a ktorý si počas rokov uvedomil aj jej menej viditeľnú stránku.

Pokora ako základná vlastnosť mága

V živote sa človek často stretáva s tým, že ľudia veľmi rýchlo hodnotia prácu druhých.
Stačí krátky pohľad, niekoľko viet alebo útržok informácie a už prichádza názor, posudzovanie a často aj kritika. Tento jav nie je ničím výnimočný ani v oblasti mágie. Práve naopak. V prostredí, kde sa pracuje s neviditeľnými procesmi, s vedomím a s jemnými vrstvami reality, sa objavuje mnoho ľudí, ktorí majú potrebu hodnotiť alebo odsudzovať prácu iných.

Možno to niektorých ľudí prekvapí, ale aj mág môže cítiť vnútorný strach. V predstavách mnohých ľudí je totiž mág niekto, kto stojí nad bežnými emóciami. Človek, ktorý pozná tajomstvá sveta, pracuje s energiou a rozumie zákonom reality, a preto sa vraj nebojí.

S pribúdajúcimi rokmi praxe som pochopil jednu jednoduchú, ale nekompromisnú pravdu:
mág si musí veľa pamätať.
Mágia nie je iba o inšpirácii, nie je iba o rituáloch ani o knihách mágie.
Je to disciplína, ktorá si vyžaduje vnútornú výbavu. A pamäť patrí medzi jej základné piliere.

V oblasti mágie existujú témy, ktoré nemožno zaradiť medzi bežné duchovné zážitky ani medzi romantizované mystické predstavy. Patria do oblasti hraničných skúseností. Jednou z nich sú strážcovia medzi svetmi – vedomé princípy, bytosti alebo archetypálne energie, ktoré stoja na hranici realít.

Mágia, živé učenie a dogma – kde je hranica medzi stabilitou a stagnáciou

Nie tak dávno mi jeden mladý majster Spoločenstva Selekcia oznámil, že si pozastavuje členstvo. Samo o sebe by to nebolo nič výnimočné. V Spoločenstve Selekcia je úplne prirodzené, že si kolegovia z rôznych príčin pozastavia členstvo alebo spoluprácu úplne ukončia. Nie sme sekta. Platí zásada: kto slobodne prišiel, môže kedykoľvek slobodne odísť.