Klinická smrť, duša a život po smrti – existuje dôkaz, že vedomie pokračuje ďalej?

Smrť fascinuje ľudstvo od nepamäti. Filozofi, vedci, lekári, teológovia aj obyčajní ľudia si kladú rovnakú otázku: Čo sa deje po smrti? Je život po smrti skutočný? Existuje duša? Alebo je vedomie iba výsledkom činnosti mozgu?

Téma klinickej smrti, zážitkov blízkych smrti a existencie duše patrí medzi najdiskutovanejšie otázky súčasnosti. Napriek obrovskému pokroku vedy zostáva smrť jedným z najväčších tajomstiev ľudstva.

Raymond Moody a výskum života po smrti

Americký spisovateľ, psychológ a lekár Raymond Moody patrí k prvým výskumníkom, ktorý sa začal zaoberať zážitkami blízkymi smrti. O téme napísal jedenásť kníh a najznámejšia je Život po živote. Na argumenty kritikov a vedeckej obce, že zážitky blízke smrti sú iba príbehy, odpovedá:

„Život po smrti nie je vedeckou otázkou. Je to skôr filozofická a náboženská otázka.
Možno, že niekedy v budúcnosti budeme mať o tomto fenoméne dôkazy aj prostredníctvom vedy.
Ale skutočnosť, že ich ešte nemáme, neznamená, že to, o čom hovorím, nemôžeme z racionálnych dôvodov prijať. Ľudia v dnešnej dobe sú slovom – vedecký – až príliš zmätení.“

Posledný výdych a koniec života?

Posledný úder srdca, posledný výdych a koniec… Tak si predstavujeme svoju smrť?

Sú medzi nami ľudia, ktorí by s vami nesúhlasili, pretože už niekedy v čase mali možnosť prežiť vlastnú smrť. Respektíve mali možnosť sa vrátiť, ale predtým nahliadli teda do iného sveta, z ktorého sa museli vrátiť, lebo ich čas definitívnej smrti ešte neprišiel.

Je vedomie totožné s dušou?

Už som sa aj ja niekoľkokrát zamýšľal nad tým, čo je to vlastne vedomie a ako funguje.
Je veľa názorov a sú aj názory, že vedomie rovná sa Duša. No ak vedomie je aj rozmýšľanie, tak rozmýšľanie predsa vieme odôvodniť chemickými procesmi v mozgu.

Avšak chemické procesy nám akoby tým pádom vylučovali možnú prítomnosť Duše v tele.
Takže zostáva akoby nezodpovedaná otázka, či jestvuje Duša v tele alebo nejestvuje a je to len naše želanie, aby Duša v tele jestvovala?

Dá sa v tomto smere urobiť nejaký racionálny experiment?

Experiment 21 gramov – váži duša?

V roku 1901 prebehol jeden experiment (tým nevylučujem, že odvtedy sa o to opäť niekto iný nepokúsil), ktorý vykonal americký fyzik Duncan MacDougall, ktorý si „požičal“ a či proste nejako zaobstaral šesticu umierajúcich ľudí na tuberkulózu.

Duncan MacDougall týchto ľudí položil na špeciálnu váhu a proste už len čakal na to, až zomrú – poslednýkrát sa nadýchnu a možno aj vydýchnu.

Hneď po ich definitívnej smrti sa ich telesná hmotnosť zmenila a znížila v priemere o dvadsaťjeden gramov.

Otázka ale je, čo spôsobilo tento úbytok hmotnosti. Odpoveďou sú možno aj telesné tekutiny, či samotný vzduch v pľúcach.

To však podľa mňa automaticky ešte neznamená, že Duša v tele neexistuje.

Je teda jednoducho nemožné vylúčiť zo straty hmotnosti všetky telesné prejavy smrti a vypočítať, či naozaj nejaká Duša a či vedomie z tela odišlo. Ono je veľmi otázne, či Duša ako energia reálne niečo váži a či sa dá takto cez úbytok váhy v ľudskom tele určiť jej skutočná prítomnosť v tele.

Klinická smrť a boj o život

Príchodom smrti dochádza ku kolapsu a telo človeka to odrazu vzdáva, srdce kolabuje, dych mu dochádza a telo ochabuje.

Lekári sa samozrejme zo všetkých síl snažia pacienta znovu oživiť, no možno je ich snaha už márna.

Pacient umiera.

Medzi životom a večnosťou však existuje krátka chvíľa pomenovaná ako klinická smrť.

V odbornej literatúre je to definované ako zlyhanie životne dôležitých funkcií organizmu.
Dochádza ku koncu dýchania a ku koncu činnosti srdca, teda aj krv prestáva prúdiť.

Tým dochádza ku zastaveniu prívodu kyslíka do mozgu a orgánov.

No v tomto štádiu ešte úplne nedochádza k nezvratnému poškodeniu mozgu.

Inak povedané, mozog sa ešte nevzdal a ešte určitú dobu dokáže „žiť“ a pracovať. Táto doba môže trvať od niekoľko málo sekúnd alebo dokonca v ojedinelých prípadoch aj hodinu.

Tunel, svetlo a stretnutie so zosnulými

Na svete existujú ľudia, ktorí takúto scénu svojho oživovania videli vraj na vlastné oči.

Ako je potom možné, že ľudia, ktorí prežili klinickú smrť, opísali neskôr veľmi podobné zážitky?

Vystúpili z vlastného tela, vznášali sa v určitej výške nad svojím telom a na vlastné oči sledovali to, ako lekári bojujú o ich život.

Potom prišla už známa cesta tunelom, na konci ktorého videli jasné svetlo, ktoré ich silne priťahovalo.

Na konci tunela mnohí videli svojich blízkych, ktorí umreli už skôr.

Mnohým sa predtým premietol pred očami celý ich život a v každej scéne videli aj tie najmenšie detaily toho, čo prežili.

Väčšinou cítili pokoj, teplo a lásku, pocity, ktorým sa nevyrovná žiaden pocit na Zemi.

Čo vidí človek počas klinickej smrti?

Keď dorazili na koniec tunela, videli svet. Opisy sa síce líšia, ale mnohé prvky zostávajú rovnaké.

Všetci sa však zhodli na tom, že chceli v tomto svete navždy zostať.

Napriek tomu im bolo oznámené, že ich čas ešte neprišiel a musia sa vrátiť späť do života.

Veľakrát nechceli odísť, pretože im v tom nádhernom svete bolo tak dobre.

Výskumy Elizabeth Kübler-Rossovej

Vedecká komunita je voči zážitkom z druhého sveta skeptická.

Na svete však dnes existuje zopár výskumov, ktoré sa snažia vedecky dokázať, že skúsenosť z blízkej smrti nie je len blud a či fantázia človeka.

Jedným z nich je výskum americkej psychologičky Elizabeth Kübler-Ross.

Psychologička sa rozhodla skúmať aj nevidiacich ľudí.

Napriek slepote po návrate do života dokázali veľmi detailne opísať priestor, kde ležalo ich telo a to vrátane farieb stien či oblečenia doktorov.

Mozog a zážitky blízke smrti

V roku 2013 tím vedcov z University of Michigan pod vedením doktorky Jimo Borjigin prišiel s názorom, že intenzívne zážitky ľudí na pokraji smrti môže spôsobovať silná elektrická aktivita v mozgu.

Výskum realizovali na umierajúcich potkanoch a zistili prudký nárast elektrickej aktivity po zastavení srdca.

Tento jav však zatiaľ nebol potvrdený na ľuďoch.

Prípad doktora Ebena Alexandra

Existujú však aj prípady, keď je mozog človeka preukázateľne absolútne nečinný, no aj tak prežije intenzívny zážitok blízky smrti.

Zaujímavý je príbeh doktora Ebena Alexandra, amerického neurochirurga.

Ako neurochirurg veril iba vede.

V roku 2008 ochorel na zápal mozgových blán a upadol do kómy.

Jeho mozgová kôra prestala fungovať.

Keď sa však vrátil do života, rozprával o skúsenosti, ktorú nedokázal vysvetliť ani vlastnými odbornými znalosťami.

Neskôr svoje zážitky opísal v knihe Pohľad do večnosti.

Mení klinická smrť život človeka?

Podľa výskumov sa približne každý piaty človek, ktorý bol úspešne oživený, vracia do života so zážitkom z druhej strany.

Väčšinou mu táto skúsenosť úplne zmení život.

Takýto človek zmení hodnotový rebríček, začne sa viac zaujímať o duchovné veci a v neposlednom rade prestane mať strach zo smrti, pretože vie, že posledným výdychom a či nádychom sa život nekončí.

Výskum Martina Kupku

Martin Kupka, psychológ Univerzity Palackého v Olomouci, vo svojej štúdii Klinická smrť ako zmenený stav vedomia skúmal zmeny v životoch ľudí, ktorí prežili zážitok blízky smrti.

Citujem:

„Zhruba 20 – 25 % z týchto ľudí si pamätá veľmi silný a zvláštny zážitok zmeneného vedomia. Nie je to však iba nejaká halucinácia, ale usporiadaný zážitok – pacienti vedia do detailov opísať, čo sa im udialo, a považujú to za realitu.“

Počas svojho výskumu sa stretol s rôznymi zážitkami – cesta tunelom, priechod bránou, kontakt so svetlom, zosnulými blízkymi alebo panoramatický prehľad života.

Nie všetky zážitky sú pozitívne

Skúsenosť blízka smrti však nemusí byť vždy iba pozitívnym zážitkom.

Existujú aj ľudia, ktorí zažili obrovskú úzkosť, pocit odsúdenia alebo neprijatia.

Niektorí opisujú prostredie pripomínajúce väzenie, zatratenie alebo temný svet.

Po návrate do života však často radikálne zmenia svoje správanie a hodnoty.

Záver – čo sa deje po smrti?

Nájsť vedecké vysvetlenie na tento fenomén je zatiaľ takmer nemožné.

Nakoniec vždy ide o to, čomu človek uverí.

Jedno je však isté.

Uvedomenie si vlastnej smrti je veľmi silný stimul pre náš život.

Zistíme, že nežijeme večne a nemáme veľa času.

Práve preto je dobré uvedomiť si zmysel života, viac si vážiť čas, ktorý máme, a snažiť sa ho využiť čo najlepšie.

Možno práve toto je najväčšie posolstvo ľudí, ktorí sa k smrti priblížili a následne sa vrátili späť.

PS:

Ďalšie články o smrti, duši, živote po smrti, mágii, filozofii a duchovných témach nájdete na
https://blogy selekcia.sk

Témam prírodného liečiteľstva, bylín a tradičnej medicíny sa venujeme na
www.prirodna- medicina selekcia.sk