Kornélia obýva domček postavený z konárov a hliny. Má teda prírodné zateplenie. V jej medenom kotlíku buble červenkastý lektvar polohustej konzistencie. Pod medeným kotlíkom horí ohník, ktorý dokáže horieť rovnomerne aj bez toho, aby sa naň prikladalo drevo. V čarovnej chalúpke sa niet čomu diviť. Slová, ktoré si mumle, sú však zaujímavejšie. Človek by v nich očakával plno múdrostí a privolávaných magických síl. Ak by ste sa však do nich započúvali, boli by ste prekvapení:
„Snáď sa mi to tentoraz už nepriškvarí o spodok kotlíka. To by ma už nahnevalo, veď plameň nie je až taký horúci a kotlík je medený, tak prečo sa to chce zase priškvariť? A vôbec sa neviem rozhodnúť, či to bude hríbová polievka, alebo hríbová omáčka… Alebo si dám niečo iné?“ Zobraziť celý príspevok »
Trevor sedel v domčeku za stolom a uvažoval nad tým, čo si poskladal z toho, čo čítal a čo si zapamätal. Celým svojím Ja cítil, že je nie je ďaleko od riešenia. Pomedzi uvažovanie listoval v knihe, či nenájde ešte niečo, čo by mu otvorilo, či dotvorilo poznanie textu. A odrazu narazil na text, ktorý ho varoval pred tým, aby v domčeku počul druhý krát odbíjať zvon dole v mŕtvej dedine. Zobraziť celý príspevok »
Bola to veľmi veľká pracovňa, no napriek tomu bola veľmi útulná. V krbe, do ktorého nebolo treba prikladať drevo, stále horel oheň. Nepretváral drevo na popol a napriek tomu vydával príjemné svetlo a teplo. V pracovni bol masívny stôl a ďalšie kreslá, ktoré poskytovali súkromie pre rozhovor. Na jednej stene boli police s rôznymi knihami a pergamenmi. Tie neslúžili na výučbové účely, boli v nich rôzne záznamy o Hrade, jej členoch, rôzne administratívne záležitosti a podobne. Boli tu aj kroniky, v ktorých bol zaznamenaný chod dejín Hradu. Bola tu aj piecka s ohniskom, kde sa dali pripraviť alebo prihriať rôzne nápoje. Celá pracovňa bola rozľahlá skoro ako väčšia sála. Zobraziť celý príspevok »
Trevor vykročil smerom, o ktorom si myslel, že by mohol byť ten správny. Príliš nad tým neuvažoval, iba intuitívne smeroval preč od dverí, ktorými prešla Pandorína. Zároveň pozmenil aj smer prúdenia vetra a stále si pri chôdzi pomáhal zmesou na vytvorenie ochranného kruhu. Veľmi rýchlo pochopil, že ňou nepotrebuje plytvať, stačí aj málo na to, aby videl na cestu pod svojimi nohami. Kráčal dlho, veľmi dlho. Vtom si uvedomil, že má nutkavý a silný pocit hladu. Netušil, koľko času ubehlo, hoci mal so sebou staré vreckové hodinky. Čas, ktorý hodinky merali, sa však nedal porovnávať s časom uplynutým tu. Koľko času prešlo? Roky či hodiny?
Fantus položil na stôl cínový pohár, nadýchol sa a odpovedal:
„Drahá priateľka, vieš, možno máš pravdu, ale smrť by o tom aj tak mala vedieť. Veď oni prechádzajú do jej sveta. Všetci tam majú ísť až vtedy, keď nastane ich čas a nie len tak, že jedinec je zrazu na brehu rieky. A ak o tom nevie smrť, tak by mali vedieť iní. Ale ani tí nič nevedia. Nikto netuší, čo sa udialo.” Zobraziť celý príspevok »
Trevor sa díval okolo seba v priestore, ktorý sa mu vďaka zmesi na vytvorenie ochranného kruhu začal zjavovať. Mantrou „Ichlátum omni“ zabezpečil, že sa vietor, ktorý sa zjavil akoby odnikadiaľ v prázdne, rozniesol čiastočky zmesi po okolí. Uvidel, ako sa v priestore zjavili veľké dvojkrídlové dvere a pred nimi Pandorína. Zobraziť celý príspevok »
Fantus díval na toto všetko vo svojej knihe a keď usúdil, že už videl dosť, zavrel knihu, sadol si do svojho veľkého pohodlného kresla a díval sa do krbu. Sám pre seba si povedal: „Takže Trevor sa už dostal do inej reality. Teraz nastal čas, aby sa začal učiť a potom ho pošlem ku Grobdemu, aby sa naučil pracovať.“ Zobraziť celý príspevok »
Copyright © 2018 - prirodna-medicina.SELEKCIA.SK - používame WordPress
Design blogov vytvorili InfoCreek