Existujú obdobia v živote mága, o ktorých sa nehovorí často. Nie preto, že by boli nepodstatné, ale práve naopak. Sú také hlboké, že sa len ťažko opisujú slovami.

Každý, kto sa mágii venuje dostatočne dlho, skôr či neskôr narazí na okamih, keď sa zdá, že všetko stíchlo. Techniky, ktoré kedysi fungovali, akoby stratili svoju silu. Mantry neznejú tak ako predtým. Rituály neprinášajú rovnaké prežívanie. Dokonca aj spojenie s vlastným vnútrom sa môže zdať vzdialenejšie.

Mnohí ľudia, ktorí sa začínajú zaujímať o mágiu, si kladú otázku, čo je vlastne najdôležitejšie.
Je to technika? Je to správne vyslovené slovo? Alebo je to vôľa mága?

Po viac ako štyroch desaťročiach práce s mágiou môžem povedať, že odpoveď nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať. Všetky tri prvky majú svoje miesto a svoju dôležitosť.
Napriek tomu medzi nimi existuje určitá hierarchia.

Prečo mágia nie je pre každého – pravda, ktorú nechce nikto počuť

Mágia. Slovo, ktoré v mnohých vyvoláva predstavy sily, schopností, poznania a možno aj určitej výnimočnosti. Mnohí ju hľadajú ako skratku. Ako cestu, ktorá im pomôže rýchlo zmeniť život, získať kontrolu nad okolnosťami alebo dokonca nad inými ľuďmi.

Lenže pravda je úplne iná.

Mágia nie je pre každého. A nie preto, že by bola elitárska alebo uzavretá. Ale preto, že nie každý je pripravený uniesť to, čo skutočne prináša.

Mágia ako živé učenie

Počas rokov, ktoré som venoval mágii, výučbe a budovaniu školy mágie Selekcia – Chrám Búrok v Spoločenstve Selekcia, som si stále viac uvedomoval jednu dôležitú vec. Skutočné učenie nemôže byť postavené na slepej poslušnosti ani na tom, že všetko stojí na jednej osobe.

Ak má mať učenie hodnotu, musí vedieť stáť samo. Musí byť schopné pokračovať aj vtedy, keď tu už učiteľ nebude. Musí byť dostatočne silné na to, aby prežilo zmenu generácií a zároveň si zachovalo svoju podstatu.

Úvod

Túto úvahu nepíšem preto, aby som sa sťažoval, ani preto, aby som v niekom vyvolával ľútosť.

Píšem ju preto, že považujem za správne hovoriť otvorene aj o veciach, ktoré sa človeku nepriznávajú ľahko. Zároveň ju píšem aj preto, že aj táto etapa patrí k životu mága. Skôr či neskôr sa s ňou stretne každý, kto na svojej ceste vytrvá dostatočne dlho.

Otázkou nie je, či táto fáza príde, ale či si ju človek dokáže priznať a prijať. Či sa dokáže pozrieť pravde do očí a bez pretvárky si povedať, že aj on sa mení, rovnako ako sa mení svet okolo neho.

Smrť ako jedna z najväčších otázok ľudstva

Smrť patrí od pradávna medzi najväčšie otázky, aké si človek kladie. Každá civilizácia, náboženstvo, duchovná cesta aj mágia sa s témou smrti stretávali a snažili sa ju pochopiť. Strach zo smrti sprevádza ľudstvo tisíce rokov. Niektorí sa jej boja celý život, iní sa ju snažia popierať a ďalší ju vnímajú ako prirodzenú súčasť existencie.