Katolícka cirkev už po stáročia verí v zázraky, ktoré prichádzajú prostredníctvom Božej vôle a prostredníkov – svätých. Tieto zázraky sú prejavom nadprirodzenej moci, ktorá zasahuje do nášho sveta v prospech veriacich. Avšak zároveň, tá istá cirkev odmieta mágiu a mágov, považujúc tieto praktiky za nebezpečné a v rozpore s kresťanským učením. Tento rozpor vyvoláva otázku: Ak cirkev uznáva zázraky a existenciu nadprirodzených síl, prečo odmieta uznať možnosť, že podobné sily môžu existovať aj mimo ich teologického rámca?

Téma Boha, Diabla a paralelných svetov patrí medzi tie, ktoré sprevádzajú ľudstvo po celé tisícročia. Každá kultúra si vytvorila vlastné predstavy o dobre a zle, o nebi a pekle, o bohoch a silách, ktoré podľa nej ovplyvňujú život človeka. Napriek tomu si myslím, že pri tejto téme často prehliadame jednu veľmi dôležitú vec – zodpovednosť človeka za vlastné rozhodnutia.

Otázka Boha sprevádza ľudstvo celé tisícročia

Existuje Boh, alebo je predstava Boha iba výsledkom ľudskej potreby veriť v niečo vyššie?
Táto otázka patrí medzi najstaršie otázky, aké si človek kladie. Odpovede na ňu sa líšia podľa kultúry, náboženstva, filozofie aj osobnej skúsenosti jednotlivca.

Niektorí ľudia sú hlboko veriaci, iní sú ateisti a ďalší hľadajú vlastné odpovede niekde medzi týmito dvoma pólmi. Bez ohľadu na to však téma Boha, náboženstva a viery zostáva jednou z najvýznamnejších tém ľudskej civilizácie.