Táto veta môže znieť provokatívne. Môže pôsobiť temne alebo dokonca nebezpečne.
Preto ju treba pochopiť presne.

Keď hovorím, že my vieme málo a mŕtvi vedia všetko, nemyslím tým romantizovanie smrti.
Nemyslím tým ani to, že zosnulý sa automaticky stáva vševediacou bytosťou, ktorá pozná všetky tajomstvá vesmíru.

Pokora ako základná vlastnosť mága

V živote sa človek často stretáva s tým, že ľudia veľmi rýchlo hodnotia prácu druhých.
Stačí krátky pohľad, niekoľko viet alebo útržok informácie a už prichádza názor, posudzovanie a často aj kritika. Tento jav nie je ničím výnimočný ani v oblasti mágie. Práve naopak. V prostredí, kde sa pracuje s neviditeľnými procesmi, s vedomím a s jemnými vrstvami reality, sa objavuje mnoho ľudí, ktorí majú potrebu hodnotiť alebo odsudzovať prácu iných.

Možno to niektorých ľudí prekvapí, ale aj mág môže cítiť vnútorný strach. V predstavách mnohých ľudí je totiž mág niekto, kto stojí nad bežnými emóciami. Človek, ktorý pozná tajomstvá sveta, pracuje s energiou a rozumie zákonom reality, a preto sa vraj nebojí.

Priatelia, z času na čas mi kladiete rôznymi formami rôzne otázky. Niektoré prichádzajú osobne, iné v správach, ďalšie počas rozhovorov pri stretnutiach alebo počas výučby. Často ide o podobné otázky, ktoré sa opakujú.
Rozhodol som sa preto tieto otázky zhrnúť. Možno totiž zaujímajú aj iných ľudí, ktorí sa nepýtajú priamo, ale premýšľajú nad podobnými vecami. A samozrejme zrejme zaujímajú aj odpovede.

S pribúdajúcimi rokmi praxe som pochopil jednu jednoduchú, ale nekompromisnú pravdu:
mág si musí veľa pamätať.
Mágia nie je iba o inšpirácii, nie je iba o rituáloch ani o knihách mágie.
Je to disciplína, ktorá si vyžaduje vnútornú výbavu. A pamäť patrí medzi jej základné piliere.

V oblasti mágie existujú témy, ktoré nemožno zaradiť medzi bežné duchovné zážitky ani medzi romantizované mystické predstavy. Patria do oblasti hraničných skúseností. Jednou z nich sú strážcovia medzi svetmi – vedomé princípy, bytosti alebo archetypálne energie, ktoré stoja na hranici realít.