Kornélia driemala vo svojom domčeku v lese. Lesné vtáky jej spievali a ona spokojne počas driemania držala na lone svoju vernú trojfarebnú mačku. Mala dôvod, aby si odpočinula. Posledné dni boli plné práce. Pretože bolo treba spracovať lesné plody, ako čučoriedky, černice, hríby všetkých možných druhov. Zobraziť celý príspevok »
Inde hlboko v lese kráčal Wili so svojím stádočkom kôz a spolu s ním teraz kráčal aj Trevor. Tiež sa nevyhol tomu, aby sa učil, ale on tentoraz nesedel nad knihou, ale kráčal vedľa Wiliho a počúval slová výučby. Zobraziť celý príspevok »
Bria sa prebudila do nového dňa. Bola v chalúpke, ktorú postavili spolu s Trevorom a aj Wili im trošku pomáhal. Nebola to náročná práca, pretože vlastne časť bola osadená v hore a tvorila ju akoby malá jaskyňa. Časť vchodu prirodzene tvoril mohutný dub, ktorý sa naklonil a spojil sa s vedľajším dubom a od koreňov vytvoril prirodzenú masívnu klenbu. Dorobili teda predok, okná, vráta a keďže Wili tvrdil, že počasie je kamarátske, nebolo nutné teda nejako zatepľovať vstup. Zobraziť celý príspevok »
Trevor i Bria sa odrazu po celodennom kráčaní zastavili, lebo pocítili veľkú únavu. Nemali jasný cieľ cesty, akým smerom hľadať Wiliho, a tak šli len tak vpred s tým, že niekam dôjdu, tam, kam ich osud zaveje. Obaja preto prakticky v ten moment, ako si zložili hlavy, aj zaspali. Zobraziť celý príspevok »
Život po smrti – Kniha, ktorá prehlbuje pohľad duše
Posledných 10 kusov – posledná šanca vlastniť túto výnimočnú knihu.
Knihu Život po smrti som písal desať rokov. Nie preto, že by to bolo ťažké dielo – ale preto, že niektoré témy musia v duši dozrieť. V tejto knihe sa dotýkam toho, o čom mnohí len tušia, ale málokto dokáže pomenovať: čo sa deje po smrti, kam smeruje Emočné Telo a kam duša. Zobraziť celý príspevok »
Laurence ticho sedel a fajčil. Sedel takto už asi dve hodiny a uvažoval. Bol sám vo svojej pracovni, v časti, kde sa zvykol stretávať so širším portfóliom svojich kolegov. Prvý krát po veľmi dlhej dobe zvolal kolégium a nebol naňho materiálne pripravený. Laurence sa na kolégiách vždy snažil byť stručný a vecný, aby nikoho nezdržiaval. Preto si zvykol pripraviť písomné podklady, aby si ich každý mohol naštudovať a vecne sa k nim vyjadriť. Najmä Veľkňaz Núbia sa neustále niekam ponáhľal a pri spomienke na vety, ktoré od neho zakaždým odzneli, sa Laurence pousmial: „Máme ešte niečo na prebratie? Lebo ak nie, ja by som išiel.“ Zobraziť celý príspevok »
Bria dopila čaj a ešte raz sa strýka opýtala, či všetkému správne rozumie a zrekapitulovala to. Nakoniec dodala:
„Strýko, bojím sa, ako to celé dopadne, či to zvládne a či to ustojí. O seba sa nebojím, som predsa len Kerčanka a koluje vo mne Kerčská sila. No bojím sa oňho. Ale dobre, ak je to potrebné, aby sme porazili nepriateľa, tak sa prepnem a pôjdem k Wilimu, zotrvám tam do doby, ako sme sa dohodli a budem konať tak, ako si mi kázal. No bude náročné vypnúť sa, byť obyčajným dievčaťom bez mágie a ešte sa pri tom u Wiliho tváriť, že ma zaujíma to, čo ma nezaujíma.“ Zobraziť celý príspevok »