Slovo karma patrí medzi najčastejšie používané pojmy v oblasti duchovna, ezoteriky aj mágie.
Mnohí ľudia ho používajú takmer denne. Stačí, aby sa niekomu stalo niečo nepríjemné, a zaznie veta: „To je karma.“ Ak niekto ochorie, príde o prácu alebo sa narodí s telesným či psychickým hendikepom, často sa nájde človek, ktorý povie, že ide o následok skutkov z minulého života.

Ale je to naozaj také jednoduché?

Počas rokov svojej práce mága som sa stretol s rôznymi názormi. Niektorí ľudia hovoria o karme s absolútnou istotou, akoby presne vedeli, ako funguje. Iní tento pojem úplne odmietajú. A stretol som aj učiteľov mágie, ktorí o karme nechceli hovoriť vôbec. Tvrdili, že ide o nebezpečnú tému.

Osobne si však nemyslím, že samotná diskusia o karme môže byť nebezpečná. Naopak. Myslím si, že je správne klásť otázky a premýšľať nad nimi. Nebezpečné môže byť skôr to, keď začneme svoje predstavy vydávať za neomylnú pravdu a podľa nich posudzovať život druhých ľudí.

Práve preto by som sa chcel v tomto článku pozrieť na karmu z viacerých uhlov pohľadu. Nie preto, aby som čitateľovi povedal, čomu má veriť, ale aby som ukázal, že ani po stáročiach neexistuje jediný pohľad na tento pojem.

Najskôr sa pozrime na to, odkiaľ vlastne pojem karma pochádza.

Mnohí ľudia sú presvedčení, že karma patrí do mágie. V skutočnosti je jej pôvod úplne inde.
Slovo karma pochádza zo sanskrtu a jeho pôvodný význam možno voľne preložiť ako čin alebo konanie. Postupne sa z neho stal jeden zo základných pojmov východných náboženstiev, predovšetkým hinduizmu, budhizmu a džinizmu.

A práve tu prichádza prvé veľké prekvapenie.

Ani tieto náboženstvá nevysvetľujú karmu úplne rovnako.

V hinduizme je karma úzko spojená s reinkarnáciou. Predpokladá sa, že skutky človeka ovplyvňujú nielen jeho súčasný život, ale aj ďalšie zrodenia. Nejde však iba o jednoduchý systém odmien a trestov. Karma predstavuje prirodzený dôsledok konania človeka a jeho duchovného vývoja.

Budhizmus sa na karmu pozerá trochu inak. Väčší dôraz kladie na úmysel, s akým človek koná. Rovnaký skutok môže mať odlišný význam podľa toho, z akého vnútorného postoja vznikol.
Dôležitá nie je iba samotná činnosť, ale aj myseľ, ktorá za ňou stojí.

Už len tento krátky pohľad ukazuje, že ani tam, kde pojem karma vznikol, nejde o jednoduchú alebo jednotnú teóriu.

O to viac ma prekvapuje, keď sa v Európe stretávam s ľuďmi, ktorí o karme hovoria s úplnou istotou, akoby presne poznali všetky jej zákony.

Podľa mňa je to začiatok veľmi zaujímavej diskusie.

Ako sa karma dostala do európskej ezoteriky?

Ak sa dnes pozrieme na európsku ezoteriku, môže sa zdať, že pojem karma do nej patril odjakživa.
V skutočnosti je to pomerne nový jav. Do širšieho povedomia Európy sa začal dostávať až koncom 19. storočia, keď sa európski myslitelia začali intenzívnejšie zaujímať o filozofiu Indie, budhizmus a ďalšie východné smery.

Veľký vplyv na to mala aj Teozofická spoločnosť, ktorá sa snažila prepájať západné a východné duchovné tradície. Práve od tohto obdobia sa začali pojmy ako karma, reinkarnácia či duchovný vývoj objavovať aj v európskej ezoterickej literatúre.

Počas 20. storočia sa tieto myšlienky ďalej rozvíjali a neskôr ich prevzalo aj hnutie Nový vek (New Age). Ide o široký duchovný smer, ktorý vznikol najmä v druhej polovici 20. storočia a spája rôzne myšlienky z východných náboženstiev, západnej ezoteriky, alternatívnej spirituality, práce s energiami, meditácie či osobného duchovného rozvoja. Nie je to jedno náboženstvo ani jednotná filozofia, ale skôr voľné hnutie, v ktorom si jednotliví autori a učitelia vytvárajú vlastný pohľad na duchovný svet.

Práve odtiaľ sa pojem karma dostal do mnohých európskych ezoterických škôl a postupne sa stal bežnou súčasťou slovníka mnohých mágov, liečiteľov a duchovne zameraných ľudí.

Práve v tomto období sa však podľa môjho názoru začal pôvodný význam karmy postupne zjednodušovať.

Z hlbokej filozofickej myšlienky sa často stala jednoduchá odpoveď na každú životnú situáciu.

Niekto ochorel?
To je karma.

Niekto prišiel o prácu?
To je karma.

Narodilo sa dieťa s vrodenou chybou?
Aj to vraj vysvetľuje karma.

Priznám sa, že práve pri takýchto jednoduchých vysvetleniach sa vo mne objavujú otázky.

Naozaj môžeme s takou istotou tvrdiť, že poznáme dôvod utrpenia druhého človeka?
Naozaj vieme, čo všetko sa odohráva na úrovni duše?
Alebo si iba vytvárame vysvetlenie na niečo, čomu sami nerozumieme?

Práve tu podľa môjho názoru vzniká rozdiel medzi filozofiou a dogmou. Filozofia kladie otázky.
Dogma už odpovede pozná.

Mám pocit, že niektorí ľudia dnes používajú slovo karma práve dogmaticky. Akoby existoval jednoduchý duchovný vzorec, podľa ktorého sa dá vysvetliť celý ľudský život.

Ja som však počas svojho života spoznal príliš veľa ľudí a príliš veľa životných osudov na to, aby som si dovolil robiť také jednoznačné závery.

Niektoré životné príbehy sú také zložité, že ich nedokážeme vysvetliť ani medicínou, ani psychológiou, ani filozofiou. Prečo by sme si teda mali myslieť, že ich dokážeme vysvetliť jediným slovom – karma?

Práve preto sa domnievam, že by sme mali byť v tejto oblasti veľmi pokorní.

Pokora totiž nie je priznaním nevedomosti.
Pokora je uvedomením si, že existujú otázky, na ktoré dnes ešte jednoducho nepoznáme odpoveď.

A práve to podľa mňa robí skutočného hľadajúceho človeka.

Nie istota za každú cenu.

Ale odvaha priznať si, že niektoré tajomstvá života ešte len čakajú na svoje objasnenie.

Ako sa na karmu pozerá kresťanstvo?

Ak chceme hovoriť o karme objektívne, nemôžeme obísť ani pohľad kresťanstva. Práve kresťanstvo totiž tvorilo duchovný základ Európy celé stáročia a jeho učenie sa od východných náboženstiev v tejto otázke výrazne odlišuje.

Katolícka cirkev pojem karma vo svojom učení neprijíma. Rovnako neprijíma ani reinkarnáciu, teda opakované zrodenia človeka. Dôvodom však nie je snaha odmietať všetko, čo pochádza z Východu. Dôvod je oveľa jednoduchší.

Kresťanstvo vychádza z presvedčenia, že človek žije iba jeden pozemský život. Po smrti nasleduje Boží súd a ďalší osud človeka závisí od jeho vzťahu k Bohu, jeho života, viery a skutkov. Z tohto pohľadu preto nie je priestor na to, aby sa človek znovu rodil a postupne odstraňoval následky svojich minulých životov.

Rovnako kresťanstvo učí, že Boh pozná každého človeka od počiatku a jeho život nie je výsledkom slepej náhody ani neosobného zákona. Všetko sa odohráva v Božom pláne, aj keď mu človek často nerozumie.

To však neznamená, že kresťanstvo popiera existenciu príčiny a následku.

Naopak.

Aj kresťanstvo učí, že naše skutky majú dôsledky. Ak človek ubližuje druhým, veľmi často si následky svojho konania nesie už počas života. Ak koná dobro, dobro sa neraz vracia. Rozdiel je však v tom, že kresťanstvo tieto dôsledky nevysvetľuje ako karmický zákon pôsobiaci počas viacerých životov, ale ako dôsledok ľudskej slobody, hriechu, pokánia a Božieho pôsobenia.

Priznám sa, že tento pohľad rešpektujem, aj keď sa na niektoré otázky pozerám inak.

Myslím si totiž, že žiadny človek dnes nemôže s úplnou istotou povedať, čo sa s dušou deje po smrti. Môžeme veriť. Môžeme mať svoje filozofické alebo náboženské presvedčenie. Môžeme sa opierať o posvätné texty, osobné skúsenosti alebo duchovné tradície. Stále však zostávame ľuďmi, ktorí hľadajú odpovede na otázky presahujúce bežnú ľudskú skúsenosť.

A práve preto si myslím, že aj v tejto oblasti by mala mať svoje miesto pokora.

Nemyslím si, že by bolo správne zosmiešňovať človeka, ktorý verí v karmu. Rovnako si však nemyslím, že je správne zosmiešňovať človeka, ktorý verí v Boží plán.

Oba pohľady sa snažia odpovedať na tú istú otázku.

Prečo sa človeku v živote dejú veci, ktoré si nedokáže vysvetliť?

Možno na túto otázku odpovedajú rozdielne.
Možno každý z nich zachytáva iba časť pravdy.
A možno je skutočnosť oveľa zložitejšia, než si dnes dokážeme predstaviť.

Ako sa na karmu pozerá mágia?

Ani v samotnej mágii nenájdeme jednotný pohľad na karmu. Počas rokov som stretol mágov, ktorí karmu považovali za neoddeliteľnú súčasť svojej práce. Boli presvedčení, že každý zásah do života človeka ovplyvňuje jeho karmický vývoj a že mnohé životné udalosti sú priamym dôsledkom skutkov z minulých životov.

Na druhej strane som poznal aj mágov, ktorí pojem karma vôbec nepoužívali. Pri svojej práci vychádzali z úplne iných filozofických smerov a tento pojem nepovažovali za dôležitý.

Osobne stojím niekde medzi týmito dvoma pohľadmi.

Nepatrím medzi ľudí, ktorí by existenciu karmy odmietali. Naopak, pripúšťam, že môže existovať a že do určitej miery môže ovplyvňovať život človeka. Práve preto som počas svojej práce vytvoril aj techniku s názvom Zásah do karmy.

Ani pri nej však nevychádzam z predstavy, že dokážem meniť akýsi neomylný zákon vesmíru.
Skôr sa zameriavam na situácie, keď sa človek vo svojom živote výrazne odchýli od cesty, ktorá vedie k jeho prirodzenému rozvoju. Takéto vybočenia môžu mať rôzne príčiny aj rôzne dôsledky. Mojou snahou je pomôcť človeku nájsť opäť rovnováhu a správny smer.

Tento pohľad však nevznikol až vytvorením techniky Zásah do karmy. Už predtým som vytvoril techniku IFO – Iné formy ovplyvňovania skutočností, ktorá je postavená na veľmi podobnom princípe. Aj v nej sa snažím pomôcť človeku vrátiť sa na jeho prirodzenú životnú cestu, hoci sa v nej pojem karma vôbec nespomína.

A práve tu sa podľa môjho názoru oba prístupy stretávajú. Ak totiž svojou prácou pomáham človeku zmeniť smer jeho života, potom – ak pripustíme existenciu karmy – do určitej miery zasahujem aj do jej pôsobenia. Ak však karma neexistuje, stále ide o snahu pomôcť človeku prekonať obdobie, ktoré ho odviedlo od jeho prirodzeného vývoja.

Preto medzi týmito dvoma technikami nevidím rozpor. Skôr ich vnímam ako dva rôzne pohľady na tú istú snahu – pomôcť človeku nájsť cestu späť k rovnováhe, zodpovednosti a ďalšiemu osobnostnému rastu.

Opäť zdôrazním, že ani pri nej však nevychádzam z predstavy, že dokážem meniť akýsi neomylný zákon vesmíru.
Skôr sa zameriavam na situácie, keď sa človek vo svojom živote výrazne odchýli od cesty, ktorá vedie k jeho prirodzenému rozvoju. Takéto vybočenia môžu mať rôzne príčiny aj rôzne dôsledky.
Mojou snahou je pomôcť človeku nájsť opäť rovnováhu a správny smer.

Pripúšťam teda možnosť, že určitú úlohu môže zohrávať aj karma. Zároveň si však uvedomujem, že o tomto pojme nevieme toľko, aby sme o ňom mohli hovoriť ako o nepochybnom fakte.

Aj v európskej mágii ide o pomerne nový pojem, ktorý sa do našej terminológie dostal až v posledných desaťročiach spolu s rastúcim záujmom o východné filozofie. Preto sa domnievam, že by sme mali byť pri jeho používaní opatrní a nepodliehať dojmu, že už dnes poznáme všetky jeho zákonitosti.

Nie som odborníkom na hinduizmus ani budhizmus a netvrdím, že poznám definitívnu odpoveď na otázku, či karma existuje alebo neexistuje. Skôr ju prijímam ako jednu z možností, nad ktorou stojí za to premýšľať.

Zároveň však odmietam názor, že ak je niečo údajne karmou, človek to musí iba pasívne prijať a trpieť.

Práve tu sa podľa môjho názoru dostáva do popredia úloha mága.

Ak môžeme človeku pomôcť, mali by sme sa o to pokúsiť. Ak môžeme zmierniť jeho utrpenie, podporiť ho alebo mu ukázať inú cestu, nevidím dôvod, prečo by sme to nemali urobiť len preto, že niekto označil jeho životnú situáciu za karmickú.

Možno karma skutočne existuje.

Možno je jednou z mnohých síl, ktoré ovplyvňujú náš život.

Ale podľa môjho názoru nikdy nesmie byť dôvodom, aby sme prestali pomáhať človeku, ktorý našu pomoc potrebuje.

Počas rokov sa mi neraz stalo, že za mnou prišli ľudia, ktorým iný mág alebo ezoterik povedal, že ich problémy sú dôsledkom karmy a preto do nich nie je správne zasahovať. Niektorí z týchto kolegov sa rozhodli ich prípad neriešiť, no zároveň ich odporučili ku mne so slovami, že možno sa na ich situáciu pozriem inak.

A naozaj sa na ňu pozerám inak.

 „Čo ak aj stretnutie s človekom, ktorému podám pomocnú ruku, tak to patrí do jeho životného príbehu?“

Ak pripustím, že karma môže existovať, ešte to pre mňa neznamená, že človeka treba nechať napospas jeho osudu. Skôr sa pýtam, či práve naša pomoc nemôže byť súčasťou cesty, ktorou má prejsť. Čo ak aj stretnutie s človekom, ktorý mu podá pomocnú ruku, patrí do jeho životného príbehu? Čo ak práve možnosť prijať pomoc je jednou zo skúseností, ktoré má duša prežiť?

Na tieto otázky nepoznám jednoznačnú odpoveď. Viem však jedno. Ak môžem človeku pomôcť a nevidím dôvod, prečo by som mu mal tým ublížiť, potom sa mu snažím pomôcť. Až čas ukáže, či to bolo správne rozhodnutie.

Je každé utrpenie dôsledkom karmy?

Práve tu sa podľa môjho názoru dostávame k jednej z najcitlivejších otázok celej témy.

Počas rokov som sa stretol s názorom, že ak sa človek narodí s telesným alebo psychickým hendikepom, ide o následok jeho karmy z minulého života. Niektorí ezoterici o tom hovoria s veľkou istotou a považujú to za samozrejmé vysvetlenie.

Priznám sa však, že práve pri tomto pohľade cítim najväčšiu opatrnosť.

Naozaj vieme, prečo sa konkrétny človek narodil s určitým postihnutím?
Naozaj poznáme celý príbeh jeho duše?

Alebo iba vytvárame vysvetlenie na niečo, čo je pre nás príliš zložité?

Osobne si nemyslím, že máme právo s istotou tvrdiť, že utrpenie druhého človeka je trestom za jeho minulé životy. Takéto tvrdenie môže byť pre človeka veľmi bolestivé a zároveň ho nemožno nijako overiť.

Ak pripustíme existenciu duše, otvára sa pred nami oveľa viac možností.

Možno niektoré skúsenosti skutočne súvisia s jej predchádzajúcim vývojom.
Možno sa duša rozhodla pre náročnejšiu cestu, aby získala nové skúsenosti.
Možno ide o udalosť, ktorá má niečo naučiť nielen samotného človeka, ale aj jeho rodinu, priateľov alebo ľudí, ktorí sa o neho starajú.

A možno je pravda úplne iná a my ju dnes jednoducho nepoznáme.

Práve preto považujem za nebezpečné hovoriť o utrpení druhých ľudí s príliš veľkou istotou.

Pokora podľa mňa znamená priznať si, že existujú otázky, na ktoré zatiaľ nepoznáme odpoveď.

To však neznamená, že nad nimi nemáme premýšľať.

Naopak.

Práve takéto otázky posúvajú človeka v jeho duchovnom hľadaní ďalej.

Možno nikdy nezistíme, prečo sa konkrétny človek narodil s určitým osudom.

Ale vždy sa môžeme rozhodnúť, ako sa k nemu zachováme.

A podľa môjho názoru je práve toto oveľa dôležitejšie než hľadanie vinníka v minulých životoch.

Môže mág zmeniť karmu?

Ak by sme prijali myšlienku, že karma skutočne existuje, prirodzene vzniká ďalšia otázka.

Je možné do nej zasahovať?

Aj medzi mágmi nájdeme veľmi rozdielne názory.

Niektorí tvrdia, že karma je nemenná a každý človek si musí prežiť všetko, čo si priniesol z minulých životov. Podľa nich by zásah do karmy znamenal narušenie prirodzeného vývoja duše.

Iní sa naopak domnievajú, že práve pomoc druhému človeku môže byť súčasťou jeho karmickej cesty.

K tomuto pohľadu sa prikláňam aj ja. Práve preto som počas rokov vytvoril techniku, ktorú som nazval Zásah do karmy. Samotný názov však neznamená, že si osobujem právo meniť nejaký absolútny zákon vesmíru alebo zasahovať do osudu človeka podľa vlastnej vôle.

Skôr vychádzam z myšlienky, že ak karma skutočne existuje, potom aj stretnutie človeka s mágom môže byť jej prirodzenou súčasťou. Rovnako ako môže byť súčasťou jeho cesty stretnutie s lekárom, psychológom, duchovným alebo obyčajným človekom, ktorý mu v správnej chvíli podá pomocnú ruku.

Vo svojej práci sa preto nesnažím „zrušiť karmu“, ale pomôcť človeku odstrániť prekážky, ktoré ho odviedli od jeho prirodzenej životnej cesty. Ak je to možné, snažím sa obnoviť rovnováhu a vytvoriť priestor, aby mohol pokračovať ďalej.

Ak pritom zohráva určitú úlohu aj karma, potom môže byť podľa môjho názoru aj samotná pomoc súčasťou jej pôsobenia. A ak karma neexistuje, stále zostáva pomoc človeku správnym a zodpovedným rozhodnutím.

Práve preto nevidím dôvod, aby sme človeka odmietli len preto, že niekto jeho životnú situáciu označil za karmickú. Skôr sa pýtam, či práve naša pomoc nie je jednou z udalostí, s ktorými jeho životná cesta od začiatku počítala.

Osobne sa prikláňam skôr k druhému pohľadu.

Ak totiž pripustíme existenciu karmy, potom musíme pripustiť aj to, že všetko, čo človek počas života stretáva, môže byť jej súčasťou.

Potom však môže byť súčasťou karmy aj stretnutie s človekom, ktorý mu pomôže.

Aj rada.
Aj podaná ruka.
Aj mág.
Aj lekár.
Aj psychológ.
Aj obyčajný priateľ.

Prečo by práve pomoc nemohla byť súčasťou cesty, ktorou má človek prejsť?

Práve preto sa nedomnievam, že by mág mal automaticky odmietnuť pomoc len preto, že niekto označil problém za karmický.

„Skôr sa pýtam, či práve naša pomoc nie je jednou z udalostí, s ktorými jeho životná cesta od začiatku počítala.“

Prečo ľudia potrebujú veriť v karmu?

Keď sa nad tým zamyslíme hlbšie, možno ani nejde len o samotnú karmu. Človek od nepamäti hľadá odpoveď na jednu z najťažších otázok svojho života.

Prečo?

Prečo sa rodia zdravé aj choré deti?
Prečo jeden človek žije dlhý a pokojný život, zatiaľ čo druhý zomrie mladý?
Prečo niekto celý život pomáha druhým a napriek tomu ho postihujú tragédie?
A prečo sa naopak niektorým ľuďom, ktorí vedome ubližujú druhým, zdanlivo darí?

Práve tieto otázky sprevádzajú ľudstvo celé tisícročia.

Jedni na ne odpovedajú prostredníctvom karmy.
Iní hovoria o Božom pláne.
Ďalší veria v náhodu.
Vedci hľadajú odpovede v genetike, psychológii alebo spoločenských podmienkach.

Možno každý z týchto pohľadov zachytáva iba malú časť veľkej skladačky.
A možno sa všetky v niečom stretávajú.

Myslím si však, že najväčšou chybou je, keď človek prestane hľadať a začne si myslieť, že už našiel všetky odpovede.

Práve tam podľa môjho názoru končí poznanie a začína dogma.

Po viac ako štyridsiatich rokoch práce v mágii som sa naučil jednu dôležitú vec.

Čím viac človek spoznáva, tým viac si uvedomuje, koľko toho ešte nevie.

A možno práve toto je skutočná múdrosť. Nie mať odpoveď na každú otázku.

Ale vedieť, pri ktorých otázkach je správne povedať:

„Neviem.“

Záver

Ak by som mal celý tento článok zhrnúť do niekoľkých viet, povedal by som asi toto.

Neviem, či karma existuje presne tak, ako ju opisujú východné náboženstvá.
Neviem ani to, či ju dnešná európska ezoterika pochopila správne.
Rovnako neviem presne, čo všetko sa odohráva s dušou po smrti človeka.

Som však presvedčený, že o týchto otázkach má zmysel premýšľať.

Nie preto, aby sme druhých presviedčali o svojej pravde. Ale preto, aby sme lepšie pochopili sami seba.

Ak karma existuje, potom možno aj naša pomoc druhým ľuďom patrí do jej prirodzeného pôsobenia.
Ak neexistuje, potom pomoc človeku zostáva správnym rozhodnutím aj bez nej.

A práve preto sa vo svojej práci nesnažím hľadať dôvody, prečo človeku nepomôcť.
Oveľa viac ma zaujíma otázka, ako mu pomôcť zodpovedne, s pokorou a s vedomím, že nie všetkému ešte rozumieme.

Možno práve v tom podľa môjho názoru spočíva rozdiel medzi človekom, ktorý tvrdí, že pozná všetky odpovede, a človekom, ktorý celý život hľadá pravdu.

PS:

Po viac ako štyridsiatich rokoch práce v mágii som sa naučil jednu dôležitú vec. Niektoré otázky je správne skúmať celý život. A možno práve tie najväčšie tajomstvá nás učia najväčšej pokore.

Tento článok nie je pokusom presvedčiť čitateľa, že karma existuje alebo neexistuje. Je zamyslením nad rôznymi pohľadmi na túto tému a zároveň pozvaním k tomu, aby sme aj pri veľkých duchovných otázkach zostali pokorní. Nie všetko, čo dnes nevieme vysvetliť, musíme okamžite vysvetľovať jedinou teóriou.

PS2:

V ďalšom príspevku sa spoločne pozrieme na tému „Intuícia a mágia – je intuícia poznaním alebo iba skúsenosťou?“ Budeme sa zamýšľať nad tým, čo je intuícia, kde sa podľa môjho názoru stretáva so skúsenosťami a aký pohľad na ňu ponúka mágia. Dotkneme sa aj telepatie, jasnovidectva či výkladu kariet a skúsime hľadať odpoveď na otázku, kde končí logika a kde sa začína to, čo zatiaľ nevieme celkom vysvetliť.

PS3:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
https://blogy.selekcia.sk.

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
https://www.prirodna-medicina.selekcia.sk.