Úvod

Latinské „Memento mori“ – pamätaj na smrť – je výzva, ktorá sprevádza človeka od pradávna.
V dejinách filozofie a náboženstva sa stala symbolom pripomienky, že všetko pozemské je pominuteľné. V kresťanskom prostredí ju nájdeme na freskách či náhrobkoch, kde lebka alebo presýpacie hodiny upozorňovali na krehkosť života. Zobraziť celý príspevok »

V duchovných smeroch starých civilizácií aj novodobých ezoterických učení sa často objavuje myšlienka reinkarnácie – viery, že duša prechádza viacerými životmi, aby nadobudla skúsenosť, múdrosť, vyrovnala karmu či naplnila určitý vývojový plán. Ak reinkarnácia existuje, potom by smrť nebola koncom, ale prechodom – bránou, ktorou duša vstupuje do ďalšieho úseku svojej cesty. Zobraziť celý príspevok »

„Brány smrti sa otvárajú oboma smermi.
Čo sme si mysleli, že zostalo v tieni, raz z tých tieňov opäť prehovorí.“ Zobraziť celý príspevok »

Upozornenie – toto je dosť dlhý príspevok, ale stojí za to si ho prečítať.

„Smrť neberie život. Smrť ho premieňa. A duša, nesená prúdom večnosti, sa vydáva na svoju ďalšiu cestu.“

V mágii vieme, že smrť nie je skokom do prázdnoty.
Je to prechodný proces, pri ktorom sa duša pomaly odpútava od fyzickej schránky a vracia sa k jemnejším úrovniam existencie. Zobraziť celý príspevok »

Veľká noc je dnes prevažne chápaná ako kresťanský sviatok zmŕtvychvstania, no jej korene siahajú hlboko do čias, keď bol človek súčasťou cyklov prírody, rešpektoval kolobeh života a smrti a vnímal svojich predkov ako prítomné bytosti, nie len ako spomienku. Práve počas tohto sviatočného obdobia bolo kedysi bežné navštevovať hroby zosnulých – nie iba z piety, ale aj ako súčasť duchovnej a magickej práce s rodovou líniou. Zobraziť celý príspevok »

Smrť je jedným z najväčších paradoxov života. Všetci vieme, že nás čaká, a napriek tomu jej skutočne nerozumieme. Mnohí sa jej boja, iní ju prijímajú ako nevyhnutnú súčasť existencie, no len málokto ju dokáže skutočne pochopiť ešte predtým, než k nej dôjde. Zobraziť celý príspevok »